Už dávnejšie je zrejmé – a to bez preháňania, že Pakistan čelí existenciálnej hrozbe. Nevytvoril si účinné nástroje proti domácim podporovateľom terorizmu, ktoré by zabraňovali ich aktivitám, či už v Pakistane, alebo aj v zahraničí. Naďalej neprijal za svoju myšlienku zlikvidovať na svojom území útočiská bojovníkov Talibanu, ktorí bojujú proti americkým vojskám a jednotkám NATO v Afganistane. Vzťahy s Indiou sa v posledných mesiacoch zhoršili, pretože pakistanská vláda znova začala s diplomatickou podporou povstania v Kašmíre ovládanom Indiou.
.chudoba rastie
Ťažkú ľudskú a ekonomickú daň si v Pakistane vybral domáci terorizmus. Už nie je poberateľom oficiálnej podpory Spojených štátov, zameranej na protiteroristické aktivity. Sunitskí islamskí extrémisti sa teraz zameriavajú na menšinové skupiny rovnako ako na ďalšie moslimské sekty. Približne 800 liberálne a súfisticky zameraných islamských učencov zomrelo pri cielených útokoch extrémistických skupín, ktoré dostali finančnú pomoc od podobne zmýšľajúcich ľudí na Blízkom východe, a niektoré známe a najviac navštevované súfijské svätyne boli bombardované. Ekonomika je v troskách, neschopná plniť požiadavky Medzinárodného menového fondu, ktoré sú podmienkou na pokračovanie jeho podpory. Ak MMF ukončí svoj aktuálny program, Pakistan nebude môcť splácať svoje zahraničné dlhy. Jeden z ministrov vlády nedávno navrhol, aby medzinárodné spoločenstvo odpísalo dlhy Pakistanu – sumu odhadovanú na 40 miliárd dolárov. Minister financií nasledujúci deň tento návrh rázne zamietol, čo naznačuje, že vláda si k slabnúcej ekonomike nevytvorila jednotný prístup. Ekonomika v roku 2010 bola ťažko zranená masívnymi záplavami, ktoré spôsobili škodu, odhadovanú na 10 miliárd dolárov. Toto poškodenie by mohlo znížiť ročný rast HDP o 1 až 1,5 percenta na mnoho nasledujúcich rokov. Pre fiškálny rok 2010 – 2011 Medzinárodný menový fond odhaduje, že ekonomický výkon sa zvýši menej ako o 3 percentá – čo je jedna tretina z očakávanej miery v susednej Indii a menej ako polovica v Bangladéši. Pomalší hospodársky rast spôsobí nedostatok pracovných miest u nových účastníkov pracovného trhu, čo bude mať za následok zvyšovanie výskytu chudoby. Počet ľudí žijúcich v absolútnej chudobe sa pravdepodobne zvýši až o 10 miliónov, čím ich celkový počet vzrastie na viac ako 70 miliónov alebo 40 percent populácie. Pakistan tak končí rok 2010 ako chorý člen Južnej Ázie. Politický systém takisto zostáva neustálený. Napriek schváleniu 18. pozmeňujúceho návrhu k pakistanskej ústave z júla, ktorý ju obnovil do pôvodnej podoby, v ktorej bola vyhlásená v roku 1973, politická a výkonná moc zostáva v rukách prezidenta Asif Ali Zardariho. Tieto zmeny majú výkonnú moc podriadiť zodpovednosti voleného parlamentu, rozšíriť právomoci premiéra, previesť viac právomocí do provincií, a zabezpečiť nezávislosť súdnej moci. Na konci roka 2009 prezident schválil siedmu Národnú finančnú komisiu, ktorá bude prideľovať provinciám väčší podiel z príjmov vyberaných centrálnou vládou. Ale výrazný presun moci z prezidenta na parlament, alebo z centrálnej na provinčné vlády sa má ešte len uskutočniť. Ešte horšie je, že armáda zostáva mimo civilnej kontroly. Zotrvanie generála Ashfaq Parvíza Kajana v úrade, kde mal skončiť v novembri, bolo predĺžené o tri roky. Takto posilnený generál rozšíril svoj vplyv aj na zahraničnú politiku, a to najmä pri definovaní vzťahov krajiny s USA, Indiou a Afganistanom. Aj keď USA ponúkli 2 miliardy dolárov pomoci vo vojenskej oblasti, ktoré sa poukážu v období 3 až 5 rokov, Kajan odolal americkému tlaku, aby zakročil proti útočisku Talibanu na severe Vaziristanu, ktorý používa ako východisko svojich operácií proti USA a NATO v južnom a východnom Afganistane. Je teda pravdepodobný ďalší nárast násilia rôznych extrémistických skupín? Zrúti sa ekonomika, ak MMF stiahne svoju podporu? Zvýši USA svoj tlak a zasiahne vojensky, ak Pakistan bude naďalej poskytovať prístav bojovníkom Talibanu operujúcim z kmeňových oblastí? Bude armáda rozvracať ústavné zmeny zamerané na reformu politického systému?
.svetielka
Napriek všetkým chmúrnym správam a predzvestiam je nejaká nádej, vzhľadom na väčšiu politickú mobilizáciu pakistanskej strednej triedy, ktorej členovia konečne začali čeliť tým, ktorí sa hlásia k extrémizmu. Súdnictvo je tiež aktívnejšie a pokúša sa prinútiť výkonnú moc, aby zotrvávala v medziach ústavy. Okrem toho, obchodná dohoda s Afganistanom, ktorá umožňuje prevoz afganského tovaru cez Pakistan na ceste do Indie, môže byť jedným krokom k zlepšeniu hospodárskych vzťahov s veľkým a rýchlo rastúcim susedom. Zdá sa, že schopný ekonomický tím, ktorý sa po dlhom čase vytvoril vo vláde, nachádza riešenie niektorých hlbokých štrukturálnych nedostatkov ekonomiky. Tak ako India v 1990 a Brazília začiatkom roka 2000 ukázali, hospodárstvo možno z hlbokej depresie zotaviť rýchlo, len čo dôjde k implementácii správnych politík. To isté by sa mohlo stať aj v Pakistane, a pomohlo by to riešiť aj ďalšie zdanlivo neriešiteľné problémy. Takže všetky nádeje Pakistanu nie sú ešte stratené. Naopak, rok 2011 sa môže javiť pre týrané hospodárstvo a vystresovaný politický systém ako lepší rok.
Autor je bývalý minister financií Pakistanu a viceprezident Svetovej banky, v súčasnosti je predsedom Inštitútu pre verejné politiky.
.chudoba rastie
Ťažkú ľudskú a ekonomickú daň si v Pakistane vybral domáci terorizmus. Už nie je poberateľom oficiálnej podpory Spojených štátov, zameranej na protiteroristické aktivity. Sunitskí islamskí extrémisti sa teraz zameriavajú na menšinové skupiny rovnako ako na ďalšie moslimské sekty. Približne 800 liberálne a súfisticky zameraných islamských učencov zomrelo pri cielených útokoch extrémistických skupín, ktoré dostali finančnú pomoc od podobne zmýšľajúcich ľudí na Blízkom východe, a niektoré známe a najviac navštevované súfijské svätyne boli bombardované. Ekonomika je v troskách, neschopná plniť požiadavky Medzinárodného menového fondu, ktoré sú podmienkou na pokračovanie jeho podpory. Ak MMF ukončí svoj aktuálny program, Pakistan nebude môcť splácať svoje zahraničné dlhy. Jeden z ministrov vlády nedávno navrhol, aby medzinárodné spoločenstvo odpísalo dlhy Pakistanu – sumu odhadovanú na 40 miliárd dolárov. Minister financií nasledujúci deň tento návrh rázne zamietol, čo naznačuje, že vláda si k slabnúcej ekonomike nevytvorila jednotný prístup. Ekonomika v roku 2010 bola ťažko zranená masívnymi záplavami, ktoré spôsobili škodu, odhadovanú na 10 miliárd dolárov. Toto poškodenie by mohlo znížiť ročný rast HDP o 1 až 1,5 percenta na mnoho nasledujúcich rokov. Pre fiškálny rok 2010 – 2011 Medzinárodný menový fond odhaduje, že ekonomický výkon sa zvýši menej ako o 3 percentá – čo je jedna tretina z očakávanej miery v susednej Indii a menej ako polovica v Bangladéši. Pomalší hospodársky rast spôsobí nedostatok pracovných miest u nových účastníkov pracovného trhu, čo bude mať za následok zvyšovanie výskytu chudoby. Počet ľudí žijúcich v absolútnej chudobe sa pravdepodobne zvýši až o 10 miliónov, čím ich celkový počet vzrastie na viac ako 70 miliónov alebo 40 percent populácie. Pakistan tak končí rok 2010 ako chorý člen Južnej Ázie. Politický systém takisto zostáva neustálený. Napriek schváleniu 18. pozmeňujúceho návrhu k pakistanskej ústave z júla, ktorý ju obnovil do pôvodnej podoby, v ktorej bola vyhlásená v roku 1973, politická a výkonná moc zostáva v rukách prezidenta Asif Ali Zardariho. Tieto zmeny majú výkonnú moc podriadiť zodpovednosti voleného parlamentu, rozšíriť právomoci premiéra, previesť viac právomocí do provincií, a zabezpečiť nezávislosť súdnej moci. Na konci roka 2009 prezident schválil siedmu Národnú finančnú komisiu, ktorá bude prideľovať provinciám väčší podiel z príjmov vyberaných centrálnou vládou. Ale výrazný presun moci z prezidenta na parlament, alebo z centrálnej na provinčné vlády sa má ešte len uskutočniť. Ešte horšie je, že armáda zostáva mimo civilnej kontroly. Zotrvanie generála Ashfaq Parvíza Kajana v úrade, kde mal skončiť v novembri, bolo predĺžené o tri roky. Takto posilnený generál rozšíril svoj vplyv aj na zahraničnú politiku, a to najmä pri definovaní vzťahov krajiny s USA, Indiou a Afganistanom. Aj keď USA ponúkli 2 miliardy dolárov pomoci vo vojenskej oblasti, ktoré sa poukážu v období 3 až 5 rokov, Kajan odolal americkému tlaku, aby zakročil proti útočisku Talibanu na severe Vaziristanu, ktorý používa ako východisko svojich operácií proti USA a NATO v južnom a východnom Afganistane. Je teda pravdepodobný ďalší nárast násilia rôznych extrémistických skupín? Zrúti sa ekonomika, ak MMF stiahne svoju podporu? Zvýši USA svoj tlak a zasiahne vojensky, ak Pakistan bude naďalej poskytovať prístav bojovníkom Talibanu operujúcim z kmeňových oblastí? Bude armáda rozvracať ústavné zmeny zamerané na reformu politického systému?
.svetielka
Napriek všetkým chmúrnym správam a predzvestiam je nejaká nádej, vzhľadom na väčšiu politickú mobilizáciu pakistanskej strednej triedy, ktorej členovia konečne začali čeliť tým, ktorí sa hlásia k extrémizmu. Súdnictvo je tiež aktívnejšie a pokúša sa prinútiť výkonnú moc, aby zotrvávala v medziach ústavy. Okrem toho, obchodná dohoda s Afganistanom, ktorá umožňuje prevoz afganského tovaru cez Pakistan na ceste do Indie, môže byť jedným krokom k zlepšeniu hospodárskych vzťahov s veľkým a rýchlo rastúcim susedom. Zdá sa, že schopný ekonomický tím, ktorý sa po dlhom čase vytvoril vo vláde, nachádza riešenie niektorých hlbokých štrukturálnych nedostatkov ekonomiky. Tak ako India v 1990 a Brazília začiatkom roka 2000 ukázali, hospodárstvo možno z hlbokej depresie zotaviť rýchlo, len čo dôjde k implementácii správnych politík. To isté by sa mohlo stať aj v Pakistane, a pomohlo by to riešiť aj ďalšie zdanlivo neriešiteľné problémy. Takže všetky nádeje Pakistanu nie sú ešte stratené. Naopak, rok 2011 sa môže javiť pre týrané hospodárstvo a vystresovaný politický systém ako lepší rok.
Autor je bývalý minister financií Pakistanu a viceprezident Svetovej banky, v súčasnosti je predsedom Inštitútu pre verejné politiky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.