A píše sa o nej viac ako o Lady Gaga či o Superstar, o budúcom držiteľovi najvyššej funkcie sa diskutuje vášnivejšie ako o Slávikovi. Na prvý pohľad vyzerajú tance okolo voľby budúceho slávneho jedinca čudesne, zamotane a divne. Ja si myslím, že všetko postupuje, naopak, veľmi dobre. Je dobré pripomenúť si, že vysoký post – napríklad poslanca – nevraví nič o jeho nositeľovi. Divím sa, prečo sa niekto hanbí za svoju slobodnú voľbu a zatĺka. Som však presvedčený, že oveľa horšie, ako my nevediaci, to majú tí, ktorí to o sebe vedia. Žijú so sebou každý deň, vedia, kde je pravda, ale taja ju. Smerom von sa to dá, pred sebou nie. Tak im treba. Aby bolo jasné – mne sa povinné hlasovanie za kohokoľvek nepáči. Potom môžu v parlamente sedieť šiesti šéfovia strán a hotovo. Strata hrdosti, to je iná vec. (Aj silní muži po prehre silnej ženy v Bratislave hrdosť stratili a nechali ju v tom. Správni chlapíci z bilbordov – a zrazu my nič, to ona. Ak sa im nepáčila, načo sa s ňou fotili? A nedostala by náhodou viac hlasov bez tej čudnej opory, ktorá sa stratila v prvej sekunde po nepriaznivom výsledku? Páni, je čas opäť si pozrieť Winnetoua či Troch mušketierov!) Napriek všetkému má pre mňa voľba generálneho prokurátora jeden parádny odkaz. Keď to ide tak ťažko, keď sa zubami nechtami bráni nielen opozícia, ale s ňou aj „šiesti statoční“ a sám súčasný veliteľ, znamená to, že sa deje niečo dobré. Niečo, čo láme zažitý beh vecí. Niečo zásadné. To je pre mňa odkaz tohto cirkusu. V zákulisí silné ženy narazili na niečo, čo by silní muži nechali najradšej tak. A nezlomili sa. Možno ide o to povestné ozdravenie politiky. Možno nie, možno som naivný. Nevadí, uvidíme. Ozaj, viete kedy nastáva koniec muzikanta? Keď ide variť do televízie. To mi povedal Marián Varga nedávno v PKO. Skvelý postreh. Ale ľudia sú pre slávu ochotní robiť čokoľvek. Potom sa nedivme, že niektorí iní pre iné pôžitky urobia ešte niečo trápnejšie, ako je variť strapačky pred kamerami.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.