Je ako dobré víno. Čím je starší, tým je lepší. Už o pár dní oslávi okrúhle tridsiate narodeniny. Predčasne si k nim dal vytúžený darček – medailu z atletických majstrovstiev sveta. Trnavčan žijúci v Amerike. Libor Charfreitag.
Keď sa s ním zhovárate, máte pocit, akoby ste stáli pred univerzitným profesorom. Ale neobvykle mohutným, len deväť centimetrov mu chýba do dvoch metrov, váži takmer 120 kilogramov. Hovorí pomaly, rozvážne vyberá vhodné slová, rozmýšľa nad všetkým, čo povie. Nie je typ zabávača a nespĺňa ani predstavu typického športovca. Libor Charfreitag je cieľavedomý mladý muž, ktorý sa vie absolútne sústrediť na svoj výkon. Napriek tomu, že študoval v Amerike na univerzite, profesorský stolec ho neláka. „Knihy nemám rád,” priznáva a dodá, že ak, tak si nanajvýš číta tie športové či tréningové. „Keď mám voľno, radšej idem do kina,” s úsmevom doplnil pre denník Šport. Napriek tomu by však mnohé mohol učiť. Ako sa správne hádže kladivom, ale aj ako sa správa k médiám.
.zmenil ho Dallas
Amerika mu vyhovuje. Je veľká, ako on. Má rád tamojší pokojnejší život i širšie ulice. Naopak, hurikány mu v Európe určite nechýbajú. Pri odchode na preteky do Kalifornie ho najviac zaujímalo, či to prežilo jeho auto, ktoré zaparkoval v Dallase na letisku. „Doma“ totiž vyčíňal hurikán.
Rovnako ako naša hviezdna plavkyňa Martina Moravcová, aj Libor našiel pred rokmi útočisko na univerzite v americkom Dallase. Ako hovorí, nemohol urobiť lepšie. „V Amerike je atletické myslenie úplne iné ako u nás. Kým tam sa berie všetko pozitívne, na Slovensku je to presne opačne,“ opísal rodák z Trnavy pre agentúru SITA kľúčový moment svojej kariéry, keď v roku 1997 odišiel študovať na prestížnu dallaskú univerzitu Southern Methodist. Za tri mesiace zvládol jazyk, a teraz tam začína svoju desiatu sezónu.
S obľúbeným trénerom Davom Wollmanom ostal aj po skončení štúdií. Robí mu asistenta. „Kamkoľvek tréner Wollman pôjde, budem ho nasledovať,“ vyznal sa zo svojich pocitov k mužovi, ktorý z neho (spolu s otcom trénerom Liborom starším) urobil jedného z najlepších kladivárov na planéte.
.bronzová Osaka
Trvalo dlhých desať rokov, kým sme sa dočkali druhej medaily zo svetového šampionátu. O tú prvú sa postaral prekážkar Igor Kováč.
„Celý rok podávam stabilné výkony. Potreboval by som, aby mi to aspoň raz uletelo,” zamýšľal sa pred majstrovstvami sveta v rozhovore pre denník Sme Libor Charfreitag. Stabilným výkonom bolo šesťnásobné prekonanie 80-metrovej méty. Na medailu to chcelo „úlet” za hranicu svetovej extratriedy, teda vyše 81 metrov. Podarilo sa.
Žiadny iný kladivár si však bronz nemusel tak tvrdo „odpracovať“. Finále v Osake bolo totiž vôbec najkvalitnejším v histórii. Ešte nikdy siedmi pretekári neprekonali 80 metrov. Ešte nikdy nikto nemusel na bronz hodiť až 81,60 m. Veď doterajšie najhodnotnejšie tretie miesto patrilo Maďarovi Gécsekovi, ktorý v roku 1995 v Göteborgu hodil 80,98 m (v Osake by skončil až piaty).
Libor síce neprekonal svoj osobný (a slovenský) rekord 81,81 m, ale bronzový hod bol druhý najlepší v jeho kariére. „Je to moja prvá významná medaila. Mohol som si želať viac?” šťastne žiaril náš momentálne najúspešnejší atlét. Tri pokusy nad 80 metrov v jednej súťaži ešte nikdy nemal.
.money, money, money...
Osaka bola pre Libora piatym svetovým šampionátom. Do súťaže nastúpil s japonským kladivom za 650 dolárov (vyše 16-tisíc korún). Prinieslo mu šťastie v podobe medaily a odmeny 20-tisíc dolárov (okolo pol milióna korún). Nie nadarmo na oficiálnej tlačovej konferencii prízvukoval, že v Japonsku sa mu súťaží mimoriadne dobre a vždy sem rád príde. Peniaze sa tiež zídu. „Väčšina pôjde na ďalšiu prípravu. Veď na budúci rok nás čakajú olympijské hry.“
Príprava v Dallase, sústredenie v JAR, ale aj výživná strava. Po minulej nevydarenej sezóne začal mať Libor hlbšie do vrecka. Tisícdolárové štipendium od Medzinárodného olympijského výboru mu pokryje iba časť nákladov. Mesiac v Dallase ho stojí dvojnásobok. „Verím však, že po tejto sezóne sa to zasa zmení, napokon, ide olympiáda. Zväz mi už tiež – prvý raz v kariére – prisľúbil na prípravu 80 000 korún,“ povedal pre denník Šport Charfreitag. Celoročná príprava vrátane sústredenia v JAR (to financovalo Národné športové centrum) ho vychádza na čosi viac ako milión korún.
Jedným dychom Libor priznáva, že ak by sa pripravoval namiesto v Spojených štátoch doma, vyšlo by ho to nepomerne lacnejšie. Či by sa však v takom prípade dnes pýšil bronzom z majstrovstiev sveta, to je otázne.
.začal odznova
Minulý rok označil za najťažší v kariére vôbec. Hranica 80 metrov sa zdala nedosiahnuteľná (jeho najlepší lanský výkon mal hodnotu 78,04 m). „Mal som zdravotné problémy a nevedel som, ako sa z nich dostať. Skúšal som všetko možné: trénovať viac aj netrénovať vôbec. Bolo to nesmierne frustrujúce,“ priznal s odstupom času.
Na majstrovstvách Európy v Göteborgu sme ho nespoznávali. Vyčerpaný, bez nálady, pochudnutý a utrápený problémami so žalúdkom. Kladivo sa mu v rukách zdalo každým dňom ťažšie. Nepomohli ani infúzie. Napokon sa z kvalifikácie do finále šampionátu neprebojoval. Rovnako sa nedostal ani do Svetového atletického finále.
Po hororovej sezóne odcestoval v septembri rýchlo do Dallasu, podrobil sa komplexným lekárskym vyšetreniam a opäť sa pustil do tréningu. S obrovskou chuťou, ale aj s obavami. Len aby sa minulá sezóna nezopakovala. Do prípravy zaradil nové prvky, behával do kopca a vôbec po prvý raz odišiel na sústredenie do Juhoafrickej republiky, kde sa už roky pripravujú poprední českí atléti a z našich kedysi aj prekážkar Igor Kováč.
„Potreboval som zmenu. Robil som to, čo som doposiaľ priam neznášal – behal,“ priznal sa 29-ročný kladivár. Ako to však v živote býva, nenávisť sa, obrazne povedané, premenila na lásku a priniesla aj svoje plody.
Posvietil si aj na stravu. Recept je jednoduchý: „Neprejedám sa.“ Sladkosti nahradil ovocím a zeleninou, fastfoody zdravým stravovaním. „Efekt sa dostavil, mám zhruba 118 kilogramov, a to si chcem udržať.“
Februárové sústredenie v JAR ho vytrhlo z tradičného tréningového stereotypu. Trénoval techniku i silu, súťažil, spoznával nových ľudí a popri tom stihol aj safari. „Musím povedať, že to vyšlo,“ podával spokojný správu z Afriky a domácim sľúbil, že o rok sa určite vráti. Tentoraz však už s titulom medailista z majstrovstiev sveta.
.michaela Grendelová
spracované podľa denníkov Šport, Sme, Pravda a agentúry Sita
Keď sa s ním zhovárate, máte pocit, akoby ste stáli pred univerzitným profesorom. Ale neobvykle mohutným, len deväť centimetrov mu chýba do dvoch metrov, váži takmer 120 kilogramov. Hovorí pomaly, rozvážne vyberá vhodné slová, rozmýšľa nad všetkým, čo povie. Nie je typ zabávača a nespĺňa ani predstavu typického športovca. Libor Charfreitag je cieľavedomý mladý muž, ktorý sa vie absolútne sústrediť na svoj výkon. Napriek tomu, že študoval v Amerike na univerzite, profesorský stolec ho neláka. „Knihy nemám rád,” priznáva a dodá, že ak, tak si nanajvýš číta tie športové či tréningové. „Keď mám voľno, radšej idem do kina,” s úsmevom doplnil pre denník Šport. Napriek tomu by však mnohé mohol učiť. Ako sa správne hádže kladivom, ale aj ako sa správa k médiám.
.zmenil ho Dallas
Amerika mu vyhovuje. Je veľká, ako on. Má rád tamojší pokojnejší život i širšie ulice. Naopak, hurikány mu v Európe určite nechýbajú. Pri odchode na preteky do Kalifornie ho najviac zaujímalo, či to prežilo jeho auto, ktoré zaparkoval v Dallase na letisku. „Doma“ totiž vyčíňal hurikán.
Rovnako ako naša hviezdna plavkyňa Martina Moravcová, aj Libor našiel pred rokmi útočisko na univerzite v americkom Dallase. Ako hovorí, nemohol urobiť lepšie. „V Amerike je atletické myslenie úplne iné ako u nás. Kým tam sa berie všetko pozitívne, na Slovensku je to presne opačne,“ opísal rodák z Trnavy pre agentúru SITA kľúčový moment svojej kariéry, keď v roku 1997 odišiel študovať na prestížnu dallaskú univerzitu Southern Methodist. Za tri mesiace zvládol jazyk, a teraz tam začína svoju desiatu sezónu.
S obľúbeným trénerom Davom Wollmanom ostal aj po skončení štúdií. Robí mu asistenta. „Kamkoľvek tréner Wollman pôjde, budem ho nasledovať,“ vyznal sa zo svojich pocitov k mužovi, ktorý z neho (spolu s otcom trénerom Liborom starším) urobil jedného z najlepších kladivárov na planéte.
.bronzová Osaka
Trvalo dlhých desať rokov, kým sme sa dočkali druhej medaily zo svetového šampionátu. O tú prvú sa postaral prekážkar Igor Kováč.
„Celý rok podávam stabilné výkony. Potreboval by som, aby mi to aspoň raz uletelo,” zamýšľal sa pred majstrovstvami sveta v rozhovore pre denník Sme Libor Charfreitag. Stabilným výkonom bolo šesťnásobné prekonanie 80-metrovej méty. Na medailu to chcelo „úlet” za hranicu svetovej extratriedy, teda vyše 81 metrov. Podarilo sa.
Žiadny iný kladivár si však bronz nemusel tak tvrdo „odpracovať“. Finále v Osake bolo totiž vôbec najkvalitnejším v histórii. Ešte nikdy siedmi pretekári neprekonali 80 metrov. Ešte nikdy nikto nemusel na bronz hodiť až 81,60 m. Veď doterajšie najhodnotnejšie tretie miesto patrilo Maďarovi Gécsekovi, ktorý v roku 1995 v Göteborgu hodil 80,98 m (v Osake by skončil až piaty).
Libor síce neprekonal svoj osobný (a slovenský) rekord 81,81 m, ale bronzový hod bol druhý najlepší v jeho kariére. „Je to moja prvá významná medaila. Mohol som si želať viac?” šťastne žiaril náš momentálne najúspešnejší atlét. Tri pokusy nad 80 metrov v jednej súťaži ešte nikdy nemal.
.money, money, money...
Osaka bola pre Libora piatym svetovým šampionátom. Do súťaže nastúpil s japonským kladivom za 650 dolárov (vyše 16-tisíc korún). Prinieslo mu šťastie v podobe medaily a odmeny 20-tisíc dolárov (okolo pol milióna korún). Nie nadarmo na oficiálnej tlačovej konferencii prízvukoval, že v Japonsku sa mu súťaží mimoriadne dobre a vždy sem rád príde. Peniaze sa tiež zídu. „Väčšina pôjde na ďalšiu prípravu. Veď na budúci rok nás čakajú olympijské hry.“
Príprava v Dallase, sústredenie v JAR, ale aj výživná strava. Po minulej nevydarenej sezóne začal mať Libor hlbšie do vrecka. Tisícdolárové štipendium od Medzinárodného olympijského výboru mu pokryje iba časť nákladov. Mesiac v Dallase ho stojí dvojnásobok. „Verím však, že po tejto sezóne sa to zasa zmení, napokon, ide olympiáda. Zväz mi už tiež – prvý raz v kariére – prisľúbil na prípravu 80 000 korún,“ povedal pre denník Šport Charfreitag. Celoročná príprava vrátane sústredenia v JAR (to financovalo Národné športové centrum) ho vychádza na čosi viac ako milión korún.
Jedným dychom Libor priznáva, že ak by sa pripravoval namiesto v Spojených štátoch doma, vyšlo by ho to nepomerne lacnejšie. Či by sa však v takom prípade dnes pýšil bronzom z majstrovstiev sveta, to je otázne.
 Libor CharfreitagNarodil sa 11. septembra 1977 v Trnave, meria 191 cm, váži 118 kg, klub: Slávia Trnava tréneri: Libor Charfreitag st. a Dave Wollman. Najlepší výsledok 3. na MS 2007 v Osake. Na OH v Aténach 2004 skončil siedmy. Je dvojnásobný vysokoškolský majster USA (1998, 2000), 9 x majster Slovenska a 12 x slovenský rekordér v hode kladivom, držiteľ najlepšieho európskeho halového výkonu v hode bremenom (25,68 v roku 2005). |
.začal odznova
Minulý rok označil za najťažší v kariére vôbec. Hranica 80 metrov sa zdala nedosiahnuteľná (jeho najlepší lanský výkon mal hodnotu 78,04 m). „Mal som zdravotné problémy a nevedel som, ako sa z nich dostať. Skúšal som všetko možné: trénovať viac aj netrénovať vôbec. Bolo to nesmierne frustrujúce,“ priznal s odstupom času.
Na majstrovstvách Európy v Göteborgu sme ho nespoznávali. Vyčerpaný, bez nálady, pochudnutý a utrápený problémami so žalúdkom. Kladivo sa mu v rukách zdalo každým dňom ťažšie. Nepomohli ani infúzie. Napokon sa z kvalifikácie do finále šampionátu neprebojoval. Rovnako sa nedostal ani do Svetového atletického finále.
Po hororovej sezóne odcestoval v septembri rýchlo do Dallasu, podrobil sa komplexným lekárskym vyšetreniam a opäť sa pustil do tréningu. S obrovskou chuťou, ale aj s obavami. Len aby sa minulá sezóna nezopakovala. Do prípravy zaradil nové prvky, behával do kopca a vôbec po prvý raz odišiel na sústredenie do Juhoafrickej republiky, kde sa už roky pripravujú poprední českí atléti a z našich kedysi aj prekážkar Igor Kováč.
„Potreboval som zmenu. Robil som to, čo som doposiaľ priam neznášal – behal,“ priznal sa 29-ročný kladivár. Ako to však v živote býva, nenávisť sa, obrazne povedané, premenila na lásku a priniesla aj svoje plody.
Posvietil si aj na stravu. Recept je jednoduchý: „Neprejedám sa.“ Sladkosti nahradil ovocím a zeleninou, fastfoody zdravým stravovaním. „Efekt sa dostavil, mám zhruba 118 kilogramov, a to si chcem udržať.“
Februárové sústredenie v JAR ho vytrhlo z tradičného tréningového stereotypu. Trénoval techniku i silu, súťažil, spoznával nových ľudí a popri tom stihol aj safari. „Musím povedať, že to vyšlo,“ podával spokojný správu z Afriky a domácim sľúbil, že o rok sa určite vráti. Tentoraz však už s titulom medailista z majstrovstiev sveta.
| Kladivárska família V Spojených štátoch musí Libor často vysvetľovať, že byť kladivárom neznamená ohadzovať sa klasickým tesárskym náčiním. Na Slovensku je meno Charfreitag oveľa známejšie. Minimálne v športových kruhoch má mohutný cveng. Otec Libor starší je bývalý kladivár, dnes trénuje syna, keď príde na Slovensko. Mama Eva staršia je bývalá diskárka a guliarka. Mladšia sestra Eva síce už kladivo zavesila na klinec, stále je však v slovenských tabuľkách na štvrtom mieste. Tragicky zosnulá sestra Radka sa zúčastnila na finále juniorských majstrovstiev Európy 1993 vo vrhu guľou a dotiahla to na piate miesto v domácom rebríčku. Bronz z Osaky venoval Libor mame, ktorá deň po súťaži (28.9.) oslavovala narodeniny. „Dal mi ten najkrajší darček, aký som si mohla želať.” Mama so sestrou vôbec nesprevádzali Libora na vrcholovom podujatí prvý raz. Pobyt a cesta do ďalekej Osaky by príliš zaťažili rodinný rozpočet. Finále v hode kladivom tak sledovali pred televízorom. .mgr |
.michaela Grendelová
spracované podľa denníkov Šport, Sme, Pravda a agentúry Sita
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.