Sedem radostí, cností a nerestí Antona Srholca

Uviazal som svoju dušu T-comu. Urobil som ďalší ústupok sedemhlavému drakovi, ako v tej rozprávke. Doteraz som si chránil svoju slobodu, ale presvedčili ma, že to patrí k životu. Doteraz ma nikto neobťažoval, keď som mal voľno od piatka obeda do pondelka rána, mohol som si odpočinúť. Teraz asi prídem o niečo ako súkromie, lebo nebudem mať to svedomie telefón vypnúť. Žiadal som si kúpiť ten starecký prístroj s veľkými písmenami.

Podľa katolíckej teológie, kto spí, má jedinú istotu, že nehreší. S malými prestávkami dokážem prespať celú sobotu a nedeľu. V snoch často hľadám niečo stratené. Ako celý život niečo doháňam, tak aj v snoch. Najčastejšie hľadám auto, neviem, kde ho mám zaparkované, nie a nie ho nájsť. 

Moje hoby sú chlapi bez domova a ľudia sociálne marginalizovaní. Je to prítulné a niekedy vďačné, až sa človek hanbí, koľko dobroty je v nich. A niekedy je tam toľko potlačeného teroru a zla, že dá roboty nejako ho vytesať, aby sa mi peklo nezakorenilo v dome. Aj keď do toho vkladám čas a peniaze, tak ma tá činnosť obohacuje, rastiem  s tým. Pridáva mi to na pokore. Niekto zbiera šperky, niekto známky, ja bezdomovcov.

(Mojimi rukami prešli mnohé významné diela, Hložníka som mohol mať takmer kompletného, ale necítim sa povolaný, tomu sa človek musí naplno venovať. Mal som priateľa vo väzení, ktorý zbieral všetko, celý byt mal zaprataný, bál sa otvoriť ľuďom, lebo by videli, čo má nazbierané. Nebol slobodný. Ja, čo nič nemám, nemám ani dvere riadne zavreté. Preto dobre spávam.) 

Mám asi stovku magnetofónových kaziet, to budem počúvať, keď budem starý. V poslednom čase som dostal liturgiu gréckych katolíkov. Ani neviem, komu sa mám poďakovať, či je to CD, alebo len neoficiálne nahrávky, mám to v počítači, naspieval to asi Zbor gréckokatolíkov z Cintorínskej. Krásne spevy. Gregoriánsky spev je monotónny, každý sa musí prispôsobiť jednému tónu, greckokatolícky je polyfónny, každý si nájde ten svoj hlas a pokojne a krásne si vyspevuje.

Vyrastal som v klerikálnom prostredí, kde mali mladí ľudia športovať, aby nehrešili. Na vrcholový šport som nikdy nemal bunky, tak si to teraz vynahradzujem a v televízii pozerám všetky zápasy aj extraligu. Na staré kolená mám radšej futbal, lebo vidím loptu lepšie ako puk. Mojím športom je starostlivosť o ľudí. Celé dni behám, vybavujem. V lete pracujem, som stará škola, zelená krv, dieťa z roľníckej rodiny, celý život, kade chodím, sadím vinicu a stromy. 

V mojom dome nesmie chýbať chlieb a víno. Som Skaličan, „odkojený“ červeným vínom, skalickým rubínom (čo je klon frankovky lampart). Viem, ako sa dopestuje, čo to stojí, že to nie je studnička. Víno je slávnosť, symbol, radosť, vie vytvoriť atmosféru, keď sa ľudia zídu. Kedysi som bol aj someliér, degustátor, ale na staré kolená človek stráca chuť. Vínom sa neopíjam, mám rád sám seba, tak sa nechcem utopiť v alkohole. Času je málo a človek sa nemôže zastavovať, aby sa sústredil a dobehol, kam dobehnúť má. 

Počítač používam najmä na posielanie a prijímanie pošty. Dostávam pekné obrázky, veľa pekných vecí, symbolov, občas niečo sám pošlem ďalej, ale ak ma niekto chce príliš poúčať, tak to som sa naučil „dilitovať“. Vidíte, učím sa aj nové slová.