Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti

Som v Holandsku na festivale Eurosonic. Bicykle a voda. A syr. Aj keď si myslíme, že sme veľmoc vo vyprážanom syre, aj v tom nás Holanďania predbehli. Majú tu také automaty, volá sa to Febo.

V malých okienkach sú rôzne vyprážaniny, medzi nimi kraľuje syr. (Zvyšná ponuka mi chutí ako vyprážaná paštéta na rôzne spôsoby, niečo pre Bratislavčanov, ktorým už nikto nevraví „paštikári“, aj keď to bolo užitočné, lebo to o nás vidiečanoch a našich komplexoch vypovedalo veľa). Ako sme tak febovali, mysleli sme na Bratislavu a jej centrum. Prázdne centrum. Pri ruchu a tlačenici na námestí v malom meste Groningen pri parádne vymyslenom fastfoode sme začali spomínať na niekdajšie Námestie SNP z čias, keď z tohto miesta úplne logicky chodili nočáky do všetkých smerov. Aký tam býval vždy ruch, stánok pod Manderlákom točil ich kuracie prsia a klobásy jedna radosť, stretli ste tam kamarátov, spolužiakov, všelikoho. Potom niekto múdry zmenil východzí bod na hlavnú stanicu a odvtedy mesto vymrelo. Treba vrátiť nočné spoje do centra, je to jednoduché a pritom také účinné. Inak, autobusáci sú zaujímaví ľudia, nikto sa s nimi nemôže za jazdy rozprávať, sedia v tých svojich kabínkach, nečudo, že je často medzi osadenstvom a šoférom akási bariéra, cítiť odcudzenie... Raz som šiel na internát pešo z centra, použil som tunel (sólo prechod tunelom bol veľmi silný zážitok), za tunelom si vykračujem odovzdane osudu, keď zrazu pri mne zastaví len tak, z ničoho nič, autobus. Autobusák sa spýta, kam idem. Družba. Povedal, nech si nasadnem, že ma zavezie. Len najskôr musíme skočiť na átriáky, tam vezie ďalších pozbierancov. Sedeli sme tam asi desiati, vôbec sme nechápali, kde sa vzal tento dobrodinec, ktorý cestou neviemkam rozváža študentov v nálade po ich ubytovniach, v každom prípade to zmenilo môj pohľad na celý šoférsky stav. Ďakujem, pán neznámy, dúfam, že ešte jazdíte. A nejaký gastronóm by mal konečne vymyslieť nejakú sieť s dobrým jedlom, Američania majú svoj MC Donalds, Portugalci Nandos, Turci kebabárne, Holanďania Febo. My nič. Keby aspoň my nič, my muzikanti... Keď si pozriete scénu v Holandsku, nevraviac o takom Islande, aj v tom sme pozadu. Ešteže tu dnes hrajú naši The Uniques. Aj jedna lastovička vie urobiť radosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite