.cvičím psa
Moja najväčšia radosť je Sany. Nepíše sa to nijako, v papieroch má meno Faith. Je dosť tvrdohlavá, ale podarilo sa mi naučiť ju reagovať na: Sanka, popros! Daj labku! Lenže ona teraz prosí všetko, aj dvere, aby sa otvorili.
.fajčím
Fajčenie u mňa nie je neresť, ale obligátna vec. Len v posteli som už prestal fajčiť, lebo našej mačke to prekáža. Je to ťažká nefajčiarka. Začínal som pri šiestich bystriciach za korunu. Potom som fajčil ligerosky, ale tie mi prestali dovážať, tak som prešiel na cigary. Lenže aj to mi skrachovala fabrika, tak som prešiel na holandské corony Willem II. Keď mám koncerty, musím mať fajčiarsku šatňu, ale pomaly aj to bude protizákonné. Potom nebudem koncertovať už vôbec. Všade sú také potupné miesta pre fajčiarov. Studené. Nič nie je horšie ako zima a dym.
.čítam
Teraz čítam menej, lebo to trvá, kým sa ja vytrepem niekam von. Čítal som od Rotha Ľudskú škvrnu, chcel som nejaké ukecané romány. Američania idú na kvantitu, za päť dolárov sa im asi neoplatí kúpiť útla knižka. Nedávno som čítal Heviera, toho posledného. Kniha, ktorá sa stane. Veľmi dobré.
.hudbu nakupujem
Nechválim sa, ale všetko, čo bolo vytvorené v hudbe, už poznám. Už mi ostali iba opery, ale tie sú lepšie na videu, aj keď tam nie sú najlepší herci. Naposledy som kúpil cez Amazon Šostakovičovu operu Nos. Teraz nakupujem rôzne interpretácie toho istého. Ale ešte nejakých dvadsať, a to už bude všetko. Nepočúvam hudbu cez slúchadlá, keď už mám dom, to by bol hriech, mám na to jednu izbu. A druhú na písanie.
.nevarím
Keď zapnem televízor, vždy tam varia. To už je koniec, posledná štácia umelca, keď ide do televízie variť. Chvalabohu, ešte ma nevolali. Asi že nevarím.
.hádžem kockou
Nešportujem, nehrám sa ani na počítači, ani na mobile. Najlepšia hra je komponovanie. Pri tom používam hraciu kocku. Som presvedčený o náhodnosti výberu skladateľa. Náhoda je ako Boh, a keď sa neviem rozhodnúť pre určité riešenie, hodím kockou. Ale vzápätí sa mi to riešenie už nepáči, tak dovtedy hádžem kockou, kým mi aj náhoda nepotvrdí, že správne bolo to, čo som chcel ja sám.
.spím
Keď som bol mladší, vydržal som aj tri dni písať alebo čítať, ale potom som dva dni spal. Ako starnem, čoraz viac spím. A sníva sa mi. Dnes sa mi snívalo, že ma Dušanova Mitanova žena nechcela pustiť na návštevu. Trochu ma to nahnevalo. Občas mi napadne riešenie nejakej skladby vo sne, ale pokiaľ sa zobudím, tak to zabudnem. Sú takí, čo vstanú, idú k písaciemu stolu, zapíšu a spia ďalej, ale ja nie, zase až také dôležité to komponovanie nie je.
Moja najväčšia radosť je Sany. Nepíše sa to nijako, v papieroch má meno Faith. Je dosť tvrdohlavá, ale podarilo sa mi naučiť ju reagovať na: Sanka, popros! Daj labku! Lenže ona teraz prosí všetko, aj dvere, aby sa otvorili.
.fajčím
Fajčenie u mňa nie je neresť, ale obligátna vec. Len v posteli som už prestal fajčiť, lebo našej mačke to prekáža. Je to ťažká nefajčiarka. Začínal som pri šiestich bystriciach za korunu. Potom som fajčil ligerosky, ale tie mi prestali dovážať, tak som prešiel na cigary. Lenže aj to mi skrachovala fabrika, tak som prešiel na holandské corony Willem II. Keď mám koncerty, musím mať fajčiarsku šatňu, ale pomaly aj to bude protizákonné. Potom nebudem koncertovať už vôbec. Všade sú také potupné miesta pre fajčiarov. Studené. Nič nie je horšie ako zima a dym.
.čítam
Teraz čítam menej, lebo to trvá, kým sa ja vytrepem niekam von. Čítal som od Rotha Ľudskú škvrnu, chcel som nejaké ukecané romány. Američania idú na kvantitu, za päť dolárov sa im asi neoplatí kúpiť útla knižka. Nedávno som čítal Heviera, toho posledného. Kniha, ktorá sa stane. Veľmi dobré.
.hudbu nakupujem
Nechválim sa, ale všetko, čo bolo vytvorené v hudbe, už poznám. Už mi ostali iba opery, ale tie sú lepšie na videu, aj keď tam nie sú najlepší herci. Naposledy som kúpil cez Amazon Šostakovičovu operu Nos. Teraz nakupujem rôzne interpretácie toho istého. Ale ešte nejakých dvadsať, a to už bude všetko. Nepočúvam hudbu cez slúchadlá, keď už mám dom, to by bol hriech, mám na to jednu izbu. A druhú na písanie.
.nevarím
Keď zapnem televízor, vždy tam varia. To už je koniec, posledná štácia umelca, keď ide do televízie variť. Chvalabohu, ešte ma nevolali. Asi že nevarím.
.hádžem kockou
Nešportujem, nehrám sa ani na počítači, ani na mobile. Najlepšia hra je komponovanie. Pri tom používam hraciu kocku. Som presvedčený o náhodnosti výberu skladateľa. Náhoda je ako Boh, a keď sa neviem rozhodnúť pre určité riešenie, hodím kockou. Ale vzápätí sa mi to riešenie už nepáči, tak dovtedy hádžem kockou, kým mi aj náhoda nepotvrdí, že správne bolo to, čo som chcel ja sám.
.spím
Keď som bol mladší, vydržal som aj tri dni písať alebo čítať, ale potom som dva dni spal. Ako starnem, čoraz viac spím. A sníva sa mi. Dnes sa mi snívalo, že ma Dušanova Mitanova žena nechcela pustiť na návštevu. Trochu ma to nahnevalo. Občas mi napadne riešenie nejakej skladby vo sne, ale pokiaľ sa zobudím, tak to zabudnem. Sú takí, čo vstanú, idú k písaciemu stolu, zapíšu a spia ďalej, ale ja nie, zase až také dôležité to komponovanie nie je.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.