Vo vede sa dodnes špekuluje, prečo sú ženy z hľadiska dlhovekosti vo výhode.
Predpokladá sa, že testosterón skracuje mužom život – eunuchovia žijú totiž dlhšie. Ľudia väčšieho vzrastu sa takisto dožívajú v priemere menej než ľudia nižšieho vzrastu, čo opäť mužov diskriminuje oproti ženám.
Ale nepochybne sú dôležité aj nebiologické faktory: muži vedú riskantnejší život, mnohé ich typické povolania sú náročnejšie na fyzickú námahu, horšie sa stravujú, viac fajčia, oveľa viac sa oddávajú tvrdému alkoholu, a keď na nich prídu zdravotné ťažkosti, dlhšie otáľajú s návštevou lekára. Skrátka, nezodpovedné pohlavie.
Z uvedeného je zrejmé, že za kratším životom mužov je biológia aj životný štýl súčasne. Čo má však väčší vplyv? O koľko rokov by teda muži mohli stiahnuť ten frustrujúci rozdiel v priemernej dĺžke života? Výskum tejto otázky posunuli dopredu práce demografa Marca Luy, ktorý zozbieral dáta o 12 tisíckach mníchov a mníšok. Luy si Bohu zasvätených ľudí žijúcich v kláštoroch nevybral náhodou. Mohol tak vo významnej miere vyselektovať faktory týkajúce sa rozdielnej životosprávy a spôsobu života. Obyvatelia kláštorov žijú totiž disciplinovane a asketicky a hoci si mníchov vďaka jednej značke piva spájame s nadmerným požívaním alkoholu, ide podľa všetkého o predsudok. Napokon, je preukázané, že mnísi žijú v priemere dlhšie než ostatná mužská populácia mimo katolíckych kláštorov. Už nenapínajme: demograf Luy zistil, že mníšky žijú len o dva roky dlhšie než ich mužskí spolupútnici. Luy sa preto domnieva, že biologické faktory sú zodpovedné práve nanajvýš za tento rozdiel dvoch rokov a za zvyšok nedožitých rokov si môžu muži sami.
Predpokladá sa, že testosterón skracuje mužom život – eunuchovia žijú totiž dlhšie. Ľudia väčšieho vzrastu sa takisto dožívajú v priemere menej než ľudia nižšieho vzrastu, čo opäť mužov diskriminuje oproti ženám.
Ale nepochybne sú dôležité aj nebiologické faktory: muži vedú riskantnejší život, mnohé ich typické povolania sú náročnejšie na fyzickú námahu, horšie sa stravujú, viac fajčia, oveľa viac sa oddávajú tvrdému alkoholu, a keď na nich prídu zdravotné ťažkosti, dlhšie otáľajú s návštevou lekára. Skrátka, nezodpovedné pohlavie.
Z uvedeného je zrejmé, že za kratším životom mužov je biológia aj životný štýl súčasne. Čo má však väčší vplyv? O koľko rokov by teda muži mohli stiahnuť ten frustrujúci rozdiel v priemernej dĺžke života? Výskum tejto otázky posunuli dopredu práce demografa Marca Luy, ktorý zozbieral dáta o 12 tisíckach mníchov a mníšok. Luy si Bohu zasvätených ľudí žijúcich v kláštoroch nevybral náhodou. Mohol tak vo významnej miere vyselektovať faktory týkajúce sa rozdielnej životosprávy a spôsobu života. Obyvatelia kláštorov žijú totiž disciplinovane a asketicky a hoci si mníchov vďaka jednej značke piva spájame s nadmerným požívaním alkoholu, ide podľa všetkého o predsudok. Napokon, je preukázané, že mnísi žijú v priemere dlhšie než ostatná mužská populácia mimo katolíckych kláštorov. Už nenapínajme: demograf Luy zistil, že mníšky žijú len o dva roky dlhšie než ich mužskí spolupútnici. Luy sa preto domnieva, že biologické faktory sú zodpovedné práve nanajvýš za tento rozdiel dvoch rokov a za zvyšok nedožitých rokov si môžu muži sami.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.