Cholera: kto za to môže?

Haiťania preto obviňujú zo zavlečenia tejto choroby cudzincov. Všetky testy Nepálčanov – či už išlo o obsah latrín, alebo o zdroje vody v ich tábore – sú pritom negatívne. Medzitým sa cholera šíri, agentúra OSN pre humanitárnu pomoc OCHA hlásila k 10. decembru 2 359 obetí a 52 033 hospitalizovaných pacientov. 

 Cholera sa prenáša najčastejšie kontaminovanou vodou a potravinami. Po krátkej inkubačnej lehote dochádza k hnačkám a zvracaniu, vzápätí k fatálnej dehydratácii. Toto ochorenie má v prípade, že nie je včas nasadená účinná liečba antibiotikami a infúziami, rýchly priebeh – dehydratácia a strata až 20 litrov tekutín znamená smrť. Život môže zachrániť aj podávanie roztoku neznečistenej vody, cukru a soli. Tieto metódy odporúča kampaň v rozhlase a televízii, haitský Červený kríž poslal do terénu tisíc trénovaných dobrovoľníkov a rozoslal v najviac postihnutých regiónoch viac ako dva milióny SMS. S epidémiou bojujú aj iné organizácie. Napríklad Lekári bez hraníc liečili od 22. októbra do konca novembra v tridsiatich Centrách na liečbu cholery (CTC), ktoré zriadili, viac ako 41-tisíc nakazených. OSN už na Haiti odoslala 300-tisíc balení antibiotík a asi 10-tisíc škatúľ s tabletami chlórového preparátu, takisto hygienické potreby. Svedkovia, ktorí videli nemocnicu v epicentre epidémie v meste Saint-Marc, hovoria o hororových scénach: o dvore plnom pacientov napojených na infúzie, ktorí pod holým nebom v daždi ležia na zemi na  mokrých pokrývkach pošpinených výkalmi.

Nemecká, švédska, brazílska, francúzska, japonská, španielska, írska a kanadská vláda, rovnako ako iní donori, cez OCHA poukázali na boj s cholerou v krátkom čase 164 miliónov dolárov. Nerozhodujú však iba peniaze, skôr logistika a podmienky. Tragédiou obyvateľov najchudobnejšej krajiny západnej pologule je, že väčšinou nemajú prístup k čistej vode a mnohí zomreli počas vyčerpávajúcej cesty k najbližšiemu lekárovi. Taxikári a populárne taptapy (dodávky s prepravou na korbe) ich odmietajú vziať. 

 Paralelne s cholerou sa na Haiti šíria násilnosti vyprovokované správami o tom, že ju údajne zavliekli cudzinci, čo OSN, ktorá tu má 12-tisíc vojakov, naďalej popiera. V polovici novembra v druhom najväčšom meste Cap-Haitien asi tisíc demonštrantov zaútočilo na základňu mierových síl OSN a podpálili policajnú stanicu. V meste Hinche v centrálnej časti krajiny rozvášnený dav hádzal kamene na nepálskych vojakov. Vzápätí sa nepokoje rozšírili aj na hlavné mesto Port-au-Prince.

Začiatkom decembra na juhozápade ostrova rozvášnený dav zlynčoval, ukameňoval alebo mačetami rozsekal najmenej dvanásť ľudí – údajne úmyselne šírili nákazu pomocou čiernej mágie a tajomného prášku. Telá obetí po masakre spálili priamo na ulici. Voodoo tu praktizuje zhruba polovica populácie, 85 percent Haiťanov sú pritom katolíci. 

Podľa správy amerických vedcov je zdrojom nákazy pandémia z roku 1961 v Indonézii.

S teóriou, že zárodky cholery boli do krajiny predsa len importované, prišiel francúzsky epidemiológ Renaud Piarroux, ktorý na žiadosť haitskej vlády skúmal tri týždne epidémiu priamo na mieste. Ak by sa to potvrdilo, boli by na Haiti v ohrození pred pomstou nielen vojaci OSN, ale aj tisíce zahraničných humanitárnych pracovníkov.