Fantómové dotácie

Aj pri zneužívaní eurofondov to bolo na Slovensku niekde lepšie a inde horšie. Ministerstvo práce Viery Tomanovej patrilo skôr k rezortom s horšou povesťou. A to vďaka Sociálnej implementačnej agentúre (SIA), ktorá implementovala európske projekty rezortu, čo sa preslávil sociálnymi podnikmi. 

Nové vedenie ministerstva v poslednom období vynieslo na svetlo zopár čudných až absurdných prípadov, ako sa dali za minulej vlády robiť celkom zbytočné projekty s nulovým významom pre krajinu, ale s nemalým ziskom pre žiadateľa dotácie. Či už sa mali za eurofondy preškoľovať upratovačky na kozmetičky, platiť školenia e-learningu, čo sa neuskutočnili alebo sa zaplatila kniha triviálnych analýz za 636-tisíc eur, ktorá je podľa štátnej tajomníčky rezortu práce Lucie Nicholsonovej (SaS) „takmer nepoužiteľná“. 

   No nie je to konečný výpočet groteskných návodov, ako sa na Slovensku „dojilo“ z eurofondov. Dobrou ilustráciou, ako funguje zle nastavený systém, je aj pozoruhodný prípad naoko vytvorených pracovných miest v kúpeľoch v Turčianskych Tepliciach. Nitky tohto príbehu sa vinú až do firmy bývalého štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva a vplyvného podnikateľa Jána Sabola.    

   Akciové spoločnosti KTT-Invest a Imperial-Invest v roku 2009 zareagovali na výzvu  spomínanej agentúry SIA na projekty v rámci Operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia a žiadali dotáciu na „tvorbu nových pracovných miest“ (KTT) a „zvyšovanie zamestnanosti“ (Imperial). Obe firmy nenávratný finančný prostriedok dostali, každá  približne za 189-tisíc eur. Okrem školení mali vytvoriť 64 pracovných miest, na čo išlo vyše 90 percent dotácie.  

   Ide však o  spoločnosti personálne, majetkovo a podnikateľsky prepojené so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Turčianske Teplice (SLK). KTT (teda Kúpele Turčianske Teplice) je de facto investičná a správcovská spoločnosť kúpeľov, kým v Imperiali je outsourcovaný marketing.       

   Projekt sa začal implementovať v júni 2010. Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne mali kúpele v máji 238 zamestnancov, kým KTT malo 34 zamestnancov a Imperial vtedy ešte neexistoval (dohromady tak mali 272 ľudí). V júni už malo KTT o sedem ľudí viac a Imperial zamestnal z nuly 24 nových zamestnancov. No kúpele SLK mali len 190 (spolu tak 255). V septembri mali SLK 189, KTT 39 a Imperial 26 (spolu 254). Kúpele pritom na úrade práce nenahlásili hromadné prepúšťanie, čo je zákonná povinnosť, ak firma prepustí dvadsať a viac zamestnancov v období kratšom ako tri mesiace. „Hromadné prepúšťanie sa nahlasuje v prípade, keď k nemu aj reálne dochádza. V našej spoločnosti však k žiadnemu nedošlo,“ vyhýbavo na našu otázku odpovedal predseda Predstavenstva SLK a zároveň Imperial-Invest Mikuláš Trstenský. 

   Zdá sa teda, že kúpele sa ani nepokúšali naplniť účel zmluvy so štátom pri čerpaní sociálnych peňazí, ktorým bolo vybudovanie udržateľných pracovných miest. Podľa zdrojov zvnútra kúpeľov, ktoré si neželajú byť menované, sa tým istým ľuďom prepísali zmluvy, 1. júna sa zo zamestnancov kúpeľov jednoducho „premenili“ na pracovníkov KTT či Imperialu. 

   Už skladba údajne nových zamestnancov je pozoruhodná. Napríklad Imperial mal podľa projektu zamestnať 16 recepčných. Na otázku, na čo boli tieto pozície potrebné v marketingovej spoločnosti bez vlastnej budovy, Trstenský odpovedal: „Zamestnanecká štruktúra Imperial Invest je daná podnikateľským zameraním a podnikateľským zámerom firmy. Všetci novoprijatí zamestnanci a ich pozície tomuto záveru zodpovedajú.“ Boli by teda ochotní ukázať zoznam tých novoprijatých ľudí? „Nemáme dôvod uvádzať mená konkrétnych zamestnancov a vy nemáte právo sa na ne pýtať,“ reagoval Trstenský. 

   To je pravda, nemáme. Lenže podľa skladby projektu takmer celoročný plat týchto zamestnancov súkromnej firmy zaplatili európski daňoví poplatníci.  

   Všetky tri spoločnosti sídlia na tej istej adrese kúpeľov SLK. V orgánoch KTT, Imperialu a SLK sedí viacero identických ľudí, niet tak pochýb, že sú ovládané ako jeden podnik. Eurofondové projekty týchto firiem boli manažované takisto rovnakými osobami. Majiteľom SPV Invest, predchodcu Imperialu, bola spoločnosť FSI-Real. Tá je jediným spoločníkom firmy Jána Sabola D.T.B., ktorá vlastní 70 percent kúpeľov. 

   Nejde však len o vyše 60 fantómových zamestnancov. Kúpele a spriaznené firmy v uplynulých rokoch prekročili aj limit povolenej štátnej pomoci. KTT a Imperial totiž čerpali dotáciu v rámci takzvanej schémy de minimis. Maximálna výška tejto štátnej pomoci pre jeden projekt nesmie presiahnuť 200-tisíc eur. Zároveň nesmie presiahnuť sumu pol milióna eur pre viaceré projekty jednej firmy za obdobie troch rokov. Tento limit platí nielen pre jednu spoločnosť, ale aj pre všetky firmy, ktoré sú vzájomne previazané nad rámec 30 percent. SLK však dostala v roku 2006 od ministerstva hospodárstva dotáciu 40 miliónov korún (1,33 milióna eur) na stavbu SPA centra s liečivými bazénmi. V roku 2008 z nej odčerpala posledných 15 miliónov korún (500-tisíc eur). Podpora de minimis pritom patrí malým a stredným podnikateľom, teda takým, ktorí majú do 50 zamestnancov. Kúpele spolu s formálne outsoursovanými spoločnosťami KTT a Imperial tento počet zamestnancov presahujú štvornásobne. 

  Vráťme sa k eurofondom. Súčasťou spomenutých projektov na tvorbu pracovných miest a zvyšovanie zamestnanosti boli aj marketingové, jazykové a pracovné školenia za vyše 20-tisíc eur. Ich obstarávanie sa nepozdáva ani súčasnému vedeniu ministerstva práce. V tendri s nízkou trhovou hodnotou získalo dodávku ých služieb Združenie občanov ACADEMY. „Bola plne akceptovaná implementačnou agentúrou,“ tvrdí Trstenský. „Oslovili nás a poslali len cenovú ponuku. Zmluvu sme zatiaľ nepodpísali,“ tvrdí Martina Harazinová z Academy. 

„Zatiaľ sa nám ukázali dve evidentné veci,“ hovorí s ohľadom na dotácie pre KTT a Imperial Lucia Nicholsonová. „V oboch prípadoch sa obstarávania na vzdelávanie zúčastnili identické firmy a vyhrala tá istá. Také niečo sme našli pri viacerých projektoch, ktoré skúmame a overujeme, či nie sú prepojené štatutármi,“ načrtáva prvú vec a pokračuje: „KTT a Imperial sú prepojené cez Martu Lehnertovú. Obe firmy to mali uviesť v modelovom vyhlásení a neuviedli.“ Rezort práce teraz bude skúmať majetkové prepojenie, pretože personálne prepojenie nie je dostatočný dôvod na zrušenie zmlúv. „Musíme si počkať na zriaďovacie listiny, až majetkové prepojenie by bolo potvrdením, že nás zavádzali,“ dopĺňa štátnu tajomníčku Vojtech Kišš zo Slovenskej implementačnej agentúry. Ako sme uviedli vyššie, orgány spoločností však zďaleka neukazujú len na prepojenie cez Lehnertovú, ale aj cez ďalšie osoby. „Všetky podmienky boli splnené v zmysle príslušných zákonov a predpisov. Nič sme nezatajili a všetky požadované informácie sme poskytli a priznali,“ reagoval Trstenský.