V novom roku do útoku

Zatiaľ čo niektoré udalosti nás zaručene prekvapia, iné sa dajú opatrne prognózovať. Vládnutie vždy prináša vlastné problémy. Navyše, v tomto roku bude Radičovej vláda  namiesto zdedených problémov po Ficovej ére produkovať čoraz viac vlastných. Inak to ani byť nemôže.

 

Problém číslo jeden sa dá charakterizovať nasledovne. Ak chcú Igor Matovič a Peter Zajac kandidovať v najbližších parlamentných voľbách samostatne, alebo vytvoriť stranícke koalície, už tento rok sa musia jasne prejaviť. Pre Matoviča to znamená najskôr stranu založiť, pre Zajaca zrozumiteľne rozviazať spoluprácu s Mostom a uchádzať sa o podporu voličov. Ani jedno, ani druhé nebude jednoduché.

Matovič za uplynulé mesiace síce ukázal, že dokáže pritiahnuť pozornosť a zaujať médiá. Stačilo mu pár týždňov a stal sa jedným z najznámejších poslancov. Prostredníctvom svojich regionálnych médií dokáže komunikovať s desiatkami tisícov voličov a má pritom istú guráž: napríklad, keď sa davu protestujúcich odborárov postaví so sloganom v ruke. Jeho najväčší problém je však v tom, že jeho správanie sa zatiaľ veľmi nedá nazvať cieľavedomou politikou. Skôr ide o gestá a mediálne pózovanie. 

Inak je na tom štvorica poslancov OKS. Do parlamentu sa dostali na kandidátke Most-Híd, nijako však nemali upravené správanie po voľbách. Napokon, nikto neočakával, že politici OKS sa dostanú do parlamentu v takom počte. Béla Bugár nechcel OKS ustúpiť v žiadnej požiadavke, čo pokojným vzťahom neprospelo. A Peter Zajac si zrejme plne uvedomuje, že v budúcnosti sa podobnej predvolebnej ponuky od Bugára nedočká. 

Možnosti sú preto dve. Prvá, že OKS zmysel svojej existencie vyčerpá na podpore vlády Ivety Radičovej a s jej vydýchnutím skončí a odíde do dôchodku. Druhou je presný opak. Ak bude chcieť OKS prežiť rok 2014, musí sa o to pobiť a svojim partnerom ukázať odvahu a silu. Inými slovami, pokiaľ nebude do dvoch rokov schopná oslovovať tri až päť percent, nebude pred voľbami zaujímavá ani ako samostatná strana, ani ako prípadný koaličný partner. Na to sa však musí zviditeľniť. Ale ak nepostaví pred koaličnú radu zásadné požiadavky, nemôže si vydobyť ani rešpekt svojich partnerov. Napokon, Peter Zajac už pri schvaľovaní minuloročného rozpočtu avizoval, že poslanci OKS budú o rok k rozpočtu pristupovať prísnejšie. 

Môže to viesť k nestabilite vládnej koalície? Pri zachovaní chladnej hlavy nie. Ak sa však mocní tejto vlády rozhodnú tých slabších tlačiť k múru, neprospeje to jedným ani druhým.

 

Pravdepodobne prvý, koho to vyruší, bude Béla Bugár. Ak by totiž poslanci OKS odišli z jeho klubu, mohlo by to za istých okolností znamenať, že Most by prišiel o jedného ministra. Bugárov hlavný problém je však inde. Netýka sa konfliktu so Slovákmi z vlastnej kandidátky, ale skôr s niektorými Maďarmi.

Za uplynulé mesiace sa zdá, že v Moste existujú dve mocenské skupiny. Tou prvou sú ľudia okolo Bélu Bugára zo Žitného ostrova, a tou druhou minister Zsolt Simon a jeho podporovatelia na východ od Šiah. Stranu navonok kontroluje Bugár, Simon však postupne silnie. Ukázali to aj komunálne voľby, kde sa Mostu práve viac darilo na východe krajiny. Spor Bugára a Simona doteraz neprekročil únosnú mieru, podľa nemenovaného zdroja však už Bugár hrozil Simonovi, že ho môže stiahnuť z vlády. Otázkou je, či je tento spor iba o osobnej rivalite a posilňovaní pozícii vnútri strany, a teda skončí novou rovnováhou moci, alebo v ňom ide aj o vážnejšie veci. Jednou z nich mohla byť aj voľba generálneho prokurátora, kde sa podľa kuloárnych špekulácií nedôveryhodne správali práve niektorí poslanci Mostu. Podozrenie vyvolávajú aj prepojenia košických poslancov Mostu na stranu Smer, ako aj podnikateľské aktivity niektorých sponzorov strany. Ani jedno, ani druhé však zatiaľ nemá potenciál ohroziť existenciu vlády.

Pred iným problémom ako Most stojí Figeľovo KDH. Strana pôsobí oproti minulosti bezfarebne. Jej ministri vystupujú až príliš rezortne a z konzervatívnej agendy sa tak postupne vytrácajú špecifické témy, ktorými sa táto strana líši od SDKÚ alebo Smeru. Dnes sa tak nedeje, čo potláča význam samotného KDH. Je zaujímavé, že dosiaľ najvýraznejším poslancom za KDH bol Anton Marcinčin, ktorý zďaleka nie je typickým kádehákom, nehovoriac o tom, že sa postupne aj vlastnou vinou prepadol na perifériu strany. Predseda Ján Figeľ na ministerstve dopravy síce urobil viaceré správne a užitočné rozhodnutia, nedokázal ich však prezentovať pred publikom ako úspech. Mediálny obraz je potom taký, že o zlacnenie a zefektívnenie výstavby diaľnic sa v tejto krajine nestará najviac on, ale predseda parlamentu Richard Sulík.  Veľkou výzvou pre KDH v roku 2011 teda bude, či sa jej podarí zastaviť prepad do nezaujímavosti. Ak na to nebude mať, môže to pre ňu znamenať osud českej KDÚ –ČSL. Hoci zrejme nie v najbližších voľbách.

SDKÚ bude v novom roku zaujímavé len tým, ako sa bude vyvíjať koexistencia dvoch jej najsilnejších persón. Premiérky Radičovej a predsedu strany Dzurindu. Pozícia Radičovej sa po chaose okolo voľby generálneho prokurátora, paradoxne, posilnila. Rozhodnutím podmieniť svoje premiérske účinkovanie nezvolením Dobroslava Trnku dosiahla hneď dve veci. Koaliční lídri otvorene spojili budúcnosť vlády s jej osobou a nie sú príliš naklonení politickým dobrodružstvám. Vládni poslanci, rozhodnutí zvoliť Trnku aj s rizikom pádu vlády, sa dostali pod obrovský tlak a ak tak budú chcieť urobiť aj nabudúce, budú pravdepodobne musieť vystúpiť z anonymity. 

Pokiaľ ide o vzťah Dzurinda – Radičová dá sa predpokladať, že expremiér nebude úradujúcej premiérke ani v budúcom roku nijako výrazne pomáhať a určite využije každú príležitosť, kde ju bude môcť jemne znervózniť. Avšak nič viac.

Žiadne veľké zmeny a otrasy sa tento rok nedajú očakávať ani v opozičnom Smere. Robert Fico bude vytrvalo kritizovať vládu, snažiť sa získať do svojho košiara čo najviac voličov HZDS a SNS, kalkulovať s krátkou pamäťou médií aj voličov a vzrušene každý mesiac očakávať nové prieskumy volebných preferencií. Možno sa niekedy nechá uniesť snívaním o veľkej vládnej kríze a predčasných voľbách, potom sa však rýchlo vráti späť do reality.

Táto vládna koalícia je totiž stabilnejšia ako vyzerá.