Hodovanie v Dóme

Inak to azda ani nazvať nemožno. Nová výpravná publikácia Jozefa Haľka a Štefana Komorného, kňaza a fotografa, historika a kameramana o bratislavskom Dóme je hodovaním takpovediac „pod obojím“. Čitateľa na vyše 500 stranách čakajú stovky fascinujúcich fotografií a bohatý text. Komorný si svojím objektívom všimol každý detail, každú sochu, dokonca každú grimasu či biblicky kódovaný odkaz. A Haľko to trpezlivo a do podrobnosti vysvetľuje.  Všade, kde treba, dodá historický exkurz, vysvetlí význam a objasní každú maličkosť. Knihu robí dostupnou nielen pre ľudí, ktorí nemajú vzťah ku kresťanstvu a chcú porozumieť jeho umeniu, ale zaujímavou aj pre kresťanského čitateľa. Okrem spoznávania Dómu sa totiž dozvieme veľa z dejín cirkvi, v prehľadných a stručných rámčekoch si môžeme prečítať tak o postavách Dómu, ako tradíciách spojených s priestormi katedrály. Títo dvaja muži odviedli za dva roky takú prácu, že ich knihu o Dóme možno považovať za definitívnu. V budúcnosti bude stačiť jej reedícia.

Katedrály sa rozšírili do sveta zo severného Francúzska a bez preháňania možno povedať, že tak, ako si európske mesto nemožno predstaviť bez námestia či magistrátu, tak si ho nemožno predstaviť ani bez katedrály. A tá bratislavská znesie spoločnosť svojich najslávnejších sestier a sesterníc na západe nášho kontinentu. 

Kniha sa začína sugestívnym opisom masívnej rekonštrukcie chrámu z polovice 19. storočia a postupne predstaví celý kostol, od veže cez hlavnú loď, klenby, kaplnky, oltáre, pomníky či jedinú relikviu svätca, ktorá sa tu nachádza. Autori opisujú architektúru a umelecké diela bez pátosu, vecne, a pritom sa nevyhnú bilancii, ktorú tento chrám za stáročia zaznamenal. Dočítame sa o korunovácii kráľov a kráľovien, troch požiaroch (1760, 1800, 1833), o spore o demoláciu Donnerovho barokového oltára alebo prítomnosti ozbrojených sovietskych vojakov v roku 1968. Svätci tu vystupujú nielen ako dejinné postavy, ale ak je to možné, tak autor priblíži aj ich vzťah k Uhorsku. Každý, kto si niekedy všimol vyrezané drevené figúry, ako napríklad sochu líšky oblečenej v mníšskom habite, sa dozvie, že kresťanská ikonografia takto predstavila obraz heretika, ohrozujúceho cirkev – a často pritom nosiaceho aj odev kňaza. Figúrky ďalších zvierat –  chameleóna, mačky s myšou, spoteného medveďa s violončelom alebo opice či sliepky osedlávajúcej slona – však ukazujú aj na zmysel autora pre humor a záujem o antiku, kde niektoré z týchto symbolov majú svoje vysvetlenie.  

Aby sme nehovorili len o texte, viaceré fotografie zaujmú nielen detailom, ktorý bežný návštevník nemôže spozorovať, ale aj novým pohľadom. Vyniká napríklad pohľad na zlatú korunu na veži, ktorý zachytáva aj Bratislavský hrad s okolím. Obohatením knihy sú však aj náčrty či dobové reprodukcie, zobrazujúce napríklad korunovačné slávnosti. Nebohý historik Ľubomír Lipták by určite ocenil, že renesancia záujmu o bratislavskú katedrálu viedla aj k tomu, že v jej útrobách je vystavená kópia svätoštefanskej koruny a znovuobjavenie pozostatkov Petra Pázmányho nám „vrátilo“ kus našich vlastných dejín. Kniha je toho, napokon, dôkazom. Mená sú bez komplexov písané v dobovej maďarčine a o slovenský diel uhorských dejín nijako nemusia zápasiť.

Príbeh Dómu je však najmä príbehom tisícky vysvätených kňazov, vyše 150-tisíc krstov a nespočetného množstva spovedí a prijímaní. Úctyhodné dedičstvo. A fascinujúci príbeh kostola, ktorý sa začal stavať v apríli 1221.