Svet

Nobelova cena za mier konečne vyzerala, že má nejaký zmysel. Po jej udelení americkému prezidentovi, ktoré vyznelo rozpačito, si dal výbor akademikov lepší pozor. Výsledkom bolo rozhodnutie udeliť cenu čínskemu väznenému disidentovi Liou Siao-poovi. 

Paradoxne presne toto – že Nobelovo ocenenie nestratilo význam –  potvrdila práve neúčasť čerstvého laureáta na slávnostnom odovzdávaní ceny. Liou Siao-po nemohol pricestovať do Osla, pretože je stále uväznený. Prítomní si mohli vypočuť len jeho vyhlásenie, ktoré prečítala nórska herečka Liv Ullmannová. Disident odkázal, že nemá nepriateľov, že nechce, aby mentalita hľadania nepriateľov otrávila jeho vlasť, toleranciu a ľudskosť. Prehovoril aj vlaňajší laureát Barack Obama a postaral sa, aby jeho „nobelovský rok“ získal aspoň nerozpačitú bodku, keď povedal, že Liou Siao-po si tú cenu zaslúži omnoho väčšmi než on. A nobelovský výbor odkázal Číne, že ak svojim občanom umožní využívať ľudské práva, ktoré má aj zakotvené v ústave, neoslabí sa, ale posilní. Atmosféra bola napriek neprítomnosti hlavného protagonistu veľmi silná. Akoby Nobelova cena pri príležitosti tejto významnej absencie znovu vystúpila do ligy, kde ešte môže niečo znamenať, kde nie je len odrazom politikárčenia a salónnych trendov.

Čína to celé berie ako nehorázne miešanie sa Západu do jej záležitostí, ako snahu Západu vnucovať jej svoje hodnoty. Mimochodom, má pravdu. Ale Západ má morálnu povinnosť miešať sa do záležitostí a vnucovať svoje hodnoty krajine, ktorá potláča ľudské práva svojich občanov. Navyše krajine, s ktorou Západ obchoduje a ktorá mu poskytuje obrovské podnikateľské príležitosti. Keby tak nerobil, musel by sa hanbiť, pretože by bol slepým a hluchým chamtivcom. Musíme pamätať na to, že ľudia si všade, bez ohľadu na takzvané špecifiká kultúry či národa, zaslúžia právo slobodne prejaviť svoj názor. To, že je to možné málokde, neznamená, že sa s tým treba zmieriť.

A Čína aj napriek kampani, ktorou donútila takmer dve desiatky krajín, aby ceremoniál v Osle ignorovali, teraz pôsobí skôr slabo než silne. Darmo si vyrobila vlastnú „Konfuciovu cenu“, ktorou chce konkurovať tej Nobelovej. Konfucius sa už proti takémuto zneužívaniu svojho mena ozvať nemôže. Ale možno sa v Číne nájdu ďalší, ktorí to urobia zaňho.

Uprostred neistoty zo  životaschopnosti euromeny zaznel hlas, ktorý musí znieť jej zástancom ako hudba. Estónsky prezident Toomas Il vyhlásil počas návštevy Bruselu: „Neviem, či na prijatie eura existuje dobrý, alebo zlý okamih, no je jasné, že vstup do eurozóny je v našom záujme.“ Estónsko prijme euro od 1. januára 2011.

Ukrajina sa minulý piatok prebudila o pätnásť ministrov chudobnejšia (a finančne možno bohatšia, ak prezident Janukovyč takto postupne naozaj zrealizuje plánované zoštíhlenie štátneho aparátu). Viktor Janukovyč si ponechal premiéra a šesť ministrov a presúval rezorty. Bude aj sľubované takmer polovičné znižovanie počtu centrálnych úradov?

Až 69 % Maďarov podľa prieskumu Ernst&Young súhlasí s názorom, že štátne vlastníctvo je v istých sektoroch ekonomiky správne. Kuriózne, keďže naši južní susedia mohli už počas socializmu v obmedzenej miere podnikať. Drvivá väčšina Maďarov zároveň priznáva, že štátne podniky príliš podliehajú záujmom politikov, s ktorými sú previazané.

Nevedno, či sa Briti inšpirovali Francúzmi, alebo si spomenuli na vlastné výčiny z 80. rokov, keď protestovali proti železnej Maggie, ale vyšli do ulíc. Proti zvýšeniu školného, ktoré plánuje vláda konzervatívcov a liberálnych demokratov, protestujú aj násilím. Počas pouličnej demonštrácie dokonca zaútočili na auto, v ktorom sa do divadla viezol princ Charles s manželkou.

Rusi si pripomenuli pamiatku muža, ktorý sa stal jedným z najúspešnejších „červených vyzvedačov“ studenej vojny. Angličan Kim Philby, ktorý v roku 1963 po dlhom období práce pre Sovietsky zväz do svojej vysnívanej krajiny aj utiekol, má odteraz pamätnú tabuľu v Moskve. Je to pomerne zaujímavý krok práve teraz, keď vzťahy Británie a Ruska trpia celou sériou špionážnych i nešpionážnych afér.

Ešte v novembri sa konali voľby na Haiti a zvíťazila v nich bývalá prvá dáma tohto ťažko prežívajúceho štátu. Vzápätí však prišli obvinenia z volebných podvodov a násilné nepokoje. Minulý týždeň sa volebná komisia rozhodla opäť prepočítať hlasy. 

Ak je to pravda, tak je to pozitívna správa. Štyridsaťštyriročná Iránka, odsúdená na ukameňovanie za mimomanželský vzťah, v prospech ktorej sa viedla kampaň v médiách na celom svete, bola vraj prepustená. Irán to oficiálne dementoval, takže uvidíme.

Sága WikiLeaks pokračuje – kyberbitkami, v ktorých bojujú odporcovia i prívrženci Juliana Assangea. Šéf WL bol medzitým v Londýne zatknutý, pretože obvinenie zo sexuálnych priestupkov, ktoré proti nemu vzniesla švédska generálna prokuratúra, stále platí.