Myslím, že by sa zniesla vlna kritiky a odporu. Na jej čele by stáli obchodné reťazce, určite by sa ozvali kresťanské cirkvi a bokom by nezostali ani jednotlivci. Samozrejme, našli by sa aj takí, ktorí by sa potešili a nie iba z ideologických dôvodov. Akokoľvek ohlušujúce by bolo vzájomné prekrikovanie sa zástancov a odporcov Vianoc, aj tak by neprekričalo hlas, ktorý s bohorovným pokojom hovorí – neničte to, čo nevyhnutne potrebujete k životu.
Príchod Krista do ľudských reálií je zdrojom optimizmu a inšpirácie. Boh sa neodvrátil od nás napriek všetkým našim zlým skutkom. Naopak, dal slovo, že nám pomôže a v osobe vlastného syna ho aj dodržal. Čo už môže byť optimistickejšie ako priateľ, ktorý pomôže napriek zrade? Čo môže priniesť viac pokoja ako splnené slovo? Kristus svojím pozemským pôsobením pokračoval v Božom ťažení. Jeho narodenie predznamenalo, čo bude nasledovať. Romantiky tam veľa nebolo, tú sme doplnili až neskôr. Zato pomocnú ruku Kristus neodmietol nikomu. Pomohol bohatému mýtnikovi, podľa židov bezbožnej samaritánke, špinavej prostitútke, zrádzajúcim apoštolom, hladným zástupom, malomocným úbožiakom... Všetkých nás vytiahol z biedy, tie príklady, to sme my. Bol tým, kto pracuje pre druhých, a to je veľmi inšpiratívne. Nie všetci však stáli o jeho pomoc, ale ani tých neodsúdil. Bez okolkov im povedal pravdu o ich živote. Vy obielené hroby, to nie je výčitka len pre židovskú špičku. Satan, choď mi z cesty, nepatrilo len provokujúcemu Petrovi.
Práve končiaci rok je pre mňa ťažký, nepamätám si ťažší. Zvrtlo sa to v okamihu a takmer všetko prestalo mať zmysel – osobný život, kňazstvo, vzťahy... Nakoniec som rezignovane povedal, tak príď a urob, čo treba. A On prišiel, najprv v žene, ktorá mi povedala pravdu o mojom živote, tvrdú, ťažko stráviteľnú. Ale potreboval som ju. Potom prišiel v mužovi, ktorý ma neodsúdil, napriek tomu, že mal na to všetky dôvody. Namiesto toho mi ukázal cestu. Až teraz, tesne pred Vianocami mi došlo, že ja som vlastne prežil vianočný rok. Romantiky v ňom veľa nebolo, ale Boh splnil svoje prisľúbenia a nenechal ma v tom, napriek mojim hriechom. Povedal mi, čo si o mne myslí, ale neodsúdil ma. Naopak, dal mi oveľa viac, než som si dovolil dúfať.
Ja nedám dopustiť na Vianoce a dúfam, že žiadny zodpovedný orgán ich nikdy nezruší.
Autor je katolícky kňaz
Príchod Krista do ľudských reálií je zdrojom optimizmu a inšpirácie. Boh sa neodvrátil od nás napriek všetkým našim zlým skutkom. Naopak, dal slovo, že nám pomôže a v osobe vlastného syna ho aj dodržal. Čo už môže byť optimistickejšie ako priateľ, ktorý pomôže napriek zrade? Čo môže priniesť viac pokoja ako splnené slovo? Kristus svojím pozemským pôsobením pokračoval v Božom ťažení. Jeho narodenie predznamenalo, čo bude nasledovať. Romantiky tam veľa nebolo, tú sme doplnili až neskôr. Zato pomocnú ruku Kristus neodmietol nikomu. Pomohol bohatému mýtnikovi, podľa židov bezbožnej samaritánke, špinavej prostitútke, zrádzajúcim apoštolom, hladným zástupom, malomocným úbožiakom... Všetkých nás vytiahol z biedy, tie príklady, to sme my. Bol tým, kto pracuje pre druhých, a to je veľmi inšpiratívne. Nie všetci však stáli o jeho pomoc, ale ani tých neodsúdil. Bez okolkov im povedal pravdu o ich živote. Vy obielené hroby, to nie je výčitka len pre židovskú špičku. Satan, choď mi z cesty, nepatrilo len provokujúcemu Petrovi.
Práve končiaci rok je pre mňa ťažký, nepamätám si ťažší. Zvrtlo sa to v okamihu a takmer všetko prestalo mať zmysel – osobný život, kňazstvo, vzťahy... Nakoniec som rezignovane povedal, tak príď a urob, čo treba. A On prišiel, najprv v žene, ktorá mi povedala pravdu o mojom živote, tvrdú, ťažko stráviteľnú. Ale potreboval som ju. Potom prišiel v mužovi, ktorý ma neodsúdil, napriek tomu, že mal na to všetky dôvody. Namiesto toho mi ukázal cestu. Až teraz, tesne pred Vianocami mi došlo, že ja som vlastne prežil vianočný rok. Romantiky v ňom veľa nebolo, ale Boh splnil svoje prisľúbenia a nenechal ma v tom, napriek mojim hriechom. Povedal mi, čo si o mne myslí, ale neodsúdil ma. Naopak, dal mi oveľa viac, než som si dovolil dúfať.
Ja nedám dopustiť na Vianoce a dúfam, že žiadny zodpovedný orgán ich nikdy nezruší.
Autor je katolícky kňaz
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.