Samo Írsko odvážne hlásalo, že napriek vysokým nákladom na preliečenie svojich bánk má situáciu pod kontrolou. „Dá sa to zvládnuť,“ vyjadril sa guvernér írskej národnej banky Patrick Honohan. Rovnako hrdinsky hovoril írsky minister financií Brian Lenihan – a to ešte v novembri. To bolo včera. Európsky dáždnik sa ukázal predsa len veľkým pokušením.
Írsko po nátlaku zo strany niektorých európskych krajín priznalo potrebu pomoci z eurovalu v nedeľu 22. 11 a tento deň sa môže zapísať do análov eura ako ďalší z jeho čiernych míľnikov. A je to aj smutný deň írskeho tigra, ktorého aj Slovensku donekonečna predstavovali ako dôkaz, kam to až ekonomika môže dotiahnuť, ak ju podporí Európska únia.
Napriek tomu mínus za rok 2010 nedostáva od .týždňa Írsko. To si svoje problémy naozaj mohlo a aj chcelo riešiť samo. Nedostane ho ani bizarný euroval, ďalší politický projekt Únie, ktorý sa tvári ako ekonomický nástroj.
Európsky dáždnik totiž nepokúšal ani tak Írov, ako Nemcov a Francúzov, a tí potom Írov pod tento deravý ochranný nástroj dotlačili. Presnejšie, európsky dáždnik veľmi pokúšal nemecké a francúzske banky, ktoré sa obávali o svoje investície v írskom bankovom sektore. Štátne dlhopisy problémových krajín, akou je Grécko, Írsko či Portugalsko, sú totiž teraz v prevažnej miere vlastníctvom niekoľkých nemeckých a francúzskych bánk, ktoré sa stavom problémových ekonomík cítia ohrozené. Takže záchrana z eurovalu sa v skutočnosti neposkytuje pre krajiny, pre ktoré je oficiálne určená. Jej cieľom je pomáhať bankám, ktoré investovali nerozumne a príliš rizikovo, a teraz sa ešte zdráhajú svoje investície reštrukturalizovať.
Navyše, nie je vôbec jasné, dokedy budú podobné kontroverzné záchranné zásahy potrebné, pretože o tom, ako nezodpovedne si banky počínajú, sa hovorí stále veľmi málo. Hrozivo však pôsobí už správa Banky pre medzinárodné zúčtovanie, ktorá bola zverejnená v polovici decembra. Podľa nej sú Grécko, Írsko, Portugalsko a Španielsko dlžné Nemecku celkovo 513 miliárd dolárov...
Ako inak, nezodpovednosť súkromného sektora je tesne prepletená s nezodpovednosťou štátu, ktorý nastavuje pravidlá tak, aby si politicky pomohol. Potom sa môžeme už len čudovať morálnemu hazardu bankárov. Takže mínusy sa v tomto prípade môžu skutočne rozdávať na všetky strany. Tie skutočné, finančné mínusy, zasiahnu nás všetkých.
Julian Assange/
Nositeľ viacerých ocenení od Economistu po Amnesty International z uplynulých rokov tento rok prekročil hranicu. Na svojej stránke WikiLeaks publikoval ukradnuté materiály USA z Afganistanu, Iraku, ktoré ohrozovali životy informátorov.
Recep Tayyip Erdoğan/
Populárny premiér islamizuje Turecko a demontuje Atatürkovo republikánske dedičstvo. Tento rok mocensky zaútočil na armádu a ústavný súd, pričom úspešne oslabil opozíciu. Verbálne útočil na Izrael, bránil Irán a nacionálne burcoval Turkov v Nemecku.
Olli Rehn/
Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti to prehnal. V súvislosti s rozhodnutím slovenského parlamentu, že napriek prísľubu Ficovej vlády neprispejeme na pôžičku Grécku, vyjadril „ľútosť nad týmto prejavom nesolidarity v rámci eurozóny“. Je nám ľúto, pán komisár.
Silvio Berlusconi/
Ako premiér zlyhal, ale ani nie tak pre svoju politiku ako pre svoje mravy. Berlusconi sa nádejal, že Taliani ako milovníci všetkých druhov pôžitkov ocenia jeho sexuálny apetít, ale zabudol, že Taliani sú aj majstri dobrého vkusu. Aspoň tomu ešte veríme.
Kim Čong-un/
Je 27-ročný štvorhviezdičkový generál, ktorý má prebrať vládu nad KĽDR po smrti svojho otca Kim Čong-ila. Titulujú ho oslovením „vynikajúci súdruh“ a povráva sa o ňom, že podstúpil plastickú operáciu, aby sa viac podobal svojmu dedkovi, zbožňovanému Kim Ir-senovi.
Ben Bernanke/
Pre niekoho záruka odborného riadenia monetárnej politiky. Pre druhých „helikoptérový Ben“, ktorý Ameriku i svet privádza na hranicu dvojcifernej inflácie vytváraním nových peňazí z ničoho. Výsledkom jeho činnosti je rastúca nedôvera Američanov voči vlastnej centrálnej banke.
Írsko po nátlaku zo strany niektorých európskych krajín priznalo potrebu pomoci z eurovalu v nedeľu 22. 11 a tento deň sa môže zapísať do análov eura ako ďalší z jeho čiernych míľnikov. A je to aj smutný deň írskeho tigra, ktorého aj Slovensku donekonečna predstavovali ako dôkaz, kam to až ekonomika môže dotiahnuť, ak ju podporí Európska únia.
Napriek tomu mínus za rok 2010 nedostáva od .týždňa Írsko. To si svoje problémy naozaj mohlo a aj chcelo riešiť samo. Nedostane ho ani bizarný euroval, ďalší politický projekt Únie, ktorý sa tvári ako ekonomický nástroj.
Európsky dáždnik totiž nepokúšal ani tak Írov, ako Nemcov a Francúzov, a tí potom Írov pod tento deravý ochranný nástroj dotlačili. Presnejšie, európsky dáždnik veľmi pokúšal nemecké a francúzske banky, ktoré sa obávali o svoje investície v írskom bankovom sektore. Štátne dlhopisy problémových krajín, akou je Grécko, Írsko či Portugalsko, sú totiž teraz v prevažnej miere vlastníctvom niekoľkých nemeckých a francúzskych bánk, ktoré sa stavom problémových ekonomík cítia ohrozené. Takže záchrana z eurovalu sa v skutočnosti neposkytuje pre krajiny, pre ktoré je oficiálne určená. Jej cieľom je pomáhať bankám, ktoré investovali nerozumne a príliš rizikovo, a teraz sa ešte zdráhajú svoje investície reštrukturalizovať.
Navyše, nie je vôbec jasné, dokedy budú podobné kontroverzné záchranné zásahy potrebné, pretože o tom, ako nezodpovedne si banky počínajú, sa hovorí stále veľmi málo. Hrozivo však pôsobí už správa Banky pre medzinárodné zúčtovanie, ktorá bola zverejnená v polovici decembra. Podľa nej sú Grécko, Írsko, Portugalsko a Španielsko dlžné Nemecku celkovo 513 miliárd dolárov...
Ako inak, nezodpovednosť súkromného sektora je tesne prepletená s nezodpovednosťou štátu, ktorý nastavuje pravidlá tak, aby si politicky pomohol. Potom sa môžeme už len čudovať morálnemu hazardu bankárov. Takže mínusy sa v tomto prípade môžu skutočne rozdávať na všetky strany. Tie skutočné, finančné mínusy, zasiahnu nás všetkých.
Julian Assange/
Nositeľ viacerých ocenení od Economistu po Amnesty International z uplynulých rokov tento rok prekročil hranicu. Na svojej stránke WikiLeaks publikoval ukradnuté materiály USA z Afganistanu, Iraku, ktoré ohrozovali životy informátorov.
Recep Tayyip Erdoğan/
Populárny premiér islamizuje Turecko a demontuje Atatürkovo republikánske dedičstvo. Tento rok mocensky zaútočil na armádu a ústavný súd, pričom úspešne oslabil opozíciu. Verbálne útočil na Izrael, bránil Irán a nacionálne burcoval Turkov v Nemecku.
Olli Rehn/
Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti to prehnal. V súvislosti s rozhodnutím slovenského parlamentu, že napriek prísľubu Ficovej vlády neprispejeme na pôžičku Grécku, vyjadril „ľútosť nad týmto prejavom nesolidarity v rámci eurozóny“. Je nám ľúto, pán komisár.
Silvio Berlusconi/
Ako premiér zlyhal, ale ani nie tak pre svoju politiku ako pre svoje mravy. Berlusconi sa nádejal, že Taliani ako milovníci všetkých druhov pôžitkov ocenia jeho sexuálny apetít, ale zabudol, že Taliani sú aj majstri dobrého vkusu. Aspoň tomu ešte veríme.
Kim Čong-un/
Je 27-ročný štvorhviezdičkový generál, ktorý má prebrať vládu nad KĽDR po smrti svojho otca Kim Čong-ila. Titulujú ho oslovením „vynikajúci súdruh“ a povráva sa o ňom, že podstúpil plastickú operáciu, aby sa viac podobal svojmu dedkovi, zbožňovanému Kim Ir-senovi.
Ben Bernanke/
Pre niekoho záruka odborného riadenia monetárnej politiky. Pre druhých „helikoptérový Ben“, ktorý Ameriku i svet privádza na hranicu dvojcifernej inflácie vytváraním nových peňazí z ničoho. Výsledkom jeho činnosti je rastúca nedôvera Američanov voči vlastnej centrálnej banke.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.