Pre úplnosť dodajme, že na začiatku roka bol obrovským prekvapením iný slovenský cyklista. Ešte len dvadsaťročný Peter Sagan dokázal na ťažkých a dôležitých pretekoch Paríž-Nice stáť v ôsmich etapách až štyrikrát na stupni víťazov, pričom dve etapy dokonca vyhral a v celkovom hodnotení získal zelené tričko pre najaktívnejšieho pretekára. Bolo jasné, že k bratom Velitsovcom pribudol ďalší vynikajúci jazdec.
Zdalo sa, že sa môžeme tešiť na bohatý rok, a v konečnom dôsledku sa ukázalo, že to boli oprávnené očakávania. Nie všetko však išlo úplne hladko. Začiatkom júna skončil Peter Velits v prvej etape pretekov Critérium du Dauphiné na druhom mieste, ale v druhej etape ho v záverečnom špurte vytlačili dvaja súperi z cesty – výsledkom bol pád a zlomená kľúčna kosť. Necelý mesiac pred štartom Tour de France to znamenalo, že Peter si najťažšie a najslávnejšie preteky tento rok nezajazdí. Po sľubných výkonoch v predchádzajúcich dvoch ročníkoch to bolo veľké sklamanie.
Nie všetko zlé je na niečo dobré, ale Petrova zlomenina sa nakoniec ukázala užitočnou. Vynechať Tour de France má totiž pre cyklistu jednu nepopierateľnú výhodu – môže sa lepšie pripraviť na Vueltu. Príde na ňu oddýchnutejší ako mnohí súperi, ktorí majú v nohách Tour.
Bratia Velitsovci začali tohtoročnú Vueltu veľmi dobre. Ich tím HTC Coumbia vyhral úvodnú časovku družstiev. Do polovice pretekov sa Peter Velits držal v prvej desiatke celkového hodnotenia, v jedenástej etape klesol na jedenástu priečku. V pätnástej etape získal Petrov brat Martin pódiové umiestnenie za tretie miesto a Peter poskočil v celkovej klasifikácii na štvrté miesto.
V ďalšej etape síce o dve miesta klesol, ale bolo jasné, že ak nepokazí časovku v sedemnástej, tak miesto v prvej desiatke by už mal udržať. A on nielenže ju nepokazil, on ju vyhral. V celkovej klasifikácii sa tak dostal na tretie miesto a odrazu už nešlo o udržanie umiestnenia v prvej desiatke, už išlo o udržanie celkového tretieho miesta.
Chýbali ešte štyri etapy, ale Peter to s prehľadom dokázal. Skončil na Vuelte tretí a je možné, že po prípadnej diskvalifikácii Ezequiela Mosqueru pre pozitívny dopingový nález poskočí dokonca na druhé miesto.
Cestná cyklistika je zvláštny šport. Má všetky predpoklady na to, aby bola divácky úplne neatraktívna, napriek tomu je nesmierne populárna. Je to čistá drina, ale nie je to len drina. Nestačia nohy, treba mať aj hlavu a srdce. Je to na jednej strane výsostne individuálny, ale na strane druhej aj úplne tímový šport.
Pre tých, ktorí sa tomuto športu nikdy nevenovali aktívne ani pasívne, to nie je celkom jednoduché pochopiť, ale je to tak. Trošku nahliadnuť do jemností taktiky a práce v pelotóne umožní napríklad návšteva internetovej stránky bratov Velitsovcov (www.velits.net). Krátke komentáre po jednotlivých etapách tohtoročnej Vuelty, písané priamo z pretekov, sú zaujímavým a príjemných čítaním.
Hokejisti/
Naši reprezentanti hrali na olympiáde výborný hokej a postúpili do semifinále. Svoje posledné dva zápasy síce prehrali a medailu nezískali, ale zanechali výborný dojem. Bola to viac než dôstojná rozlúčka skvelej generácie, po ktorej zostane v našom hokeji citeľná medzera.
Futbalisti/
Pred záverečným turnajom majstrovstiev sveta sme nemali veľké oči. Prvé dva zápasy sa nevydarili, ale potom prišla hviezdna hodina Weissovho mužstva a vyradenie majstrov sveta. Zápas s Talianmi bol skvelý a aj prehra s Holandskom v osemfinále bola dôstojná.
Libor Charfreitag/
Hoci hod kladivom nie je kráľovskou disciplínou atletiky, držať sa roky v svetovej špičke a získať výkonom za hranicou 80 metrov titul majstra Európy, je úctyhodný výkon. Po bronze zo svetového šampionátu v Osake 2007 konečne zlatá medaila z veľkého podujatia.
Zdalo sa, že sa môžeme tešiť na bohatý rok, a v konečnom dôsledku sa ukázalo, že to boli oprávnené očakávania. Nie všetko však išlo úplne hladko. Začiatkom júna skončil Peter Velits v prvej etape pretekov Critérium du Dauphiné na druhom mieste, ale v druhej etape ho v záverečnom špurte vytlačili dvaja súperi z cesty – výsledkom bol pád a zlomená kľúčna kosť. Necelý mesiac pred štartom Tour de France to znamenalo, že Peter si najťažšie a najslávnejšie preteky tento rok nezajazdí. Po sľubných výkonoch v predchádzajúcich dvoch ročníkoch to bolo veľké sklamanie.
Nie všetko zlé je na niečo dobré, ale Petrova zlomenina sa nakoniec ukázala užitočnou. Vynechať Tour de France má totiž pre cyklistu jednu nepopierateľnú výhodu – môže sa lepšie pripraviť na Vueltu. Príde na ňu oddýchnutejší ako mnohí súperi, ktorí majú v nohách Tour.
Bratia Velitsovci začali tohtoročnú Vueltu veľmi dobre. Ich tím HTC Coumbia vyhral úvodnú časovku družstiev. Do polovice pretekov sa Peter Velits držal v prvej desiatke celkového hodnotenia, v jedenástej etape klesol na jedenástu priečku. V pätnástej etape získal Petrov brat Martin pódiové umiestnenie za tretie miesto a Peter poskočil v celkovej klasifikácii na štvrté miesto.
V ďalšej etape síce o dve miesta klesol, ale bolo jasné, že ak nepokazí časovku v sedemnástej, tak miesto v prvej desiatke by už mal udržať. A on nielenže ju nepokazil, on ju vyhral. V celkovej klasifikácii sa tak dostal na tretie miesto a odrazu už nešlo o udržanie umiestnenia v prvej desiatke, už išlo o udržanie celkového tretieho miesta.
Chýbali ešte štyri etapy, ale Peter to s prehľadom dokázal. Skončil na Vuelte tretí a je možné, že po prípadnej diskvalifikácii Ezequiela Mosqueru pre pozitívny dopingový nález poskočí dokonca na druhé miesto.
Cestná cyklistika je zvláštny šport. Má všetky predpoklady na to, aby bola divácky úplne neatraktívna, napriek tomu je nesmierne populárna. Je to čistá drina, ale nie je to len drina. Nestačia nohy, treba mať aj hlavu a srdce. Je to na jednej strane výsostne individuálny, ale na strane druhej aj úplne tímový šport.
Pre tých, ktorí sa tomuto športu nikdy nevenovali aktívne ani pasívne, to nie je celkom jednoduché pochopiť, ale je to tak. Trošku nahliadnuť do jemností taktiky a práce v pelotóne umožní napríklad návšteva internetovej stránky bratov Velitsovcov (www.velits.net). Krátke komentáre po jednotlivých etapách tohtoročnej Vuelty, písané priamo z pretekov, sú zaujímavým a príjemných čítaním.
Hokejisti/
Naši reprezentanti hrali na olympiáde výborný hokej a postúpili do semifinále. Svoje posledné dva zápasy síce prehrali a medailu nezískali, ale zanechali výborný dojem. Bola to viac než dôstojná rozlúčka skvelej generácie, po ktorej zostane v našom hokeji citeľná medzera.
Futbalisti/
Pred záverečným turnajom majstrovstiev sveta sme nemali veľké oči. Prvé dva zápasy sa nevydarili, ale potom prišla hviezdna hodina Weissovho mužstva a vyradenie majstrov sveta. Zápas s Talianmi bol skvelý a aj prehra s Holandskom v osemfinále bola dôstojná.
Libor Charfreitag/
Hoci hod kladivom nie je kráľovskou disciplínou atletiky, držať sa roky v svetovej špičke a získať výkonom za hranicou 80 metrov titul majstra Európy, je úctyhodný výkon. Po bronze zo svetového šampionátu v Osake 2007 konečne zlatá medaila z veľkého podujatia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.