Viera v globalizovanom veku

Počet ľudí, hlásiacich sa k viere, rastie na celom svete. Celkom zrejmé je to v islamských krajinách.  Zatiaľ čo v Európe počet narodených detí stagnuje, arabská populácia sa v nasledujúcich dekádach zdvojnásobí a populácia narastie aj v mnohých ázijských štátoch s moslimskou majoritou. Kresťanstvo takisto narastá neobvyklými spôsobmi a na prekvapujúcich miestach. 

Najväčší vzostup náboženstva sa zaznamenal v Číne. Náboženstvom v Číne sa skutočne stojí za to zaoberať. V Číne je viacej moslimov ako v Európe, viac praktikujúcich protestantov ako v Anglicku a viacej praktikujúcich katolíkov ako v Taliansku. Okrem toho, podľa posledných prieskumov približne 100 miliónov Číňanov samých seba označuje za buddhistov. A prirodzene, konfuciánstvo – skôr filozofia ako náboženstvo – je tu v hlbokej úcte. 

V Brazílii a Mexiku mohutnie evangelikálne hnutie a aj v Spojených štátoch viera zostáva živou súčasťou života mnohých. Dokonca i v Európe počet ľudí, hlásiacich sa k viere v Boha, zostáva vysoký. A prirodzene, sú tu ešte stovky miliónov hinduistov a naďalej významné počty sikhov či judaistov. 

Navyše tí, ktorí sa hlásia k viere, robia pre ňu významnú prácu. Okolo 40 percent zdravotnej starostlivosti v Afrike poskytujú organizácie založené na viere. Moslimské, hinduistické, a judaistické skupiny poskytujú pomoc v boji proti biede a chorobám na celom svete. V každom rozvinutom národe nájdete nesebeckú pomoc, ktorú poskytujú nemohúcim, zomierajúcim, trpiacim nedostatkom či inak znevýhodneným ľudia vnútorne poháňaní svojou vierou. Láska k blížnemu a rovnosť ľudí pred Bohom sú spoločné všetkým veľkým náboženstvám. 

Nanešťastie,  súcit však nie je jediný kontext religióznej motivácie ľudí. Tá môže vzbudiť extrémizmus, či dokonca terorizmus. Vtedy sa viera stáva akýmsi preukazom totožnosti, ktorý vyčleňuje tých, čo rovnakú vieru neprechovávajú. Alebo sa stáva druhom spirituálneho nacionalizmu označujúcim ľudí,  ktorí nesúhlasia (dokonca aj spoluvercov, žijúcich s odlišným názorom na tú istú vieru) za neveriacich, odpadlíkov, a preto nepriateľov. 

Do určitej miery to tak vždy bolo. Čo sa zmenilo, je tlak globalizácie, ktorý stláča obyvateľov sveta čoraz bližšie k sebe v súvislosti s tým, ako rozvíjajúce sa technológie svet zbližujú. Deti, ktoré vyrastali pred päťdesiatimi rokmi, zriedkakedy stretli niekoho z inej kultúry alebo s odlišným vierovyznaním. Dnes, keď som stál na ihrisku s mojím desaťročným synom, alebo keď som  pozoroval jeho priateľov na narodeninovej oslave, tak som našiel množstvo jazykov, vierovyznaní a farieb.  Osobne sa z toho teším. Ale taký svet si vyžaduje, aby vzájomný rešpekt nahradil vzájomnú nedôveru. Taký svet stavia naruby tradície a stáva sa výzvou pre staré myšlienkové vzory a núti nás, aby sme si vyberali a prijímali vedome. Alebo nie. 

A takisto to má pre niektorých svoj rub: táto sila si preráža cestu. Ohrozuje hlboko konzervatívne spoločnosti. A pre tých, pre ktorých je viera dôležitá, môže byť globalizácia niekedy spojená s agresívnym sekularizmom a hedonizmom, ktoré mnohé veci sťažujú. 

Potrebujeme si teda vypestovať zmysel pre to, ako svet viery reaguje na nutkavé procesy globalizácie. Zároveň je zvláštne, ako málo politického času a energie tomu venujeme. Väčšina súčasných konfliktov vo svete má náboženský rozmer. Extrémizmus, vychádzajúci z prevráteného islamu, neukazuje žiadne známky zmierňovania; a samozrejme, k žiadnemu zmierňovaniu ani nemôže prísť, kým sa pri ňom nebude narábať náboženskými prostriedkami tak  ako prostriedkami bezpečnostnými. 

Tento extrémizmus pomaly, ale isto vytvára zákonitú reakciu, ktorú vidíme v náraste preferencií a volebných ziskov islamofóbnych strán v Európe či vo vyjadreniach európskych lídrov o tom, že multikultularizmus stroskotal. 

Prirodzene, v priebehu rokov bolo náboženstvo často súčasťou politických konfliktov. Ale to neznamená, že s ním treba skoncovať. Naopak, vyžaduje si zvláštne zaobchádzanie. Videl som to veľmi jasne, keď som trávil toľko času v Jeruzaleme, kde Východ aj Západ prežíva výrazný nárast religiozity. 

Založil som moju Faith Foundation práve na to, aby som umožnil väčšie porozumenie medzi jednotlivými vierami. Môj dôvod je jednoduchý: tí, ktorí obhajujú extrémizmus v mene náboženstva, sú aktívni, majú dobré zdroje, a – akokoľvek je ich presvedčenie reakcionárske – sú brilantní v používaní moderných komunikačných nástrojov a technológií. Odhadujeme, že každoročne sa na podporu ich pohľadu na vieru vynaložia miliardy dolárov. 

Takže moja nadácia má univerzitný program – ktorý v súčasnosti prebieha v deviatich krajinách – a je navrhnutý tak, aby dostal náboženstvo z výlučného pôsobenia vieroučných škôl a začal sa zaoberať jeho rolou v súčasnom svete. Máme aj iný program – a to v 15 krajinách, pričom ďalšie sa idú pripojiť – ktorý študentov stredných škôl po celom svete prepája prostredníctvom interaktívnych technológií, aby mohli diskutovať navzájom o svojej viere a o tom, čo vlastne pre nich znamená. Taktiež máme akčný program, v rámci ktorého mladí ľudia rôznych vyznaní spolupracujú, aby rástlo povedomie o cieľoch programu OSN Milenium Development, ktorý je zameraný na boj so svetovou biedou. 

Sme iba jedna organizácia, vznikajú však aj iné. Vlády by mali tieto otázky začať brať oveľa vážnejšie. Aliancia civilizácií, vytvorená Španielskom a Tureckom, je len jeden z príkladov. Kráľ Saudskej Arábie taktiež prejavil v tejto oblasti veľkú iniciatívu. Zároveň to však nie je iba o spájaní významných ľudí. Má sa to týkať takisto základu národa, a to najmä prostredia mladých ľudí. 

A nakoniec, náboženskí vodcovia musia prijať novú zodpovednosť: postaviť sa jemne, ale dôrazne za rešpektovanie tých, ktorí majú odlišné vierovyznanie ako oni. Agresívni sekularisti a extrémisti sú si navzájom potravou. Ich spolupôsobenie je pre ľudí viery  skutočnou výzvou. Musíme preukázať láskyplnú povahu pravej viery; inak náboženstvo bude definované bojom, v ktorom extrémisti ovládajú spoločenstvá veriacich a sekularisti vyhlasujú, že také prejavy sú náboženstvu vlastné. 

To by bola tragédia.  Práve preto môže v ére globalizácie viera reprezentovať rozum a pokrok. Náboženstvo neumiera; ani by nemalo. Svet vieru potrebuje.