Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ľuba

.časopis .príbeh

S Ľubou Heinzlovou ma zoznámil jeden náš spoločný priateľ s tým, že ju zaujíma film a že by možno mohla písať do .týždňa. Bol som skeptický. Ľuba totiž bola trochu divná. Málo komunikatívna, hoci zjavne veľmi inteligentná. A veľmi mladá. To je smrtiaca kombinácia, ktorej výsledkom bývajú nečitateľné, pseudo-odborné, bežným konzumentom (filmového) umenia pohŕdajúce litánie.

Ale Ľuba napísala výborný text. Hneď na prvýkrát bolo jasné, že filmu porozumela a že našla správne slová, aby to, čo si o ňom myslí, aj jasne a zaujímavo komunikovala.
Tak Ľuba začala pre nás pravidelne písať. Postupne sme sa viac skamarátili. Ľuba niekedy prišla do redakcie a aj keď sme nemali čas debatovať, len tak u nás sedela. Hovorila, že jej je v redakcii dobre. Vtedy mi prvýkrát napadlo, či Ľuba náhodou nemá nejakú ľahšiu formu autizmu.
Keď nedávno prišla a povedala, že má Aspergerov syndróm, čo ľahšou formou autizmu naozaj je, spýtala sa, či by o tom nemohla napísať. Okamžite som súhlasil a opatrne som jej navrhol, aby to napísala o sebe v prvej osobe. Prekvapilo ma, že súhlasila. “Absolútne s tým nemám problém," povedala.
No a potom napísala tento text. Keď som jej povedal, že by bolo fajn, keby ho skrátila na nejakých 3 000 slov, obratom mi ho poslala v požadovanej dĺžke.
S Ľubou je radosť spolupracovať a kamarátiť sa. To preto, lebo je trochu iná. A to je dobre.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite