V tom Tiborovom výroku cítiť jemnú iróniu. Slová, zahlcujúce médiá a blogosféru, akoby zlacneli. Píše (a hovorí) každý. Až sa topíme v povodni slov, hľadáme poklady v smetiach a potom o tých pokladoch – píšeme. Ale nevieme ináč. Poklad, o ktorom treba pár slov napísať či povedať, sa volá muuza 2010. Je to hrubá, graficky pôsobivo spracovaná kniha, hoci – prísne vzaté – ide o „školský časopis". Študenti, absolventi a pedagógovia Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave takto, vo veľkom štýle, vydávajú svoju „ročenku".
Ročenka muuza 2010 pozostáva z textov a fotografií.
Texty (básničky, poviedky a úvahy) sú také, aké by človek od vysokoškolských študentov očakával. Teda miestami zaujímavé, často autentické, no väčšinou je v nich oveľa viac slov ako treba. Nevdojak mi napadá prvá časť Tiborovho konštatovania, tá o písaní a spisovateľstve.
Fotografie sú oveľa silnejšie a aj oveľa „čistejšie". Zdá sa, že študenti ateliéru Tibora Huszára a Romana Pavloviča nielen fotia, ale vedia sa aj dívať. A medzi dívaním a fotením rozmýšľajú. Keďže sú študenti, ešte sa nemusia trápiť tým či a ako ich fotografovanie uživí. Len rozmýšľajú, dívajú sa a fotia. Sociálne témy, hudba, akty, portréty, experimenty. Ako novinára ma najviac zaujali fotoreportáže a fotodokumenty. Martin Bystriansky fotografoval kapucínov, Helena Varečková bola na zabíjačke a medzi sídliskovou mládežou, Katarína Acélová fotí rockové koncerty.
Hoci muuza 2010 vyzerá ako kniha, v skutočnosti to je dokument, záznam toho, ako jedna generácia študentov vníma svet a ako sa mu snaží porozumieť. Len málo študentov má príležitosť toto vnímanie, ktoré sa ustavične vyvíja a premieňa, zachytiť v knihe. Na ukážku vám prinášame zopár fotografií.
Tibor Huszár, Slavomír Magál (editori): muuza 2010, UCM FMK v Trnave.
Ročenka muuza 2010 pozostáva z textov a fotografií.
Texty (básničky, poviedky a úvahy) sú také, aké by človek od vysokoškolských študentov očakával. Teda miestami zaujímavé, často autentické, no väčšinou je v nich oveľa viac slov ako treba. Nevdojak mi napadá prvá časť Tiborovho konštatovania, tá o písaní a spisovateľstve.
Fotografie sú oveľa silnejšie a aj oveľa „čistejšie". Zdá sa, že študenti ateliéru Tibora Huszára a Romana Pavloviča nielen fotia, ale vedia sa aj dívať. A medzi dívaním a fotením rozmýšľajú. Keďže sú študenti, ešte sa nemusia trápiť tým či a ako ich fotografovanie uživí. Len rozmýšľajú, dívajú sa a fotia. Sociálne témy, hudba, akty, portréty, experimenty. Ako novinára ma najviac zaujali fotoreportáže a fotodokumenty. Martin Bystriansky fotografoval kapucínov, Helena Varečková bola na zabíjačke a medzi sídliskovou mládežou, Katarína Acélová fotí rockové koncerty.
Hoci muuza 2010 vyzerá ako kniha, v skutočnosti to je dokument, záznam toho, ako jedna generácia študentov vníma svet a ako sa mu snaží porozumieť. Len málo študentov má príležitosť toto vnímanie, ktoré sa ustavične vyvíja a premieňa, zachytiť v knihe. Na ukážku vám prinášame zopár fotografií.
Tibor Huszár, Slavomír Magál (editori): muuza 2010, UCM FMK v Trnave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.