Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Arzénik a staré dámy

.peter Scherhaufer .časopis .divadlo

Prejavy „lásky k blížnemu“ sú rôzne – napríklad vražda ako akt milosrdenstva. Sestry Brewsterové sú staré dievky, ktoré prenajímajú izby osamelým starcom. Keďže kombinácia samoty a staroby nie je ideálna, sestry usúdia, že dotyčným bude lepšie na druhom svete a preto ich otrávia arzénom.

Čiernu komédiu Arzenik a staré dámy napísal americký dramatik Joseph Kesserling v roku 1939, pričom známy je najmä rovnomenný film s Cary Grantom. Prach na texte cítiť najmä v prvej časti inscenácie, keď viac ako verbálny humor funguje gag. Ten nevyplýva ani tak z faktu, že staré dievky hrajú Emil Horváth a Dušan Jamrich, jeho nositeľom je najmä excentrický Ľuboš Kostelný. Až druhá polovica inscenácie prináša pravú morbídnu komédiu, ktorá má spád, humor aj dynamické herectvo. Scéna Hansa Hoffera, ktorý na nej postavil cintorín aj naruby obrátený dom, podfarbená veľkolepou hudbou Petra Kofroňa, vytára v réžii Martina Čičváka pravú hororovú atmosféru. Hoci sa zaradenie hry do repertoáru divadla Aréna Bratislava javí bez zjavného aktualizačného momentu, faktom ostáva, že v čase premiéry objavili americkí vedci v kalifornskom jazere Mono baktériu, ktorá integrovala smrteľný arzén do svojej DNA. Ale potom by mali byť dvanásti zavraždení starci vlastne živí...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite