Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Polovičatosti

.peter Zajac .časopis .klub

Slovensko sa nepohybuje po roku 1989 na jednej dráhe, ale kyvadlovým pohybom. Tvoria ho na jednej strane prvé ponovembrové vlády (pokiaľ ešte boli naplnené étosom novembrových námestí a verejnosti, ktorá sa postavila proti komunistickému násiliu) a vláda Jána Čarnogurského, ktorá vzdorovala Mečiarovej lži, dve Dzurindove vlády a dnešná vláda Ivety Radičovej, na druhej strane dve Mečiarove a jedna Ficova vláda. Dá sa to tak povedať pri všetkom zjednodušení a chybách, ktoré jednotlivé ponovembrové vlády narobili, a nebolo ich málo.

Dnes sa však začínajú ozývať z ponovembrového tábora hlasy, že oba pohyby treba spojiť. Ján Čarnogurský hovorí politickým jazykom o experimente veľkej koalície. Problém však spočíva v tom, že ešte stále nejde o spoločnú trasu s preklenuteľnými odchýlkami, ale o kyvadlový pohyb v opačných smeroch.
Výsledkom hľadania takéhoto spojenia nespojiteľného sú potom polovičaté riešenia.   Polovičatosť prvých ponovembrových vlád spočívala v nevydarenom pokuse o historický kompromis revolučného prechodu z totalitního systému na demokratický bez revolučného násilia. Polovičatosť dvoch Dzurindových vlád spočívala zase v tom, že sa síce postavili za reformy, ale nie proti skorumpovanosti Mečiarovho režimu, pred ktorou zatvorili oči a v niektorých ohľadoch ju ešte zdokonalili.
Dnešná vláda trpí na polovičatosť, ktorá sprevádza celé ponovembrové obdobie. Spočíva v nedôslednosti pri odstraňovaní negatívnych nánosov protinovembrových režimov, v našom prípade Ficovho. Platí to o všetkých oblastiach vrátane ekonomickej a sociálnej, ale najnápadnejšie je to v oblasti súdnictva, zdravotníctva, vzdelávania a kultúrnosti.
Príklady sú notoricky známe. Svätoplukova socha, tento symbol spojenia komunistického umeleckého režimizmu s nacionalistickým výkladom slovenských dejín, stojí ešte stále na hradnom nádvorí. Polovičaté je riešenie, ktoré neodstránilo v školách nanucované pseudovlastenectvo. Polovičaté je aj riešenie, ktoré umožňuje ešte stále pokutovanie pri používaní slovenského  jazyka. A polovičaté je aj riešenie, ktorým sa prenášajú dvadsaťročné neriešené usadeniny v Slovenskej televízii na Slovenský rozhlas.
Polovičatosť riešení je príznačná pre oblasť vzdelávania. Charakterizuje ju základná téza, že v ňom netreba robiť po Mikolajovej pseudoreforme nijaké základné zmeny. Vybíja sa potom v zástupných problémoch, akým je celkom zbytočné zavedenie povinnej angličtiny či navrhovaný ionescovský návrh na zbavovanie vysokoškolských titulov a usiluje sa riešiť komplexný problém, akým sú učebnice, ako jednoduchú technickú otázku.
Situácia v súdnictve je ešte oveľa komplikovanejšia, lebo naráža na personálne balvany harabinovskej veľkosti a dlhodobú rezistenciu súdnictva, okorenenú polovičatosťami okolo voľby generálneho prokurátora. Osobitnou oblasťou je klientelizmus a korupcia, lebo na ňu je verejnosť najcitlivejšia; jej nové signály začínáme zaznamenávať v zdravotníctve.
Nie je mojím úmyslom nariekať nad rozliatym mliekom ani do niečoho vŕtať. Chcem len povedať, že namiesto úvah o experimentálnom spájaní nespojiteľného dávam prednosť nepolovičatým riešeniam. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite