Society Magrebu a západnej Európy, akokoľvek na prvý pohľad rozdielne, majú aspoň niektoré veci spoločné. Napríklad vysokú nezamestnanosť mladých. Keď si však človek uvedomí, že polovica populácie v Tunisku či Alžírsku je mladšia ako 25 rokov, čísla o absorbovaní mladých na pracovnom trhu vyznejú lepšie ako tie zo Španielska či Francúzska.
Spoločnosti na obidvoch stranách Stredomoria trpia niečím, čo by sme mohli nazvať diplomatóziou. Toto nebezpečné ochorenie je spôsobené nasledujúcim predpokladom: keďže moderné hospodárstvo potrebuje vzdelaných ľudí, čím vzdelanejší ľudia budú, tým výkonnejšia bude aj ekonomika. Merané je to, samozrejme, rokmi strávenými v škole.
Poučný je príbeh mladého Tunisana, Mohameda Buaziziho, ktorý spáchal samovraždu a bol iskrou, ktorá zapálila ulicu v Tunisku. Mal 26 a titul z informatiky. Ako ďalších 200-tisíc absolventov v 10-miliónovom Tunisku si nemohol nájsť prácu. Skúšal preto na trhu predávať ovocie a zeleninu. Nemal však na to povolenie úradu, a tak ho polícia každú chvíľu obťažovala. Hovorí sa, že sa podpálil po tom, ako mu policajt napľul do tváre.
Žiadna politika nemôže byť viac nebezpečná ako tá, ktorá celé roky vzdeláva mladých ľudí, a potom im odoprie príležitosť zarábať tak, ako si zaslúžia, a napokon zarábať vôbec. Taká politika vedie k zaručenému sociálnemu výbuchu. A pritom ide o politiku, ktorú tvrdohlavo robia mnohé krajiny na oboch stranách Stredomoria.
Z istého pohľadu je povzbudivé, že súčasné nepokoje v Tunisku a Alžírsku nemajú náboženskú motiváciu. Ale saláfisti musia mať z toho aj tak radosť. Pretože mladých môžu ľahko zlákať na falošných mesiášov. Demonštranti žiadajú, aby vláda našla nezamestnaným prácu. Tuniský prezident už sľúbil prácu Buaziziho matke, ktorej ostatné deti, rovnako vzdelané, tiež nemajú zamestnanie.
Pečené holuby však tak skoro do úst padať nebudú. Už preto, že štát nevytvára pracovné miesta, ale iba podmienky na ich vznik. Obávam sa, že v Tunisku môžeme rozpoznať aj budúcnosť Európy.
Autor je britský lekár na dôchodku, ako psychiater sa venoval väzňom. Pracuje v Manhattan Institute a býva označovaný za Orwella našich čias. V češtine vyšla jeho kniha Život na dne. Článok bol publikovaný v City Journal.
Spoločnosti na obidvoch stranách Stredomoria trpia niečím, čo by sme mohli nazvať diplomatóziou. Toto nebezpečné ochorenie je spôsobené nasledujúcim predpokladom: keďže moderné hospodárstvo potrebuje vzdelaných ľudí, čím vzdelanejší ľudia budú, tým výkonnejšia bude aj ekonomika. Merané je to, samozrejme, rokmi strávenými v škole.
Poučný je príbeh mladého Tunisana, Mohameda Buaziziho, ktorý spáchal samovraždu a bol iskrou, ktorá zapálila ulicu v Tunisku. Mal 26 a titul z informatiky. Ako ďalších 200-tisíc absolventov v 10-miliónovom Tunisku si nemohol nájsť prácu. Skúšal preto na trhu predávať ovocie a zeleninu. Nemal však na to povolenie úradu, a tak ho polícia každú chvíľu obťažovala. Hovorí sa, že sa podpálil po tom, ako mu policajt napľul do tváre.
Žiadna politika nemôže byť viac nebezpečná ako tá, ktorá celé roky vzdeláva mladých ľudí, a potom im odoprie príležitosť zarábať tak, ako si zaslúžia, a napokon zarábať vôbec. Taká politika vedie k zaručenému sociálnemu výbuchu. A pritom ide o politiku, ktorú tvrdohlavo robia mnohé krajiny na oboch stranách Stredomoria.
Z istého pohľadu je povzbudivé, že súčasné nepokoje v Tunisku a Alžírsku nemajú náboženskú motiváciu. Ale saláfisti musia mať z toho aj tak radosť. Pretože mladých môžu ľahko zlákať na falošných mesiášov. Demonštranti žiadajú, aby vláda našla nezamestnaným prácu. Tuniský prezident už sľúbil prácu Buaziziho matke, ktorej ostatné deti, rovnako vzdelané, tiež nemajú zamestnanie.
Pečené holuby však tak skoro do úst padať nebudú. Už preto, že štát nevytvára pracovné miesta, ale iba podmienky na ich vznik. Obávam sa, že v Tunisku môžeme rozpoznať aj budúcnosť Európy.
Autor je britský lekár na dôchodku, ako psychiater sa venoval väzňom. Pracuje v Manhattan Institute a býva označovaný za Orwella našich čias. V češtine vyšla jeho kniha Život na dne. Článok bol publikovaný v City Journal.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.