The Fathers Of Invention

Stalo sa tak presne štyri dni pred Frankovými narodeninami, presnejšie 17. decembra 2010. Určite by sa ani jeden nenahneval, keby sme povedali, že mu to Beefheart urobil naschvál. Čierny humor, irónia a nadhľad totiž boli obom viac ako blízke. A celkom by to vystihovalo aj ich vzťah. Niekedy najlepší priatelia, inokedy ľudia, ktorí nedokázali medzi sebou prehodiť slovo, aby sa neskôr znovu stretli a spriadali plány na ďalšiu spoluprácu. Ale tak to už medzi silnými osobnosťami býva. A obaja takými boli. Dve rôzne individuality, navonok s úplne rozdielnymi cieľmi, záujmami či vystupovaním, vnútorne však – možno práve pre tie odlišnosti – prepojení. A to nielen černošským blues, o ktoré sa obaja zaujímali od ranej mladosti, ale hlavne schopnosťou objavovať a šokovať, čo sa im obom darilo hádam ako nikomu inému.

Človeku nevdojak musí prísť na um otázka: aká hra osudu spôsobila, že sa tí dvaja stretli na strednej škole v zapadákove Lancaster uprostred Mohawskej púšte v Kalifornii? Francis Winston Zappa pochádzal z Baltimore v štáte Maryland, kde sa 21. decembra 1940 narodil. Do Lancasteru sa presťahoval s rodičmi, keď mal 16 rokov. Odmalička sa zaujímal o hudbu. Ako 12-ročný dostal prvú gitaru a bicie. Na rozdiel od svojich rovesníkov však nachádzal záľubu v černošských bluesmanoch a fascinovala ho najmä hudba avantgardného skladateľa Edgara Varésa, českého skladateľa tzv. mikrotonálnej hudby Aloisa Hábu a tiež Igora Stravinského. Boli to umelci, o ktorých jeho rovesníci jednoducho nemali ani šajnu.

Donald Glen Viet sa narodil 15. januára 1941 v Glendale v Kalifornii. Už ako trojročný začal maľovať a tvoriť sochy. Ako deväťročný vyhral výtvarnú súťaž v Los Angeles a dostal niekoľko ponúk na štúdium. Medzi inými aj šesťročný študijný pobyt v Európe, kde by sa bol venoval sochárstvu. Sám si zmenil meno na Don Van Vliet, tvrdiac, že je potomkom Petra Van Vlieta, holandského maliara, ktorý sa poznal s Rembrandtom. Ale okrem výtvarníctva ho zaujímala najmä hudba, predovšetkým však drsné černošské blues.

 

Obaja sa už v tínedžerskom veku pokúšali hrať a na strednej škole začali prvýkrát spolupracovať. Jedným z ich „projektov“ bol scenár k filmu. Mal

názov Captain Beefheart vs. The Grunt People. Táto paródia na vtedajšiu pop music sa nezrealizovala, ale Donovi vďaka nej prischla prezývka, pod ktorou ho neskôr poznal celý svet. Keďže ich hudobné zmýšľanie bolo spojené len v koreňoch, ktorými bolo blues, každý sa venoval hudbe vlastným spôsobom. Frank tvoril a hrával so svojou kapelou Mothers of Invention, Don vystupoval pod menom Captain Beefheart and His Magic Band.

V šesťdesiatych rokoch, keď Ameriku zaplavovala vlna beatlemánie, prišli obaja s hudbou, ktorá s vtedajším popom nemala nič spoločné. Neboli to uhladení, detsky naivní fešáci spievajúci o láske, ale ironickí, často až sarkastickí umelci, ktorých hudba nebola určená širokému publiku. Bola až príliš šokujúca, a to nielen textovo, ale hlavne hudobne. Mnohí ju považovali za hudbu pre intelektuálne publikum a čoskoro dostala označenie underground.

 Zappov debut Freak Out z roku 1966 predznamenal, že svet má dočinenia s niečím úplne novým a Zappa dokázal, že je na hudobnej scéne tým, čo na nej chýbalo. Nebol rockerom v tom zmysle, v akom boli vnímaní muzikanti konca sixties. Nemal rád hippies, nebral drogy. Sám tvrdil, že v živote vyfajčil len tri marihuanové cigarety a bolo mu z nich zle. Jeho drogou bola hudba, ktorú vypracoval k dokonalosti. Captain Beefheart sa našiel najmä v drsnom elektrickom blues a jeho prvý album Safe As Milk šokoval najmä energiou, ktorá z neho sršala. Beefheartov hlas je azda tým najlepším rockovým hlasom tých čias. Legendárna historka hovorí, ako Beefheart, sediac v štúdiu, povedal, že hlasom dokáže prasknúť sklenený pohár. Nepodarilo sa. Lenže o pár sekúnd dobehol zadychčaný Zappa, ktorý jeho „škrek“ počul vo zvukotesnej miestnosti štúdia o poschodie nižšie.

Aj keď obaja fungovali osobitne a so svojimi vlastnými projektmi, ich cesty sa niekoľkokrát skrížili aj profesionálne. Zappa bol totiž nielen skvelý muzikant, ale aj producent a obchodník. Svedčí o tom aj to, že zo svojho mena Zappa vytvoril úspešnú obchodnú značku. Beefheart bol v tom smere úplne iný. Kým Zappa čulo koncertoval po svete a zakladal svoje vlastné vydavateľstvo, Beefheart sa potácal medzi producentmi a vydavateľstvami. Rok 1969 však znova dokázal, že spojenie Beefheart a Zappa je osudové. Frank sa chopil produkcie a výsledkom bol geniálny Beefheartov album Trout Mask Replica, ktorý dokonca v roku 2003 časopis The Rolling Stone zaradil na 57. miesto medzi 500 najlepšími albumami všetkých čias. Úspech Trout Mask Replica však znamenal ďalší dočasný rozchod priateľov, keď Beefheart obvinil Zappu, že ho využíva pre vlastný prospech. A dokonca s ním pár rokov neprehovoril. Ale emócie časom, našťastie, opadli a v sedemdesiatych rokoch Beefheart a Zappa znovu spolupracovali. Napríklad na Zappovom albume One Size Fits All, kde Beefheart hrá na ústnej harmonike, ale aj na spoločných koncertoch. 

V rokoch osemdesiatych sa každý z nich venoval svojim projektom a záujmom. Beefheart čoraz viac maľovaniu a sochárstvu. Keď v roku 1993 Zappa zomrel na rakovinu prostaty, o Beefheartovi už ako o muzikantovi v podstate nebolo počuť. A zostalo to tak až do 17. decembra minulého roka. Vtedy sa objavila zmienka, ktorá znamenala, že sa cesty Franka Zappu a Captaina Beefhearta opäť spojili. Tentoraz v muzikantskom nebi.