Pápež a kondómy

Osobitne išlo o význam sexuality v ľudskom živote, zastavení HIV a AIDS, snahu pomôcť aj tým, ktorí už na tie choroby ochoreli, žiť napĺňajúci a morálny život. Keďže svet je taký, aký je, tieto tri otázky sa stretli a vytvorili prudkú polemiku, ktorú môžeme skrátiť na kondómy.

Seewald vyzval pápeža, aby reagoval na tvrdenie, povedané slovami nemeckého novinára, „že je bláznovstvom zakazovať používanie kondómov populácii žijúcej vo vysokom ohrození“ zoči-voči epidémii AIDS. Benedikt na to odpovedal, že posadnutosť svetovej tlače latexom nielenže skreslila jeho návštevu Afriky v marci 2009, ale odklonila pozornosť aj od skutočnosti, že nikto sa nestará o toľko obetí AIDS, najmä pokiaľ ide o deti, ako cirkev. Pápež navyše zopakoval svoje presvedčenie (založené na serióznom empirickom výskume), že kríza AIDS nemôže byť vyriešená „distribuovaním kondómov“, všadeprítomnou praxou, ktorá sama ukazuje „že len kondómy nedokážu vyriešiť tento problém“. 

Benedikt, pochopiteľne, hovoril o úspechoch ABC programov, ktoré zdôrazňujú abstinenciu mimo a vernosť v rámci manželstva, s použitím kondómov až na poslednom mieste. Upozornil, že „absolútna pozornosť venovaná kondómom prináša banalizáciu sexuality, čo je napokon presne ten nebezpečný prístup, aký sa na sexualitu nepozerá ako na vyjadrenie lásky, ale ako na drogu, ktorú si ľudia navzájom poskytujú“. Kondóm, uzavrel pápež, „nie je skutočným ani morálnym riešením“ moru HIV a AIDS. Iba zmenené správanie, ktoré vyplýva zo zmeneného chápania toho, čo znamená byť sexuálnou bytosťou, môže byť dlhodobým riešením tejto krízy a  nekonečného množstva ľudského utrpenia spôsobeného sexuálnou revolúciou a redukciou sexu na iný druh kontaktného športu.

Nič z toho, samozrejme, pozornosť svetových médií nevyvolalo a všetko sa točilo okolo jednej vety na konci rozhovoru: V prípade niektorých jednotlivcov môže existovať istá pôda preto, že ak povedzme mužský prostitút použije kondóm, tak to môže byť prvý krok smerom k zmravneniu, prvý predpoklad zodpovednosti a uvedomenia si zodpovednosti, že nie všetko je dovolené a jednotlivec nemôže robiť, čo sa mu zachce. 

Vatikánske noviny L'Osservatore Romano tú vetu uverejnili bez potrebného kontextu a komentára a americká tlačová agentúra Associated Press ako prvá a spolu s ňou takmer všetky svetové médiá ju okamžite zle interpretovali. Akoby išlo o zlom, pretože katolícka cirkev konečne pochopila pravdu, ktorú osvietení ľudia už dávno vedia, a síce, že záchranu treba hľadať v latexe. 

Pápež pritom nepovedal, že kondómy sú morálne primerané alebo klinicky efektívne nástroje prevencie proti AIDS. V skutočnosti povedal presný opak. To, o čom špekuloval, bola subtílnosť za hranicami vnímania takmer každého novinára, ktorý o strane 119 z knihy Svetlo sveta písal. Menovite išlo o vnútorné alebo subjektívne morálne úmysly, ktoré môže mať notorický hriešnik, ktorý sa síce rozhodne zhrešiť, ale spôsobom, ktorý je pre druhé osoby menej ohrozujúci. Vidieť v týchto úvahách nejaký radikálny posun katolíckeho morálneho učenia je prekrútením a skreslením jeho slov.  Nanešťastie, objasnenie, ktoré vydal vatikánsky hovorca Federico Lombardi, S. J., to ešte celé zhoršilo a viedlo k novej vlne vyhlásení, ako napríklad „každý môže používať kondómy ako prevenciu HIV“. 

Benedikt chcel odsunúť kondóm z centra debaty a stal sa presný opak. Zatiaľ  čo mediálne besnenie zostávalo vulgárne, seriózna diskusia sa presunula inde, a v katolíckej blogosfére sa začalo diskutovať o tvrdení švajčiarskeho teológa a kňaza Opus Dei Martina Rhonheimera, ktorý hovorí o prípade, keď sa použitie kondómu netýka učenia cirkvi o antikoncepcii. Takže seriózna diskusia sa napokon predsa len začala. 


Autor je spisovateľ a publicista, pracuje v americkom think-tanku Ethics and Public Policy Center. Napísal  životopis Jána Pavla II. Svedok nádeje, ktorého posledná časť vyšla minulý rok pod názvom Koniec a začiatok: pápež Ján Pavol II., Víťazstvo slobody, posledné roky a dedičstvo. Krátené.