.iveta Radičová, premiérka Slovenskej republiky
Zabudnutých velikánov je iste veľa, za jedného z nich považujem slovenského spisovateľa a knihovníka Adama Františka Kollára (1718 – 1783), ktorého nazývali slovenským Sokratom, pretože vynikal rozhľadenosťou a múdrosťou. Bol osobný poradca Márie Terézie a niektorých jej ministrov. Svojimi radami mal výrazný podiel na školskej reforme. Hovoril aj o potrebe zásadnej reformy feudálnej spoločnosti, požadoval zrušenie nevoľníctva, zavedenie náboženskej slobody, rovnosť občanov a zdanenie šľachty. Zaslúžil sa o vedecké štúdium slovanských dejín a bol prvým Slovákom, ktorý založil rozsiahlu knižnicu. Bola to osobnosť, ktorá do svojej doby a vtedajšej politiky, vzdelanosti a kultúry vniesla nové a zároveň reformné myšlienky, ktoré posunuli spoločnosť a kultúru značne dopredu.
.stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup a metropolita
Za jednu z nedocenených historických osobností našich dejín pokladám ostrihomského arcibiskupa a kardinála Alexandra Rudnaya (1760 – 1831), rodáka z dnešných Považian v okrese Nové mesto nad Váhom. Študoval v Nitre, Trnave a Budíne, neskôr sa stal biskupom v Sedmohradsku, kde sa významne zaslúžil o rozvoj tamojšieho školstva. Následne v novej funkcii ostrihomského arcibiskupa podporoval preklad Biblie do rôznych národných jazykov historického Uhorska, prejavoval záujem o každú jednotlivú farnosť svojej diecézy, finančne prispieval na sirotince, nemocnice či resocializáciu väzňov. Počas hladomoru začiatkom 19. storočia veľkoryso zakúpil obilie a otvoril biskupské sýpky, volali ho „dobrodincom vdov, chudobných a sirôt“.
.ivan Mikloš, minister financií
Mojimi kandidátmi sú Jozef Kučerák, podpredseda vlády SR pre ekonomiku v rokoch 1990 – 1991 a Anton Vavro, podpredseda vlády pre ekonomiku v rokoch 1991 – 1992. Dvaja ľudia, ktorí výrazne prispeli k tomu, že aj na Slovensku (ešte ako súčasti Československa) sa naštartovala ekonomická transformácia a že zo Slovenska zaznievali triezve, vecné a odborné stanoviská a nie iba výkriky nacionalistov, populistov, NEZES-u a podobných spolkov. Bolo to obdobie vysokého rastu cien, rastu nezamestnanosti, pádu pôvodných odbytísk nášho exportu v krajinách RVHP, obdobie pádu zbrojárskeho priemyslu. Hájiť v tom čase nepopulárne, ale nevyhnutné reformy založené na liberalizácii cien, privatizácii a otváraní našej ekonomiky bolo nielenže neľahké, ale priam samovražedné. Navyše v podmienkach federálneho usporiadania, v ktorom nacionalisti, populisti a demagógovia váľali všetku vinu za problémy a náklady postkomunistickej transformácie na „český" pôvod reformnej koncepcie. Jozef Kučerák a Anton Vavro sa tejto úlohy zhostili a zhostili sa jej so cťou. Aj preto si ich veľmi vážim a aj preto je škoda, že veľa ľudí si ich mená už dnes nepamätá.
.františek Mikloško, bývalý predseda Slovenskej národnej rady
Pre mňa je veľkou a „neznámou“ postavou Slovenska arcibiskup Karol Kmeťko. Bol významný politik, nikdy neprepadol populizmu a v čase slovenského štátu zachraňoval židov. Pred národným súdom s Jozefom Tisom poukázal, že v Tisovi je súdený symbol slovenskej štátnosti.
.františek Novosád, filozof
Zdá sa mi, že skoro celkom upadol do zabudnutia profesor Ján Bakoš (1890 – 1967), svetovo uznávaný znalec semitských jazykov. Vo francúzštine uverejnil v roku 1956 doteraz čítanú a citovanú monografiu o Avicenovi a jeho dielo preložil do francúzštiny. Pri tejto príležitosti by som rád pripomenul aj iného slovenského znalca semitských jazykov, totiž Jána Lajčiaka (1875 – 1918), autora doteraz inšpirujúcich úvah o nás Slovákoch. Ak sa k niekomu osud a doba zachovali macošsky, tak to bol práve on.
.peter Zajac, poslanec NR SR a literárny vedec
V dejinách Slovenska je dosť osobností, ktoré prekročili rámec Slovenska a ostali zabudnuté. Ak by som mal vybrať jednu, bol by to Ján Lajčiak, ktorý svojím vzdelaním začiatkom 20. storočia ďaleko prekročil horizont domácej periférie a svojou modernou koncepciou slovenskej kultúry vo významnej miere presiahol rámec vetdajšieho uvažovania. Anticipoval moderné svetové koncepty kultúry, založené na veľmi širokom chápaní kultúry ako súbore inštitúcií, pravidiel a hodnôt spojených s ľudskou činnosťou. Odmenou mu bolo ostrakizovanie, osamelosť a skorá smrť, ako to už na Slovensku chodí.
.lászló Szigeti, vydavateľ
Vážim si všetky hodnotné identity, ktoré sa zrodili v procese civilizačného vývoja, medzi nimi aj národnú identitu, tá však pre mňa nie je najpodstatnejšia – z hľadiska vývoja človeka najdôležitejšou je schopnosť zápasiť o prežitie, keby jej nebolo, zostali by sme na úrovni prvokov.
Na takto sformulovanú otázku preto môžem dať iba ironickú odpoveď: Najvýznamnejšie zabudnuté osobnosti slovenského vedomia sú asi tie znovuobjavené, ktoré susedné národy už po stáročia považujú za vlastné. Ako príklad môžem uviesť Liszta a Werbőczyho.
.radoslav Procházka, poslanec NR SR a právnik
Nominujem Matúša Dulu, pretože považujem za nedocenený jeho prínos pre národnú vec. Možno nepresiahol „slovenské pomery" a možno zostal v tieni Štefánika, Hodžu, Hlinku či Šrobára právom, ale o vec kultúrno-spoločenskej, ekonomickej aj štáto-právnej emancipácie svojho národného spoločenstva sa staral príkladne a s mimoriadnym efektom. Zohral zásadnú úlohu v prijatí Martinskej deklarácie a bol jedným z kľúčových aktérov nielen vzniku česko-slovenského štátu, ale aj jeho prvých rokov. Veľkosť jeho diela na národnej postati najlepšie dokumentuje fakt, že banka, ktorú spoluzakladal, funguje úspešne dodnes, a štát, ktorý spoluzakladal, je zdrojom tých príjemnejších flash-backov v domácom kolektívnom povedomí. .martin Filko, ekonóm
Život Jána Šipoša sa podobá na osudy iných, ktorí Slovensko prerástli. Šipošov integrál, matematická štruktúra, ktorú vymyslel, je základom modelu, za ktorý dostal Daniel Kahneman v roku 2002 Nobelovu cenu za ekonómiu. A Šipoš sa namiesto matematiky od roku 1990 venuje v Rakúsku biznisu.
.silvester Lavrík, spisovateľ
Pre mňa je „zabudnutým“ velikánom Samo Bohdan Hroboň. Podobne ako Jonáš Záborský sa nezmestil do hlavného prúdu národne uvedomovacieho prúdu literatúry svojej doby, aj keď z úplne iných príčin. Jeho rozorvaný mesianizmus a inteligentná senzitívnosť z neho pre mňa robia predchodcu intelektuálneho písania, tak ako ho potom reprezentovali napríklad Gejza Vámoš či Ivan Horváth, ktorí sa, mimochodom, takisto nevyskytujú v našom literárnom povedomí na pozícii, ktorá im prináleží, napriek tomu, že vytvorili dielo svetových parametrov nielen podľa súdobých kritérií. A ak môžem ešte jeden tip – veľmi by som sa prihováral za to, aby sme postavili sochu vynálezcovi kyslej kapusty. Myslím, že nie som jediný, kto by mu napríklad po ťažkom žúre išiel pokojne aj nohy bozkávať!
.milan Ftáčnik, novozvolený primátor Bratislavy
Jozef Murgaš. Slovenský vynálezca, svetový priekopník bezdrôtovej komunikácie. Jeho objavy zo začiatku 20. storočia začali búrať prekážky v komunikácii, ľuďom ponúkli symbolické krídla, vďaka ktorým môžu v reálnom čase prijímať informácie, slovom i obrazom dnes môžu prekonávať stovky kilometrov v jednej stotine sekundy.
Zabudnutých velikánov je iste veľa, za jedného z nich považujem slovenského spisovateľa a knihovníka Adama Františka Kollára (1718 – 1783), ktorého nazývali slovenským Sokratom, pretože vynikal rozhľadenosťou a múdrosťou. Bol osobný poradca Márie Terézie a niektorých jej ministrov. Svojimi radami mal výrazný podiel na školskej reforme. Hovoril aj o potrebe zásadnej reformy feudálnej spoločnosti, požadoval zrušenie nevoľníctva, zavedenie náboženskej slobody, rovnosť občanov a zdanenie šľachty. Zaslúžil sa o vedecké štúdium slovanských dejín a bol prvým Slovákom, ktorý založil rozsiahlu knižnicu. Bola to osobnosť, ktorá do svojej doby a vtedajšej politiky, vzdelanosti a kultúry vniesla nové a zároveň reformné myšlienky, ktoré posunuli spoločnosť a kultúru značne dopredu.
.stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup a metropolita
Za jednu z nedocenených historických osobností našich dejín pokladám ostrihomského arcibiskupa a kardinála Alexandra Rudnaya (1760 – 1831), rodáka z dnešných Považian v okrese Nové mesto nad Váhom. Študoval v Nitre, Trnave a Budíne, neskôr sa stal biskupom v Sedmohradsku, kde sa významne zaslúžil o rozvoj tamojšieho školstva. Následne v novej funkcii ostrihomského arcibiskupa podporoval preklad Biblie do rôznych národných jazykov historického Uhorska, prejavoval záujem o každú jednotlivú farnosť svojej diecézy, finančne prispieval na sirotince, nemocnice či resocializáciu väzňov. Počas hladomoru začiatkom 19. storočia veľkoryso zakúpil obilie a otvoril biskupské sýpky, volali ho „dobrodincom vdov, chudobných a sirôt“.
.ivan Mikloš, minister financií
Mojimi kandidátmi sú Jozef Kučerák, podpredseda vlády SR pre ekonomiku v rokoch 1990 – 1991 a Anton Vavro, podpredseda vlády pre ekonomiku v rokoch 1991 – 1992. Dvaja ľudia, ktorí výrazne prispeli k tomu, že aj na Slovensku (ešte ako súčasti Československa) sa naštartovala ekonomická transformácia a že zo Slovenska zaznievali triezve, vecné a odborné stanoviská a nie iba výkriky nacionalistov, populistov, NEZES-u a podobných spolkov. Bolo to obdobie vysokého rastu cien, rastu nezamestnanosti, pádu pôvodných odbytísk nášho exportu v krajinách RVHP, obdobie pádu zbrojárskeho priemyslu. Hájiť v tom čase nepopulárne, ale nevyhnutné reformy založené na liberalizácii cien, privatizácii a otváraní našej ekonomiky bolo nielenže neľahké, ale priam samovražedné. Navyše v podmienkach federálneho usporiadania, v ktorom nacionalisti, populisti a demagógovia váľali všetku vinu za problémy a náklady postkomunistickej transformácie na „český" pôvod reformnej koncepcie. Jozef Kučerák a Anton Vavro sa tejto úlohy zhostili a zhostili sa jej so cťou. Aj preto si ich veľmi vážim a aj preto je škoda, že veľa ľudí si ich mená už dnes nepamätá.
.františek Mikloško, bývalý predseda Slovenskej národnej rady
Pre mňa je veľkou a „neznámou“ postavou Slovenska arcibiskup Karol Kmeťko. Bol významný politik, nikdy neprepadol populizmu a v čase slovenského štátu zachraňoval židov. Pred národným súdom s Jozefom Tisom poukázal, že v Tisovi je súdený symbol slovenskej štátnosti.
.františek Novosád, filozof
Zdá sa mi, že skoro celkom upadol do zabudnutia profesor Ján Bakoš (1890 – 1967), svetovo uznávaný znalec semitských jazykov. Vo francúzštine uverejnil v roku 1956 doteraz čítanú a citovanú monografiu o Avicenovi a jeho dielo preložil do francúzštiny. Pri tejto príležitosti by som rád pripomenul aj iného slovenského znalca semitských jazykov, totiž Jána Lajčiaka (1875 – 1918), autora doteraz inšpirujúcich úvah o nás Slovákoch. Ak sa k niekomu osud a doba zachovali macošsky, tak to bol práve on.
.peter Zajac, poslanec NR SR a literárny vedec
V dejinách Slovenska je dosť osobností, ktoré prekročili rámec Slovenska a ostali zabudnuté. Ak by som mal vybrať jednu, bol by to Ján Lajčiak, ktorý svojím vzdelaním začiatkom 20. storočia ďaleko prekročil horizont domácej periférie a svojou modernou koncepciou slovenskej kultúry vo významnej miere presiahol rámec vetdajšieho uvažovania. Anticipoval moderné svetové koncepty kultúry, založené na veľmi širokom chápaní kultúry ako súbore inštitúcií, pravidiel a hodnôt spojených s ľudskou činnosťou. Odmenou mu bolo ostrakizovanie, osamelosť a skorá smrť, ako to už na Slovensku chodí.
.lászló Szigeti, vydavateľ
Vážim si všetky hodnotné identity, ktoré sa zrodili v procese civilizačného vývoja, medzi nimi aj národnú identitu, tá však pre mňa nie je najpodstatnejšia – z hľadiska vývoja človeka najdôležitejšou je schopnosť zápasiť o prežitie, keby jej nebolo, zostali by sme na úrovni prvokov.
Na takto sformulovanú otázku preto môžem dať iba ironickú odpoveď: Najvýznamnejšie zabudnuté osobnosti slovenského vedomia sú asi tie znovuobjavené, ktoré susedné národy už po stáročia považujú za vlastné. Ako príklad môžem uviesť Liszta a Werbőczyho.
.radoslav Procházka, poslanec NR SR a právnik
Nominujem Matúša Dulu, pretože považujem za nedocenený jeho prínos pre národnú vec. Možno nepresiahol „slovenské pomery" a možno zostal v tieni Štefánika, Hodžu, Hlinku či Šrobára právom, ale o vec kultúrno-spoločenskej, ekonomickej aj štáto-právnej emancipácie svojho národného spoločenstva sa staral príkladne a s mimoriadnym efektom. Zohral zásadnú úlohu v prijatí Martinskej deklarácie a bol jedným z kľúčových aktérov nielen vzniku česko-slovenského štátu, ale aj jeho prvých rokov. Veľkosť jeho diela na národnej postati najlepšie dokumentuje fakt, že banka, ktorú spoluzakladal, funguje úspešne dodnes, a štát, ktorý spoluzakladal, je zdrojom tých príjemnejších flash-backov v domácom kolektívnom povedomí. .martin Filko, ekonóm
Život Jána Šipoša sa podobá na osudy iných, ktorí Slovensko prerástli. Šipošov integrál, matematická štruktúra, ktorú vymyslel, je základom modelu, za ktorý dostal Daniel Kahneman v roku 2002 Nobelovu cenu za ekonómiu. A Šipoš sa namiesto matematiky od roku 1990 venuje v Rakúsku biznisu.
.silvester Lavrík, spisovateľ
Pre mňa je „zabudnutým“ velikánom Samo Bohdan Hroboň. Podobne ako Jonáš Záborský sa nezmestil do hlavného prúdu národne uvedomovacieho prúdu literatúry svojej doby, aj keď z úplne iných príčin. Jeho rozorvaný mesianizmus a inteligentná senzitívnosť z neho pre mňa robia predchodcu intelektuálneho písania, tak ako ho potom reprezentovali napríklad Gejza Vámoš či Ivan Horváth, ktorí sa, mimochodom, takisto nevyskytujú v našom literárnom povedomí na pozícii, ktorá im prináleží, napriek tomu, že vytvorili dielo svetových parametrov nielen podľa súdobých kritérií. A ak môžem ešte jeden tip – veľmi by som sa prihováral za to, aby sme postavili sochu vynálezcovi kyslej kapusty. Myslím, že nie som jediný, kto by mu napríklad po ťažkom žúre išiel pokojne aj nohy bozkávať!
.milan Ftáčnik, novozvolený primátor Bratislavy
Jozef Murgaš. Slovenský vynálezca, svetový priekopník bezdrôtovej komunikácie. Jeho objavy zo začiatku 20. storočia začali búrať prekážky v komunikácii, ľuďom ponúkli symbolické krídla, vďaka ktorým môžu v reálnom čase prijímať informácie, slovom i obrazom dnes môžu prekonávať stovky kilometrov v jednej stotine sekundy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.