STV je chorá

No, 1. január je síce štátny sviatok, ale ja som to zaregistrovala až večer, keď som prišla domov z práce a zapla si telku. 

Sú tu dva tímy, ktoré treba koordinovať – v rozhlase je dnes 650 ľudí, v televízii 965 ľudí a odrazu majú nových šéfov, je tu rozpočtové provizórium a stále majú vyrábať program. Sú v neistote, čo s nimi bude ďalej, preto je to hektické. 

Pri preberaní takejto funkcie sú vždy isté nástrahy, možno aj úmyselné. Tie neúmyselné vyplývali z toho, že v televízii bolo riadenie konštituované úplne inak ako v rozhlase. 

Po tých prvých dňoch si už začínam myslieť, že niektoré tu boli naozaj zanechané aj úmyselne a budeme sa s nimi vyrovnávať veľmi dlho.

O dlhodobé, neštandardne uzavreté zmluvné vzťahy uzavreté v neštandardnej výške, neštandardnými plneniami, vo veľmi zvláštnych termínoch. A sú uzavreté na niekoľko rokov dopredu.

Sledovala som WikiLeaks. (Úsmev.) Vikiliga je miestny odvar a pravdepodobne vychádza z informácií, ktoré pochádzajú zvnútra televízie, ale sú pokrivené.

.čím?

Nechcem použiť slovo antipatia, ale sú možno pokrivené osobnými vzťahmi.

Určite nie, nie sú tam dokumenty. Je diametrálny rozdiel medzi WikiLeaks a Vikiliga. 

Zatiaľ nemám na to dôvod, stále iba prebiehajú právne analýzy. Trestné oznámenie dám len vtedy, keď si budem stopercentne istá, že viem dokázať úmysel. Inak budem zahlcovať orgány v trestnom konaní balastom. Ale zachytila som tu niekoľko desiatok trestných oznámení na ľudí, ktorí si dovolili v poslednom období vysloviť vlastný názor na hospodárenie STV alebo na pána Nižňanského a jeho manažment. Pravdepodobne dôjde k stiahnutiu všetkých tých oznámení.

Obchodný zákonník aj iné druhy zákonov umožňujú, že časť zmluvy sa nezverejňuje, ale tu je to vysoko neštandardné, lebo verejnoprávne médium narába s verejnými zdrojmi. Keby zmluvy, ktoré boli uzavreté v decembri, chvíľu počkali a boli uzavreté až v januári, tak sú už zverejnené a nemusíme sa tváriť, že neexistuje kauza Towercom či kauza Pragosport. Ale takto? Keď tie zmluvy majú veľmi striktný „No disclosure agreement“, tak bude ťažké ich zverejniť.

Asi 16,8 milióna eur, ale ešte nie sú celkom uzavreté účtovné zostavy k 31. decembru. Strata je predbežne odhadovaná na 25 miliónov eur.

To, že inštitúcia je chorá. Tá strata sa dá riešiť rôzne, aj účtovne upratať, za istých okolností sa z nej dá urobiť aj zisk, ale neviem, prečo by som to robila.

Určite.

Samotný rozpočet televízie bol budovaný zdola. Jednotlivé útvary si dávali požiadavku, čo chcú, a to sa dalo do rozpočtu. Takýto rozpočet vždy bude stratový, lebo tie požiadavky neboli kompatibilné s možnosťami televízie. A potom tu je ďalší problém – v televízii neexistuje horizontálna komunikácia.

Ľudovo sa to povie: pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Veľké útvary vnútri STV spolu nekomunikovali. Napríklad právny odbor s fundovanými právnikmi nevedel, že iným útvarom poskytuje právne služby niekto iný, nemali evidenciu o zmluvách, zmluvy sa dostávali do systému až vtedy, keď malo dôjsť k ich finančnej realizácii. To je vysoko neštandardné. Tak to fungovalo „za socíku“. 

Je to štruktúra z roku 2007, predchádzajúci manažment sa snažil o novú štruktúru, dal si ju schváliť Rade STV a mala platiť od januára tohto roku. Lenže STV zanikla. Ale v tej novej štruktúre boli aj neštandardné veci: spravodajstvo malo patriť priamo pod generálneho riaditeľa. Riaditeľ pritom nesmie vstupovať do spravodajstva...  

No krízovým manažérom určite nebol a televízia je v hlbokej kríze. Zaregistrovala som, že mal právo veta na všetko, čo mu bolo predložené. Podľa niektorých zmlúv, pri ktorých chýbali vyjadrenia odborných útvarov, si myslím, že často rozhodoval aj sám. Ale ja tu nie som na to, aby som posudzovala pána Nižňanského. 

My sme skúmali „zmenový potenciál“, čo je dôležitý parameter pri akýchkoľvek zmenách. V rozhlase je ten potenciál vysoký, lebo mal čas sa aktivovať. Keď sme pred piatimi rokmi nastúpili (s Ľubošom Machajom – pozn. red.) do rozhlasu, tak zhruba 5 percent zamestnancov bolo pripravených alebo očakávalo či vyžadovalo zmenu. Podarilo sa nám zapojiť ľudí do zmenovej štruktúry tak, že dnes už často oni sami iniciujú zmeny, hľadajú možnosti šetrenia, nové zdroje, nové formy programu. V televízii je tiež „zmenový potenciál“, ale nikto ho neaktivoval.

Z tých 965 zamestnancov je tu veľká väčšina takých, čo si naozaj dobre robia svoju prácu, to sú výkonové funkcie v programe, ekonomike, technike, ale riadenie je katastrofa. Môže sa tu objaviť problém pri fúzii, lebo tie dva celky sú teraz vo svojom nastavení úplne nekompatibilné. 

Áno, niektorých ľudí sme presunuli z rozhlasu do televízie, ale ide len o dočasné poverenia, pretože ja teraz nechcem naberať ľudí z externého prostredia. Sme v rozpočtovom provizóriu, v takom režime otvárať nové posty je prinajmenšom hazard. Iba výnimočne sa preto budeme orientovať na pomoc ľudí zvonka. 

Zatiaľ áno. Ale v rozhlase aj ľudia na stredných článkoch riadenia vedia pomôcť tým, čo sú vysunutí do televízie.

Viete, v prvom období je veľmi dôležité sedieť a pozerať sa takto rovno do očí ľuďom, od  ktorých si pýtate informácie. To nie je o e-mailovej komunikácii. Potrebujem získať absolútnu istotu, že ľudia, ktorí tu riadia jednotlivé procesy, sú dôveryhodní, zodpovední a nekradnú. 

Nie. Ja nemám nástroje na prestavbu televízie a keby som ich aj začala teraz spúšťať, tak realizujem svoju víziu a čo tí ostatní kandidáti na generálneho riaditelia? Čo keď vyhrá kandidát, ktorý má projekt postavený úplne inak? To by moje šetriace opatrenia a racionalizačné procesy boli úplne mimo. Nechcem vstupovať do právomoci novozvoleného riaditeľa.

To bol projekt ministra kultúry, ja som bola iba v odbornej komisii a mala som k tomu projektu 44 pripomienok. Akceptovali z nich asi 40, tie najdôležitejšie neakceptovali. 

Áno. Pracujem už na projekte a keď sa mi ho podarí v tomto strese dokončiť, tak ho predložím. Nerobím ho sama. 

Nikdy som nepovedala, že nepôjdem kandidovať. Ale hovorila som, že podmienky na výkon riaditeľa takejto inštitúcie v tomto období a v týchto podmienkach sú nastavené tak zle, že neviem, či pôjdem kandidovať. 

Zatiaľ nemám. Musím sa spoliehať na zdravý rozum a na to, že si môj projekt niekto prečíta. 

Viete, toto dočasné obdobie nie je za odmenu. Nie každý by to zobral. Je to aj strašná drina.

Nie. (Ticho.) Ja pociťujem skôr záväzok voči rozhlasu. Niečo som mu  dlžná.

.prečo ste mu dlžná?

V legislatívnom procese som sa snažila, aby bol rozhlas rovnocenný s televíziou, aby mal tie zdroje, čo doteraz, aby mal vlastný manažment, aby mu ostali všetky programové služby, aby mu ostal symfonický orchester... V praxi to však môže vyzerať úplne inak. Preto si myslím, že je vhodné, aby som svoj projekt urobila a ukázala, ako to môže fungovať tak, aby rozhlas ostal živý a zdravý a aby sa telka dostala na úroveň rozhlasu, a potom mohli fúzovať. 

Áno, to sa stalo. Vedeli sme o 4-5 prípadoch, keď sa v Európe spájali takéto médiá a rozhlas ostal naozaj len na chvoste. A skúmali sme, kde došlo k chybám, spolupracujeme pritom aj s IBU (Medzinárodná vysielacia únia) a pomáhajú nám.

Nemôže to byť postavené len na mojej osobe, v legislatívnej podobe je to ochránené. Ale túto fúziu môžu robiť len osoby, ktoré rozumejú aj špecifikám televízie, aj rozhlasu. Preto sme úzko spolupracovali s IBU, aj s ľuďmi, ktorí pripravujú fúzie v iných krajinách. Výrazne nám pomohli. 

RTVS nevznikla na zelenej lúke, tá inštitúcia vznikla s dlhom, v hlbokej strate a istý čas sa z toho bude spamätávať. Ale rozhlasový program by nemal utrpieť, tam sú nastavené procesy tak, že môžu ísť aj v rozpočtovom provizóriu. Teda určite v roku 2011.

Samotná fúzia bude trvať viac ako jeden rok. Ale od roku 2012 dochádza k jednej veci – k zrušeniu úhrad, po starom koncesií, čo znamená od roku 2012 prechod na štátny rozpočet. Za jeden rok budeme musieť obe inštitúcie nastaviť na procesy, akými plánuje, účtuje štátny rozpočet. Teraz to tak nerobíme, ale za ten jeden rok sa k tomu musíme priblížiť. Druhá vec je, že štátny rozpočet plánuje pokryť len príjmy, ktoré sme dostávali z úhrad od občanov, nie iné zdroje, ako sú príjmy zo zmluvy so štátom. Navyše v roku 2012 bude môcť mať televízia len 0,5 percenta reklamy. 

Vtedy bude nový manažment RTVS musieť zvažovať. Mám na to, aby  som poskytoval šesť rozhlasových terestriálnych služieb? Nebude mať na to. Mám na to, aby som vysielal dve televízne služby? Nebude mať na to. Preto ja garantujem jedenásť programových služieb rozhlasu, ktoré má teraz, len v roku 2011. 

Ak nebude chcieť byť v strate, tak áno. 

Nie. (Ticho.)

V Bielorusku, v Albánsku... 

Áno, ale v postsocialistických štátoch je tam aj sofistikovaná dotácia od štátu na vysielače. Lebo služby na vysielače a terestriálne pokrytie sú také nákladné, že štát si uvedomil, že nechce zvyšovať koncesie a pokryl televíziám tieto náklady. U nás tvorí platba za vysielače 20 percent z rozpočtu, to je strašne veľa, odporúčania IBU sú maximálne 10 percent. Potom vám chýbajú peniaze na program. Ak tento trend bude pokračovať, budete vysielať ďalej, ale monoskop. 

To, že nebudeme môcť hovoriť o verejnoprávnych médiách platených priamo verejnosťou. Budú to štátne médiá so všetkým, čo k tomu patrí. To znamená aj s vplyvom cez ekonomiku. A ten je najvýznamnejší. Ekonomická nezávislosť je základom akejkoľvek inej nezávislosti. 

Iste, dôjde k istému šetreniu, lebo náklady na samotný výber úhrad od občanov sú pomerne vysoké. A niektoré domácnosti, ktoré rátajú svoje náklady nie v eurách, ale v centoch, sú úhradami zaťažené. Ale štát to bude musieť kompenzovať tak, že odoberie z niečoho iného v rozpočte. Tie peniaze nepadnú z neba. Finančníci na ministerstve to vedia, a preto navrhli podstatne menšie plnenie zo štátneho rozpočtu pre RTVS ako má momentálne rozhlas a televízia z úhrad a zo zmluvy so štátom.

Slovenská republika pristúpila k rôznym medzinárodným dohovorom a prijali sme záväzok udržať duálny systém a mať aspoň jednu plnoformátovú televíznu verejnoprávnu službu. 

Zákon o RTVS hovorí, že musí mať najmenej dve programové služby. 

Áno, ale možno tento prvý rok je dobrý na to, aby sa presne kvantifikovali reálne náklady na dva televízne kanály a najmenej štyri alebo šesť rozhlasových služieb. V tomto prechodnom ročnom období to bude treba nastaviť tak, aby bol rozpočet na rok 2012 zostavený reálne. 

So spravodajstvom sa dá niečo robiť, nie je také katastrofálne, ako sa niekedy prezentuje, ono je len...

Aha, áno. Čo má robiť verejnoprávne médium? Všeličo, ale nemá ľudí nudiť. Má informovať, vzdelávať, až potom zabávať, ale určite nemá nudiť. Niečo sa s tým spravodajstvom urobiť dá, vieme horizontálne prepojiť televíznych a rozhlasových editorov, aby začali aspoň komunikovať, aby sa nestávalo, že správa, ktorá je v iných médiách považovaná za top správu, je u nás niekde zašitá, lebo sa bojíme. To sa týka aj publicistiky. 

Nielen, ale to bude cítiť najskôr. A čo sa týka Eurovízie, nemôžeme sa na nej zúčastniť. Sme v rozpočtovom provizóriu a minulý rok to stálo 600-tisíc eur. Ja škrtím, kde sa dá, ľudia nedostávajú odmeny, a pôjdeme do Eurovízie? 

(Smiech.) Ja som bola najprv starostka, až potom riaditeľka rozhlasu.

Neviem, nesledovala som ho do detailu. 

Malo by byť dôveryhodné a ono stále je. Stále majú rozhlas aj televízia dôveryhodnosť od 75 percent vyššie.

Rozhodne. 

Ak sa dohodneme, že STV a SRo vysielajú najmä pre novinárov, tak budeme brať do úvahy vaše kritériá, alebo sa dohodneme, že vysielajú pre verejnosť, a potom berieme vážne tieto výsledky dôveryhodnosti urobené na veľkej reprezentatívnej vzorke. 

V tom máte pravdu, tie výskumy nerozlišujú, v čom je tá dôveryhodnosť. Predpokladá sa, že ide o spravodajské a publicistické formáty. A tie čísla idú aj istou zotrvačnosťou.

Nie drzé. Modernejšie. Inak koncipované, ale verejnoprávne.

(Dlhé ticho.) Nie. Úlohou verejnoprávnych médií nie je, aby vytvárali strach na ktorejkoľvek strane spoločnosti, ale kohéziu. 

Obávať sa majú spôsobu zverejnenia, nie informácií. Bulvárne médiá to urobia tak, že ublížia, verejnoprávne médiá majú otvoriť tému a dať obidvom stranám možnosť vyjadriť sa.

Ale občas niečo otvorili, nebuďte na nich takí odporní, nie je to celkom tak. Áno, spravodajstvo je veľmi konzervatívne a mohlo by byť modernejšie. 

To spolu súvisí. Ani spravodajstvo neslúži na to, aby interpretovalo názory novinára či hosťa, ktorého máte v štúdiu, ale výstupom by malo byť, že si divák urobí názor sám. 

Môže ísť.

Nie, on má strážiť konfrontáciu tých, ktorých má v štúdiu. On vedie tú diskusiu, aby neodbočovali od témy.

Určite nie, má byť usmerňovateľ. 

(Ticho.) Rozhlasová rada sa nesprávala ako dohľadový orgán, ale ako špecifický orgán riadenia. A každý z tých pätnástich členov rady videl len svoju parciálnu oblasť. Dochádzalo k tvrdým konfliktom, lebo naše riešenia boli krízové a nemali podporu Rady. Až po dvoch rokoch sa mi podarilo Radu presvedčiť, že tie zmeny mali zmysel a neboli samoúčelné. 

Bolo niekoľko odporúčaní, že by som mala odstúpiť. Moje odvolanie tam vždy viselo vo vzduchu. A vždy noc predtým, ako mala zasadať Rozhlasová rada, som nespala.

Neviem, ja mám dobrú pamäť, ale negatívne veci z nej vypúšťam, inak by som v tomto vlčom prostredí neprežila. Áno, musela som často ustúpiť, ale často ustúpila aj Rada. Naša diskusia mala zmysel. 

Áno. Ja sa skôr obávam tohto nového obdobia, keď je generálny riaditeľ volený v parlamente, nemôže priamo s tým parlamentom diskutovať, alebo mu niečo odborne vysvetľovať. Preto som bola proti tomu, aby generálneho riaditeľa RTVS volil parlament.

No... Ale neviem, čo mám na to povedať.

Bol diplomat. A vždy riešil pri rokovaní konkrétne veci, bol ochotný akceptovať niektoré argumenty. Na mňa nepôsobil agresívnym dojmom. Ale ani pán Krajcer na mňa tak nepôsobí.

Študovala som rôzne formy riadenia. Ale keď chce koalícia krízového manažéra, môže predsa požiadať pána Eichlera, je to predsa špičkový krízový manažér, nie? Sú ľudia, ktorí vedia krízovo riadiť a vedia riadiť aj fúzie veľkých priemyselných celkov. Ale toto je trochu špecifická situácia, tu sa pohybujete v prostredí, kde je vysoká kultúrna nadstavba. Je to aj o archívoch, o „pamäti“ národa, aby som sa vyjadrila vzletne. 

Áno. Kým ich Slovenská republika bude potrebovať a chcieť, tak ich bude mať.

To je iná vec. Ale ja si myslím, že verejnoprávne médiá majú zmysel a  prežijú. Inak by som tu nesedela, ale hrala niekde golf.