Nebojte sa, nepočúvam ich...) Späť k rolničkám. Myslím si, že ide o typický prejav totality Severu voči Juhu, neokolonializmus, imperializmus a neviemakýizmus v jednom. Ach jaj. Viete, čo robí môj kamarát, divadelný superrežisér a skvelý politológ Jano krátko pred Vianocami? Odíde do Ameriky, konkrétne do Kalifornie, a vešia tam tým rozmaznaným Američanom, ktorí sú, samozrejme, všetci veľmi hlúpi, a preto sú svetovými lídrami, tak tým vešia na domy umelé svietiace cencúle. Za cencúle sa mu potom pomerne dobre žije zopár mesiacov na Slovensku. Vidíte – nanútiť im cencúle, nanútiť pocit, že bez cencúľov a rolničiek to nie je to pravé orechové a šup, sever má na živobytie. No, ale dosť bolo, poďme k nástrojom. Rolničky... a medzi nápojmi punč. To čo je za nový zvyk? To tí chudáci v Kalifornii budú musieť v tom teple pozerať na plastové cencúle a piť horúci punč? Aby ste si nemysleli – rolničky sa mi ako nástroj páčia, určite viac ako tamburína, keby bola nástrojom Vianoc tamburína, alebo altsaxofón, to by sa naozaj nedalo vydržať. Pre mňa sú zvukom Vianoc aj sláčiky, v klasickej i neklasickej podobe. Úžasné vždy bývali omše v kostole u Sestričiek v Trenčíne, kde sme s bratom hrávali v orchestri pod vedením slávnej pani Tinkovej, ktorá okrem dirigovania piekla veľmi chutné koláče, najmä parížske rožky, čomu sa tešil hlavne náš tatko. Nádherné Vianočné CD Svetozára Stračinu Betlehemský večný salaš čaká na svoje objavenie. Konečne sa v tomto roku uvedie naživo na koncerte, je to niečo ako naša Rybova Vánoční mše. A Komorný orchester mesta Trenčín a jeho svätoštefanský koncert, to je krásna spoločenská udalosť a hudobný zážitok v jednom. A čo s rolničkami? Taký malý, nenápadný nástroj a kraľuje celej hudbe s jej harfami, organmi, tubami, samplami, notebookmi a symfonickými orchestrami pri najkrajšom sviatku v roku. Pekný obraz, nie? Ako celé Vianoce.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.