.musí byť každý zbierkový predmet zabezpečený proti krádeži?
Zákon stanovuje zaručiť bezpečnosť zbierkových predmetov. V súčasnosti existujú dôsledne prepracované systémy nielen na identifikáciu, ale aj ochranu, správu a prácu so zbierkami podľa jednotlivých materiálov. Napríklad moderné čipy založené na rádiofrekvenčnej ochrane. Systém ochrany funguje ako v predajniach – prejdete cez rampu a „pípate“. Jeden čip stojí od štyroch centov. Pri vysokých počtoch zbierkových predmetov je to možno drahé, ale účinné.
.ako sú tie predmety evidované?
Ak nadobudne múzeum alebo galéria predmet kultúrnej hodnoty, sú podľa zákona povinné okamžite ho zapísať do odbornej evidencie, čím sa stáva takzvaným zbierkovým predmetom. Musí mať číslo a základný popis. V prvej fáze sa fotodokumentácia neprikladá. Do roka sú múzeum alebo galéria podľa zákona povinné urobiť katalogizáciu, čo je vyššia forma spracovania, kde sa predmet odborne popíše a urobí sa aj obrazová dokumentácia. Identifikačné údaje sú od prvého momentu natoľko výrazné, že by nemalo dôjsť k zámene predmetu.
.nemalo, ale dochádza?
Nemožno kriminalizovať pracovníkov múzeí a galérií, ich cieľom je chrániť kultúrne dedičstvo, väčšinou ide o kultúrne rozhľadených, vzdelaných a múdrych ľudí. Aj keď, všade sa nájdu čierne ovce. Komisia pre nadobúdanie zbierok každý predmet videla, pozná jeho špecifické znaky. Výmena nie je taká jednoduchá.
.ako upravuje legislatíva zabezpečenie predmetov kultúrnej hodnoty pred krádežami?
Zistili sme, že vymožiteľnosť niektorých ustanovení je nízka, zriaďovatelia si neplnia povinnosti. V roku 2009 bol preto prijatý nový zákon č. 206 o múzeách a o galériách a ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, na ktorý nadväzuje vykonávacia vyhláška. Zriaďovateľ múzea alebo galérie je povinný kontrolovať vykonávanie základných odborných činností a jeho hospodárenie. Patrí tam aj takzvaná revízia zbierkového fondu, ktorá sa vykonáva čiastkovo, počas celého roka.
.ako často musí byť vykonaná revízia?
Zákon stanovuje päť kategórií. Každé dva roky, ak zbierkový fond obsahuje do 15-tisíc zbierkových predmetov, každé tri roky, ak do 30-tisíc, až po každých sedem rokov, ak nad 500-tisíc. V týchto lehotách sú múzeá a galérie povinné vykonať takzvanú úplnú revíziu zbierkových predmetov, teda každý predmet musí fyzicky prejsť rukami revíznej komisie. To znamená, že každý jeden evidovaný a uložený predmet musí prejsť kontrolou a urobí sa „fajka“ a zisťuje sa aj fyzický stav a potreba odborného ošetrenia. V komisii nesmie byť správca alebo kurátor zbierky – čiže tí, ktorí sú priamo zainteresovaní, musia to byť iní odborníci. Čiastkové revízie musia prebiehať každý rok.
.je legislatíva dostatočná, s ohľadom na prípad dlhodobého vykrádania v Trnave?
Vymožiteľnosť práva na Slovensku je taká, aká je. Aj prísne zákony zlyhajú, ak si nebudú plniť povinnosti tí, ktorých sa to týka.
.aké sankcie im plynú z ich zanedbania?
Odborná revízia je podľa nového zákona pod pokutou desaťtisíc eur, čo je dosť vysoká suma.
.bola už udelená?
Od nadobudnutia účinnosti zákona v roku 2009 ešte nie.
.vyskytlo sa viac takých prípadov ako v Trnave či na Červenom Kameni?
Prípad v Trnave bol najväčší. Naposledy sa objavila krádež uniforiem, dokonca aj replík v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Ministerstvo vytvára podmienky na ochranu tým, že podporujeme prostredníctvom grantov zavedenie zabezpečovacích systémov do múzeí a galérií.
.do akej miery to využívajú?
Môžu požiadať o dotáciu vo výške až do 95 percent oprávnených nákladov, zriaďovateľ dofinancuje iba zvyšok. Takmer každý, kto požiada, to aj dostane. Priemerne je do tohto podprogramu ročne prihlásených vyše dvadsať projektov z celkového počtu asi osemdesiatich múzeí a galérií na Slovensku.
Zákon stanovuje zaručiť bezpečnosť zbierkových predmetov. V súčasnosti existujú dôsledne prepracované systémy nielen na identifikáciu, ale aj ochranu, správu a prácu so zbierkami podľa jednotlivých materiálov. Napríklad moderné čipy založené na rádiofrekvenčnej ochrane. Systém ochrany funguje ako v predajniach – prejdete cez rampu a „pípate“. Jeden čip stojí od štyroch centov. Pri vysokých počtoch zbierkových predmetov je to možno drahé, ale účinné.
.ako sú tie predmety evidované?
Ak nadobudne múzeum alebo galéria predmet kultúrnej hodnoty, sú podľa zákona povinné okamžite ho zapísať do odbornej evidencie, čím sa stáva takzvaným zbierkovým predmetom. Musí mať číslo a základný popis. V prvej fáze sa fotodokumentácia neprikladá. Do roka sú múzeum alebo galéria podľa zákona povinné urobiť katalogizáciu, čo je vyššia forma spracovania, kde sa predmet odborne popíše a urobí sa aj obrazová dokumentácia. Identifikačné údaje sú od prvého momentu natoľko výrazné, že by nemalo dôjsť k zámene predmetu.
.nemalo, ale dochádza?
Nemožno kriminalizovať pracovníkov múzeí a galérií, ich cieľom je chrániť kultúrne dedičstvo, väčšinou ide o kultúrne rozhľadených, vzdelaných a múdrych ľudí. Aj keď, všade sa nájdu čierne ovce. Komisia pre nadobúdanie zbierok každý predmet videla, pozná jeho špecifické znaky. Výmena nie je taká jednoduchá.
.ako upravuje legislatíva zabezpečenie predmetov kultúrnej hodnoty pred krádežami?
Zistili sme, že vymožiteľnosť niektorých ustanovení je nízka, zriaďovatelia si neplnia povinnosti. V roku 2009 bol preto prijatý nový zákon č. 206 o múzeách a o galériách a ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, na ktorý nadväzuje vykonávacia vyhláška. Zriaďovateľ múzea alebo galérie je povinný kontrolovať vykonávanie základných odborných činností a jeho hospodárenie. Patrí tam aj takzvaná revízia zbierkového fondu, ktorá sa vykonáva čiastkovo, počas celého roka.
.ako často musí byť vykonaná revízia?
Zákon stanovuje päť kategórií. Každé dva roky, ak zbierkový fond obsahuje do 15-tisíc zbierkových predmetov, každé tri roky, ak do 30-tisíc, až po každých sedem rokov, ak nad 500-tisíc. V týchto lehotách sú múzeá a galérie povinné vykonať takzvanú úplnú revíziu zbierkových predmetov, teda každý predmet musí fyzicky prejsť rukami revíznej komisie. To znamená, že každý jeden evidovaný a uložený predmet musí prejsť kontrolou a urobí sa „fajka“ a zisťuje sa aj fyzický stav a potreba odborného ošetrenia. V komisii nesmie byť správca alebo kurátor zbierky – čiže tí, ktorí sú priamo zainteresovaní, musia to byť iní odborníci. Čiastkové revízie musia prebiehať každý rok.
.je legislatíva dostatočná, s ohľadom na prípad dlhodobého vykrádania v Trnave?
Vymožiteľnosť práva na Slovensku je taká, aká je. Aj prísne zákony zlyhajú, ak si nebudú plniť povinnosti tí, ktorých sa to týka.
.aké sankcie im plynú z ich zanedbania?
Odborná revízia je podľa nového zákona pod pokutou desaťtisíc eur, čo je dosť vysoká suma.
.bola už udelená?
Od nadobudnutia účinnosti zákona v roku 2009 ešte nie.
.vyskytlo sa viac takých prípadov ako v Trnave či na Červenom Kameni?
Prípad v Trnave bol najväčší. Naposledy sa objavila krádež uniforiem, dokonca aj replík v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Ministerstvo vytvára podmienky na ochranu tým, že podporujeme prostredníctvom grantov zavedenie zabezpečovacích systémov do múzeí a galérií.
.do akej miery to využívajú?
Môžu požiadať o dotáciu vo výške až do 95 percent oprávnených nákladov, zriaďovateľ dofinancuje iba zvyšok. Takmer každý, kto požiada, to aj dostane. Priemerne je do tohto podprogramu ročne prihlásených vyše dvadsať projektov z celkového počtu asi osemdesiatich múzeí a galérií na Slovensku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.