.čo je najťažšie na živote dôchodcu?
Z vlastnej skúsenosti nemôžem hovoriť o ťažkostiach premeny činorodého pracovníka na dôchodcu. Nezažil som ich. Niektoré problémy, ktoré poznám vo svojom okolí, pripisujem tomu, že niektorí ľudia sú jednostranne zameraní a spokojní s monotónnou prácou v zamestnaní. Žijú bez vedľajších všestrannejších záujmov a záľub, a potom nezvládnu prechod do „nečinnosti“ na dôchodku.
.ako ste prežívali odchod na dôchodok vy?
Ako riaditeľ stavebnej organizácie s 500 zamestnancami som pri obmene kádrov často argumentoval tým, že „existuje umenie včas odísť“. Uplatnil som to aj sám voči sebe. Mal som presne 60 rokov a 6 týždňov, keď som odovzdal funkciu svojmu nástupcovi. Nemal som núdzu o ponuky ďalšieho zamestnania. Po roku 1989 sa naskytla možnosť podnikania v stavebníctve, vybavil som si živnosť a montérky vystriedala kalkulačka a následne počítač.
.ako zmenil váš život počítač?
Pri mojej imobilite je neoceniteľným spoločníkom. Mám problémy so zrakom. Knihy môžem čítať len s lupou v ruke, čo je únavné. Na počítači si môžem zväčšiť text ľubovoľne. Teší ma, že aj manželka v tom našla záľubu a má svoj počítač. Vzájomne sa upozorňujeme na objavené zaujímavosti počas surfovania na internete. Skúšal som to aj s Facebookom, ale akosi som v ňom nenašiel záľubu. Nenašiel som primeraný kontakt s vekovo seberovnými starcami. Zatiaľ mi postačuje e-mailová komunikácia.
.viete si dnes predstaviť, ako by ste žili, keby neboli počítač a internet?
To teda nie. Počítačom som sa začal zaoberať ako 78-ročný. Dnes po siedmich rokoch sa považujem za „mierne pokročilého“ a denne strávim niekoľko hodín pri počítači. Okrem bežnej korešpondencie redigujem vlastnú internetovú stránku pre internetujúcich dôchodcov. Poniektorí tu publikujú vlastnú literárnu tvorbu, najmä „spomienkovu prózu“. Dbám na to, aby to neboli bolestínske výlevy. Sťažnosti na nízke dôchodky a zdravotné problémy prenechávame iným. Dodržujem zásadu, že aj prípadný negatívny obsah príspevku má mať pozitívny záver.
.čo by ste odporučili starším ľuďom, ktorí sa boja času, keď už ich denný režim nebude určovať pracovný výkon?
Neexistuje univerzálna rada. Každý užíva svoj čas a dôchodok odlišne. Kto býva v rodinnom dome, má chalupu, záhradu, rád majstruje, teší sa na dôchodok a nestíha uskutočňovať svoje predsavzatia. To bol aj môj prípad. Horšie sú na tom činžákoví penzisti, takzvaní „parapeťáci“ , ktorí nemajú koníčky. Ostáva im len pasívne pozeranie televízora alebo sledovanie pouličného ruchu, opretí o okenný parapet.. Pre tých by mohol byť počítač východiskom z ubíjajúcej nudy, lebo umožňuje komunikáciu, ktorá nabáda mozog na tvorivú činnosť.
.žijeme čoraz dlhšie, mali ísť ľudia neskôr do dôchodku?
Neviem na to jednoznačne odpovedať. Myslím, že pre spoločnosť je nevýhodné poslať okopávať záhradku 60-ročného skúseného obrábača kovov, ktorých je nedostatok. Mohol by ešte pracovať a vychovať ďalších učňov remesla. Na druhej strane poznám prípad, keď po jesenných voľbách ponechali vo funkcii neschopného vedúceho z humánnych dôvodov, vraj až koncom tohto roku dosiahne dôchodcovský vek.
.mal by si človek na dôchodku hľadať nové sebarealizácie?
Hľadať možnosti sebarealizácie na dôchodku je neskoro, treba začať ešte počas aktívneho veku. Je chybou spoliehať sa aj na to, že budem na dôchodku pracovať ako podriadený v kolektíve, ktorému som predtým sám šéfoval.
Z vlastnej skúsenosti nemôžem hovoriť o ťažkostiach premeny činorodého pracovníka na dôchodcu. Nezažil som ich. Niektoré problémy, ktoré poznám vo svojom okolí, pripisujem tomu, že niektorí ľudia sú jednostranne zameraní a spokojní s monotónnou prácou v zamestnaní. Žijú bez vedľajších všestrannejších záujmov a záľub, a potom nezvládnu prechod do „nečinnosti“ na dôchodku.
.ako ste prežívali odchod na dôchodok vy?
Ako riaditeľ stavebnej organizácie s 500 zamestnancami som pri obmene kádrov často argumentoval tým, že „existuje umenie včas odísť“. Uplatnil som to aj sám voči sebe. Mal som presne 60 rokov a 6 týždňov, keď som odovzdal funkciu svojmu nástupcovi. Nemal som núdzu o ponuky ďalšieho zamestnania. Po roku 1989 sa naskytla možnosť podnikania v stavebníctve, vybavil som si živnosť a montérky vystriedala kalkulačka a následne počítač.
.ako zmenil váš život počítač?
Pri mojej imobilite je neoceniteľným spoločníkom. Mám problémy so zrakom. Knihy môžem čítať len s lupou v ruke, čo je únavné. Na počítači si môžem zväčšiť text ľubovoľne. Teší ma, že aj manželka v tom našla záľubu a má svoj počítač. Vzájomne sa upozorňujeme na objavené zaujímavosti počas surfovania na internete. Skúšal som to aj s Facebookom, ale akosi som v ňom nenašiel záľubu. Nenašiel som primeraný kontakt s vekovo seberovnými starcami. Zatiaľ mi postačuje e-mailová komunikácia.
.viete si dnes predstaviť, ako by ste žili, keby neboli počítač a internet?
To teda nie. Počítačom som sa začal zaoberať ako 78-ročný. Dnes po siedmich rokoch sa považujem za „mierne pokročilého“ a denne strávim niekoľko hodín pri počítači. Okrem bežnej korešpondencie redigujem vlastnú internetovú stránku pre internetujúcich dôchodcov. Poniektorí tu publikujú vlastnú literárnu tvorbu, najmä „spomienkovu prózu“. Dbám na to, aby to neboli bolestínske výlevy. Sťažnosti na nízke dôchodky a zdravotné problémy prenechávame iným. Dodržujem zásadu, že aj prípadný negatívny obsah príspevku má mať pozitívny záver.
.čo by ste odporučili starším ľuďom, ktorí sa boja času, keď už ich denný režim nebude určovať pracovný výkon?
Neexistuje univerzálna rada. Každý užíva svoj čas a dôchodok odlišne. Kto býva v rodinnom dome, má chalupu, záhradu, rád majstruje, teší sa na dôchodok a nestíha uskutočňovať svoje predsavzatia. To bol aj môj prípad. Horšie sú na tom činžákoví penzisti, takzvaní „parapeťáci“ , ktorí nemajú koníčky. Ostáva im len pasívne pozeranie televízora alebo sledovanie pouličného ruchu, opretí o okenný parapet.. Pre tých by mohol byť počítač východiskom z ubíjajúcej nudy, lebo umožňuje komunikáciu, ktorá nabáda mozog na tvorivú činnosť.
.žijeme čoraz dlhšie, mali ísť ľudia neskôr do dôchodku?
Neviem na to jednoznačne odpovedať. Myslím, že pre spoločnosť je nevýhodné poslať okopávať záhradku 60-ročného skúseného obrábača kovov, ktorých je nedostatok. Mohol by ešte pracovať a vychovať ďalších učňov remesla. Na druhej strane poznám prípad, keď po jesenných voľbách ponechali vo funkcii neschopného vedúceho z humánnych dôvodov, vraj až koncom tohto roku dosiahne dôchodcovský vek.
.mal by si človek na dôchodku hľadať nové sebarealizácie?
Hľadať možnosti sebarealizácie na dôchodku je neskoro, treba začať ešte počas aktívneho veku. Je chybou spoliehať sa aj na to, že budem na dôchodku pracovať ako podriadený v kolektíve, ktorému som predtým sám šéfoval.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.