Čašník, ktorý bol dušou tejto reštaurácie, zároveň bol symbolom práce vykonávanej s noblesou a pre mňa aj jedným z dôležitých symbolov Bratislavy. Arpi bol presne tým príkladom starej školy, na ktorom vidíte, ako má svoju prácu rád a s akou hrdosťou ju robí. Skutočný pán vrchný, na akých s nostalgiou spomíname a akých vídať vo filmoch z čias monarchie či tridsiatych rokov starého dobrého Československa. Raz sme si chceli zahrať v Jasmíne karty. Opýtali sme sa Arpiho a čakali sme jasne pozitívnu odpoveď – veď sme predsa zákazníci a robíme tržbu. Nahodil karhavý pohľad a povedal: „Ste v reštaurácii.“ A bolo. Karty sme napokon hrali na stole za rohom, kam nedovidel. Prepáčte nám to, milý Arpi. Vtedy sme nechápali, že súčasťou dobrej reštaurácie je nielen taký parádny čašník ako Vy, ale aj hostia, čo dokážu hrať tie pekné hry, ktoré všetkým skrášľujú život. Odchodom pána Vinczeho akoby sa končila jedna éra – éra pánov vrchných so všetkým, čo to obnáša. Nedávno umrel aj Majko Masník, čašník a vrchný z Matúša, ktorý bol kedysi našou domovskou reštauráciou v Trenčíne. Keď Matúša zavreli, Majko predával pukance na námestí. Aj tie predával inak ako ostatní. Zažil s nami všeličo, vždy si však držal dekórum, a to si zaslúži uznanie. (Ako to tak píšem, dostal som chuť ísť pozrieť Bruna do Prašnej bašty. To je tiež správny človek na správnom mieste, radosť pod jeho vedením popíjať, jesť, debatovať a dokonca aj platiť – s dobrým pocitom to ide predsa tak ľahko...) Arpád Vincze pracoval predtým v Devíne. Zašlou slávou a noblesou tohto hotela dokázal zaplniť jednu z mnohých čínskych reštaurácií v Bratislave, už len to, ako sa pozdravil, stálo za návštevu. Som si istý, že aj v salónoch v nebi mu to ide aj s Majkom Masníkom dobre, nič to nemení na tom, že nám tu na Zemi bude veľmi chýbať. Pán Vincze, ešte jeden malý odkaz: Nebojte sa, od Vašej pamätnej vety „Ste v reštaurácii“ som v tej Vašej karty nehral... Vďaka za všetko, Arpi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.