Turecko: nová nenahraditeľná krajina

Krajina využíva všetky svoje výhody na to, aby prispievalo k regionálnej stabilite a mieru a pomáhalo vytvoriť globálne usporiadanie založené na spravodlivosti, rovnosti a transparentnosti. Ako krajina, ktorá sa stáva veľmocou, bude Turecko ďalej realizovať svoj vlastný potenciál a zároveň prispievať k svetovému mieru.

Z chaosu sveta po skončení studenej vojny vzišli občianske vojny, okupácie, jadrové zbrojenie a obchod s ľuďmi. Globalizácia síce ponúka nové príležitosti, zároveň však zapríčiňuje nové globálne problémy a prehlbuje nerovnosti, ktoré sú zakódované vo svetovom usporiadaní. Súčasné svetové usporiadanie je neudržateľné, pretože je založené na asymetrickom vnímaní vzťahov medzi centrom a perifériou, a tým vytvára nespravodlivosť a nerovnosť.

Turecko sa usiluje prispievať k regionálnemu a svetovému mieru tým, že doma pomáha demokratickým reformám a smerom von uplatňuje principiálnu zahraničnú politiku. Turecko, už teraz člen NATO, sa usiluje o plné členstvo v Európskej únii a o srdečné vzťahy so všetkými svojimi južnými a východnými susedmi. To, že Turecko sa obracia na Východ i na Západ, nie je paradox ani rozpor. Práve naopak: viacrozmernosť geopolitickej polohy Turecka je pre tento región prínosom.

Len málo krajín môže hrať takú významnú rolu ako Turecko. Turecko totiž predstavuje novú syntézu, pretože je schopné spájať rozličné vlastnosti a kultúrne dedičstvá. Vďaka tomu je schopné prekonať dichotómie medzi Východom a Západom, Európou a Stredným východom, a tiež medzi Severom a Juhom.

Táto schopnosť je naozaj podstatná, pretože dnes treba zanechať manichejské spory, konflikty a obavy zdedené z éry studenej vojny. Tí, ktorí vidia svet cez tieto staré okuliare plné strachu, len ťažko chápu vzostup a dynamizmus Turecka. Ale realita dvadsiateho prvého storočia potrebuje mnohorozmernú a inkluzívnu politickú perspektívu.

Turecko podľa týchto princípov uplatňuje aktívnu zahraničnú politiku od Balkánu cez Stredný východ až po Kaukaz. Táto geografia je totiž prirodzeným historickým a kultúrnym zázemím Turecka. Kultúrne a dejinné spojivá Turecka s národmi v týchto regiónoch sú hlboké a môžu viesť k regionálnemu mieru.

Turecko nemôže byť ľahostajné k svojej geografii, pretože práve ona je jeho základom. Dejiny jasne ukazujú, že nie je možné vytvoriť a udržať globálny mier, ak nezabezpečíme mier na Balkáne a na Strednom východe. Turecko teda uplatňuje konštruktívnu a inkluzívnu politiku voči týmto regiónom, ktoré sú charakteristické pozoruhodnými modelmi spolužitia, vedy, umenia, kultúry a civilizácie.

Vďaka nášmu úsiliu sa hoja rany z bosnianskej vojny, čo prispieva k mieru a stabilite medzi národmi Balkánu. Turecko pomáha predchádzať aj vojnám na Strednom východe a naše intenzívne úsilie zatiaľ pomáha udržať v iránskej jadrovej otázke otvorené diplomatické možnosti.

Okrem toho pomáhame politickej stabilite v Iraku a misii NATO v Afganistane. A čo je nesmierne dôležité, Turecko sa zo všetkých síl snaží pôsobiť v prospech vzniku nezávislého a udržateľného palestínskeho štátu – a túto našu snahu oceňujú naši západní i východní priatelia.

Turecká politika voči Strednému východu dnes odráža zmysel pre spravodlivosť a usiluje sa odstrániť umelé bariéry a múry medzi národmi tohto regiónu. Túžime po živote v regióne, kde je rešpektovaná dôstojnosť každého človeka. Preto sme namietali proti izraelskej agresii v Gaze, proti blokáde Gazy a budeme namietať aj naďalej.

Vieme, že globálny mier nie je možné dosiahnuť, ak nenastolíme udržateľný mier na Strednom východe, to si však vyžaduje vyriešiť palestínsku otázku. Preto naliehame na Izrael a ďalšie zainteresované krajiny, aby ich politika bola konštruktívna a mierumilovná.

V duchu týchto zásad sme spolu so španielskym premiérom José Luisom Rodríguezom Zapaterom v roku 2004 prostredníctvom našej iniciatívy Spojenectvo civilizácií ukázali, že kultúrne, historické a náboženské rozdiely nie sú dôvodom na konflikt. Základom nášho prístupu k ľudstvu je táto zásada slávneho tureckého básnika Yunusa Emreho: „Milujeme a ctíme si stvorené kvôli Stvoriteľovi.“

Preto sa neochvejne staviame proti diskriminácii voči akejkoľvek spoločnosti, náboženstvu, sekte, kultúre či krajine. Ja osobne pokladám antisemitizmus, islamofóbiu a predsudky voči kresťanstvu za zločiny proti ľudskosti, ktorej spoločné hodnoty a etické pravidlá od nás vyžadujú, aby sme každú formu diskriminácie odsúdili a odmietli.

Okrem kultúrnych, historických a diplomatických hodnôt je zrejmé, že dynamická turecká ekonomika sa stala zdrojom stability a blahobytu. Keď v roku 2002 získala moja strana moc, turecká ekonomika produkovala dohromady okolo 250 miliárd dolárov. Dnes je ročné HDP Turecka až 800 miliárd, takže Turecko sa stalo šiestou najväčšou európskou a sedemnástou najväčšou svetovou ekonomikou. Okrem toho patrí k tým najmenej postihnutým globálnou ekonomickou krízou, môže sa pýšiť rastom zahraničného obchodu, silným bankovým systémom a rozličnými prosperujúcimi malými a strednými podnikmi. Tak sa turecká ekonomika vrátila v roku 2010 na svoju úroveň spred krízy.

Všetky tieto skutočnosti premenili Turecko na miesto, ktoré priťahuje biznis, médiá, umelcov, diplomatov, študentov a mimovládne organizácie z celého sveta. Rastúca mäkká sila Turecka sa stáva jednou z jeho najvýznamnejších čŕt, ktorú budeme v záujme regionálneho a globálneho mieru naďalej využívať.

Globalizácia priniesla nové rovnováhy moci, no dopyt po spravodlivosti, transparentnosti a legitímnosti zostáva rovnaký. Globálne problémy našej doby si vyžadujú spoluprácu, politickú vôľu i obetu. Preto v multilaterálnych inštitúciách uskutočňujeme aktívnu politiku, aby sme uľahčili spravodlivý podiel na zdrojoch nášho sveta.

Turecko bude aj v roku 2011 a v ďalších rokoch pracovať v prospech spravodlivého a slušného svetového usporiadania. Táto zodpovednosť nám vyplýva z našej histórie, geografie a tiež z univerzálnych hodnôt, ktoré vyznávame.