Hoci z posledných 21 rokov strávila až 15 v domácom väzení, je známa na celom svete ako odporkyňa barmského diktátorského režimu.
Aun Schan Su Ťij sa narodila v Barme, vyrástla v Indii, študovala vo Veľkej Británii a zosobášila sa s Britom Michaelom Arisom. Zostala žiť v Británii a porodila dvoch synov, v roku 1988 sa však vrátila do Barmy, aby tam opatrovala vážne chorú matku. Ešte v tom istom roku sa v krajine odohral vojenský prevrat, moc uchvátili generáli a zaviedli diktátorský režim. V roku 1989 sa Aun Schan Su Ťij ocitla v domácom väzení za nenásilnú kampaň proti režimu. Generáli sa v roku 1990 pokúsili legitimizovať svoju vládu voľbami, v tých však zvíťazila strana prenasledovanej Su Ťij – Národná liga pre demokraciu. Výsledky volieb junta nerešpektovala a ich víťazke nedala slobodu.
Su Ťij mala na výber – mohla z Barmy odísť a žiť na slobode. Zvolila si však, že zostane, hoci sa s tým spájalo väzenie. Je to rozhodnutie, aké sa žene a matke dvoch detí iste nerobilo ľahko. Su Ťij však nasledovala príklad svojho otca, generála Aun Schana, ktorému Barma vďačí za nezávislosť od Veľkej Británie – a ktorý sa stal obeťou politicky motivovaného atentátu. Aj jeho dcéra sa obetovala pre Barmu.
Na dlhé roky prišla táto vzdelaná, aktívna a ambiciózna žena o slobodu. Mnohí jej vyčítali, že je prílišná idealistka a radšej mohla z emigrácie burcovať svedomie sveta. Ťažko povedať, ako by sa bola situácia v Barme vyvíjala, keby bola Su Ťij poslúchla tieto rady. Dnes sa však dá povedať, že práve svojím uväznením svedomie sveta dostatočne zburcovala a umožnila v Barme zmeny, ktorých ovocie len postupne dozrieva. Vďaka kampani, ktorú za oslobodenie disidentky viedli na Západe ľudskoprávne organizácie, mnohí politici i celebrity, sa kauza oslobodenia Barmy stala Západu blízkou. Vďaka Su Ťij sa na Barmu, gniavenú generálskymi čižmami, nezabudlo.
Koncom roku 2010 konečne prišiel moment, na ktorý sa čakalo – generálska junta sa rozhodla prepustiť Aun Schan Su Ťij z domáceho väzenia. Bolo to krátko po všeobecných voľbách, po dvoch desaťročiach prvých a rozhodne nie férových. V tých voľbách Su Ťij znemožnili kandidovať, preto teraz nemôže ovplyvňovať osud krajiny z poslaneckého miesta. Má však obrovskú podporu a môže ju využiť v prospech Barmy, ak bude spolupracovať aj s inými opozičnými silami. Z ľudského hľadiska prežíva obrovský obrat k lepšiemu. Z politického hľadiska je teraz jej najbližšia budúcnosť zložitejšia, ako keď bola väznená. Už nebude symbolom, tvárou boja za demokraciu, ale političkou na neistom teréne krajiny, kde generáli nie sú ochotní odovzdať moc a pokojne dohodnúť prechod k demokracii. Čakajú ju ďalšie rozhodnutia a nutne aj kompromisy. Urobí ich? A za akú cenu?
Steve Jobs/
Šéf spoločnosti Apple je vizionár, náladový a neznesiteľný perfekcionista. Neprispôsobuje sa vkusu a zvyklostiam más. Vie, čo sa im bude páčiť a na čo si budú rady zvykať o desať rokov. Po trhu s hudbou a mobilmi v tomto roku predefinoval s iPadom trh s počítačmi.
Christoph Schönborn/
Kardinál a viedenský arcibiskup sa jasne postavil k prípadom pedofilných kňazov v katolíckej cirkvi. Kritizoval hodnostárov, ktorí v minulosti brzdili vyšetrovanie a „chránili viac páchateľov než obete“. Aktívne sa zasadil o vypracovanie nových pravidiel v cirkvi.
Nobelov výbor/
Urobil reparát. Päťčlenný výbor sa vlani strápnil cenou mieru pre Baracka Obamu. Tentoraz bol odvážnejší a ocenil uväzneného čínskeho disidenta Lioua Siao-poa. Prázdne kreslo pri udeľovaní ceny, po ktorú nemohla prísť ani manželka disidenta, bolo silným symbolom.
Tea Party/
Amerikou v roku 2010 otriaslo politické hnutie, ktoré presadzuje fiskálnu zodpovednosť, menšiu rolu štátu a vernosť ústave. Okrem pozitívnych prvkov má aj silné populistické sklony, no tento rok menilo toto konzervatívne hnutie Ameriku skôr k lepšiemu.
Oscar Elias Biscet/
Jeden zo siedmich hrdinov medzi hrdinami. Castrov režim uväznil desiatky svojich politických oponentov. Katolícka cirkev vyrokovala tento rok prepustenie 52 z nich, podmienkou však bol nútený exil v Španielsku. Siedmi väzni to odmietli. Chcú slobodu, ale na Kube.
Asia Bibi/
Matka piatich detí, odsúdená v Pakistane na trest smrti obesením za blasfémiu. O jej prepustenie požiadal aj Benedikt XVI., Najvyšší súd však zakázal prezidentovi milosť udeliť. Jej rodina navyše čelí útokom extrémistov. To všetko za vetu, že Mohamed nevstal z mŕtvych.
Aun Schan Su Ťij sa narodila v Barme, vyrástla v Indii, študovala vo Veľkej Británii a zosobášila sa s Britom Michaelom Arisom. Zostala žiť v Británii a porodila dvoch synov, v roku 1988 sa však vrátila do Barmy, aby tam opatrovala vážne chorú matku. Ešte v tom istom roku sa v krajine odohral vojenský prevrat, moc uchvátili generáli a zaviedli diktátorský režim. V roku 1989 sa Aun Schan Su Ťij ocitla v domácom väzení za nenásilnú kampaň proti režimu. Generáli sa v roku 1990 pokúsili legitimizovať svoju vládu voľbami, v tých však zvíťazila strana prenasledovanej Su Ťij – Národná liga pre demokraciu. Výsledky volieb junta nerešpektovala a ich víťazke nedala slobodu.
Su Ťij mala na výber – mohla z Barmy odísť a žiť na slobode. Zvolila si však, že zostane, hoci sa s tým spájalo väzenie. Je to rozhodnutie, aké sa žene a matke dvoch detí iste nerobilo ľahko. Su Ťij však nasledovala príklad svojho otca, generála Aun Schana, ktorému Barma vďačí za nezávislosť od Veľkej Británie – a ktorý sa stal obeťou politicky motivovaného atentátu. Aj jeho dcéra sa obetovala pre Barmu.
Na dlhé roky prišla táto vzdelaná, aktívna a ambiciózna žena o slobodu. Mnohí jej vyčítali, že je prílišná idealistka a radšej mohla z emigrácie burcovať svedomie sveta. Ťažko povedať, ako by sa bola situácia v Barme vyvíjala, keby bola Su Ťij poslúchla tieto rady. Dnes sa však dá povedať, že práve svojím uväznením svedomie sveta dostatočne zburcovala a umožnila v Barme zmeny, ktorých ovocie len postupne dozrieva. Vďaka kampani, ktorú za oslobodenie disidentky viedli na Západe ľudskoprávne organizácie, mnohí politici i celebrity, sa kauza oslobodenia Barmy stala Západu blízkou. Vďaka Su Ťij sa na Barmu, gniavenú generálskymi čižmami, nezabudlo.
Koncom roku 2010 konečne prišiel moment, na ktorý sa čakalo – generálska junta sa rozhodla prepustiť Aun Schan Su Ťij z domáceho väzenia. Bolo to krátko po všeobecných voľbách, po dvoch desaťročiach prvých a rozhodne nie férových. V tých voľbách Su Ťij znemožnili kandidovať, preto teraz nemôže ovplyvňovať osud krajiny z poslaneckého miesta. Má však obrovskú podporu a môže ju využiť v prospech Barmy, ak bude spolupracovať aj s inými opozičnými silami. Z ľudského hľadiska prežíva obrovský obrat k lepšiemu. Z politického hľadiska je teraz jej najbližšia budúcnosť zložitejšia, ako keď bola väznená. Už nebude symbolom, tvárou boja za demokraciu, ale političkou na neistom teréne krajiny, kde generáli nie sú ochotní odovzdať moc a pokojne dohodnúť prechod k demokracii. Čakajú ju ďalšie rozhodnutia a nutne aj kompromisy. Urobí ich? A za akú cenu?
Steve Jobs/
Šéf spoločnosti Apple je vizionár, náladový a neznesiteľný perfekcionista. Neprispôsobuje sa vkusu a zvyklostiam más. Vie, čo sa im bude páčiť a na čo si budú rady zvykať o desať rokov. Po trhu s hudbou a mobilmi v tomto roku predefinoval s iPadom trh s počítačmi.
Christoph Schönborn/
Kardinál a viedenský arcibiskup sa jasne postavil k prípadom pedofilných kňazov v katolíckej cirkvi. Kritizoval hodnostárov, ktorí v minulosti brzdili vyšetrovanie a „chránili viac páchateľov než obete“. Aktívne sa zasadil o vypracovanie nových pravidiel v cirkvi.
Nobelov výbor/
Urobil reparát. Päťčlenný výbor sa vlani strápnil cenou mieru pre Baracka Obamu. Tentoraz bol odvážnejší a ocenil uväzneného čínskeho disidenta Lioua Siao-poa. Prázdne kreslo pri udeľovaní ceny, po ktorú nemohla prísť ani manželka disidenta, bolo silným symbolom.
Tea Party/
Amerikou v roku 2010 otriaslo politické hnutie, ktoré presadzuje fiskálnu zodpovednosť, menšiu rolu štátu a vernosť ústave. Okrem pozitívnych prvkov má aj silné populistické sklony, no tento rok menilo toto konzervatívne hnutie Ameriku skôr k lepšiemu.
Oscar Elias Biscet/
Jeden zo siedmich hrdinov medzi hrdinami. Castrov režim uväznil desiatky svojich politických oponentov. Katolícka cirkev vyrokovala tento rok prepustenie 52 z nich, podmienkou však bol nútený exil v Španielsku. Siedmi väzni to odmietli. Chcú slobodu, ale na Kube.
Asia Bibi/
Matka piatich detí, odsúdená v Pakistane na trest smrti obesením za blasfémiu. O jej prepustenie požiadal aj Benedikt XVI., Najvyšší súd však zakázal prezidentovi milosť udeliť. Jej rodina navyše čelí útokom extrémistov. To všetko za vetu, že Mohamed nevstal z mŕtvych.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.