Matka ju psychicky i fyzicky týra; s otcom, ktorý ju už roky zneužíva, čaká druhé dieťa. Zlom nastane v momente, keď sa dostane do alternatívnej školy, v ktorej môže mládež z problémových prostredí získať základné vzdelanie. Ústretová učiteľka jej pomôže vymaniť sa z patologického domova a začať znovu. Nedostatok originality by sa filmu odpustiť dal, gýčovité režijné spracovanie a prvoplánovú doslovnosť však prepáčiť nemožno. Režisér Lee Daniels sa v mnohých scénach dopúšťa nehoráznej citovej manipulácie, vnucuje publiku instantné emócie. Vyznenie snímky marí i nepotrebný komentár, plný banálnych konštatovaní a sentimentálnych fráz. Zobrazenie vnútorného emocionálneho prežívania hlavnej postavy je fádne a povrchné. Chýba smútok, vzdor, hnev či akákoľvek intenzívnejšia psychická reakcia na prežité traumy. Vedľajšie postavy sú vykreslené príliš jednorozmerne, stelesňujú buď číre zlo (matka), alebo absolútne dobro (učiteľka). Za pochvalu stoja len herecké výkony – Mo ´Nique stvorila z matky hlavnej postavy skutočne odpudivú figúru a Gabourey Sidibe sa veľmi dobre zhostila roly Precious. Lee Danielsovi sa jeho výpoveď o prekonávaní nástrah života nevydarila. Akýkoľvek dramatický a umelecký potenciál filmu sa totiž utopil v mori klišé a prefabrikovaných emócií.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.