Grécko v plameňoch

Letné požiare sú na prvý pohľad témou, ktorá sa pravidelne opakuje vždy počas najhorúcejších mesiacov roka. Lenže omyl: to, čo sa toho leta rozpútalo v Grécku, bolo rozsahom naozaj výnimočné. V čase uzávierky tohto čísla .týždňa Grécko ešte stále horelo, počet obetí bol 63 a odhadované škody sa blížili k dvom miliardám dolárov. Napriek tomu, že už žiadne obývané oblasti zrejme neboli v nebezpečenstve a hasiči začali opatrne hovoriť  o pozitívnom vývoji, jasné bolo len jedno: Grécko sa bude z letnej skúšky ohňom ešte dlho spamätávať. Požiare počas svojho trvania ohrozovali aj historické pamiatky, vzácne archeologické náleziská a múzeá, napríklad starobylú Olympiu, kde sa konali vôbec prvé olympijské hry. Kým však najväčšia pozornosť médií nezriedka sprevádzala práve ohrozené pamiatky, omnoho horšie na tom boli ľudia v mestečkách a dedinách – mnohí z nich so živlom bojovali až do príchodu hasičov vlastnými silami. Pomoc pri zápase s ohňom ponúkli Grécku aj viaceré štáty Európskej únie – a sama EÚ na situáciu reagovala vyhlásením, že do budúcnosti bude potrebné rátať s vytvorením európskeho hasičského zboru, ktorý by zasahoval pri takýchto rozsiahlych a ničivých katastrofách. Založenie zboru „eurohasičov“ obhajuje najmä grécky komisár pre životné prostredie Stavros Dimas. Už teraz totiž krajiny, ktoré pomáhali Grécku hasiť, požadujú od EÚ finančnú kompenzáciu. Podľa Dimasa je preto logickejšie mať pre prípad potreby pripravených hasičov, ktorých úlohou by bolo zasahovať vo všetkých krajinách Únie. Grécka polícia stále vyšetruje príčiny požiarov – je totiž pravdepodobné, že veľkú časť z nich založili ľudia. Objavila sa dokonca aj teória, že za všetkým sú kriminálne živly, ktoré špekulujú s pozemkami a pre ich získanie vypaľujú lesy.
.mg