(Áno, medzi počasím a klímou je závratný rozdiel. To, že nikto nevie predpovedať, aké bude počasie o týždeň alebo o mesiac neznamená, že nemôže vedieť ako teplo bude o dvesto rokov.)
Výstrahy o blížiacom sa konci sveta sú staré ako dejiny ľudskej kultúry či náboženstva. Nič sa neovláda tak dobre, ako ustráchané masy a tak vládcovia vždy siahli k tejto osvedčenej metóde. Výstrahy boli vždy v súlade s najnovšími výdobytkami vedy, alebo toho, čo práve vedu suplovalo. Škvrny na slnku, vnútornosti obetného zvieraťa, videnie veštca – všetko zjavné príznaky blížiaceho sa konca sveta či katastrofy planetárnych rozmerov. Bolo treba urobiť, čo kňazi nariadili – obetovať pannu, separovať odpad, prestať jesť hovädzie či prípadne kupovať spotrebiče, ktoré šetria energiu, aj napriek tomu, že ich používaním, ako sa práve ukázalo, spotreba nielen že neklesla, ale stúpla.
Medzitým síce ľudia umierali na mor, choleru, vojny, maláriu a dosť veľa ich umrelo aj na to, že neverili, že koniec sveta sa naozaj blíži. A všetci museli prispievať na spoločné modlitby.
Toto náboženstvo má veľa úprimne presvedčených veriacich, ktorí robia, čo im cirkevní hodnostári nariadia, zúčastňujú sa obradov a rozhorčujú sa, keď im niekto chce narušiť ich mytologický svet. Ako koniec-koncov každé poriadne náboženstvo.
Ak by som mal staviť nejaké peniaze na koniec sveta, skôr by som veril iránskemu či severokórejskému jadrovému programu ako tomu, že sa čo nevidieť roztopíme. Ale keď o bezpečnosti sveta v OSN rozhodujú tie najnebezpečnejšie krajiny (do ktorých, na rozdiel od zlej Ameriky, nikto nielen nechce, ale ani nemôže emigrovať) a kravské prdy sú považované za väčšiu hrozbu ako fanatici s prstom na nejakej spúšti, možno bude dobre investovať namiesto do solárnych panelov do betónového krytu.
Výstrahy o blížiacom sa konci sveta sú staré ako dejiny ľudskej kultúry či náboženstva. Nič sa neovláda tak dobre, ako ustráchané masy a tak vládcovia vždy siahli k tejto osvedčenej metóde. Výstrahy boli vždy v súlade s najnovšími výdobytkami vedy, alebo toho, čo práve vedu suplovalo. Škvrny na slnku, vnútornosti obetného zvieraťa, videnie veštca – všetko zjavné príznaky blížiaceho sa konca sveta či katastrofy planetárnych rozmerov. Bolo treba urobiť, čo kňazi nariadili – obetovať pannu, separovať odpad, prestať jesť hovädzie či prípadne kupovať spotrebiče, ktoré šetria energiu, aj napriek tomu, že ich používaním, ako sa práve ukázalo, spotreba nielen že neklesla, ale stúpla.
Medzitým síce ľudia umierali na mor, choleru, vojny, maláriu a dosť veľa ich umrelo aj na to, že neverili, že koniec sveta sa naozaj blíži. A všetci museli prispievať na spoločné modlitby.
Toto náboženstvo má veľa úprimne presvedčených veriacich, ktorí robia, čo im cirkevní hodnostári nariadia, zúčastňujú sa obradov a rozhorčujú sa, keď im niekto chce narušiť ich mytologický svet. Ako koniec-koncov každé poriadne náboženstvo.
Ak by som mal staviť nejaké peniaze na koniec sveta, skôr by som veril iránskemu či severokórejskému jadrovému programu ako tomu, že sa čo nevidieť roztopíme. Ale keď o bezpečnosti sveta v OSN rozhodujú tie najnebezpečnejšie krajiny (do ktorých, na rozdiel od zlej Ameriky, nikto nielen nechce, ale ani nemôže emigrovať) a kravské prdy sú považované za väčšiu hrozbu ako fanatici s prstom na nejakej spúšti, možno bude dobre investovať namiesto do solárnych panelov do betónového krytu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.