Alebo taká Maruška. Staršie sestry si ju po rokoch určite poriadne podali pri dedičskom konaní. Vážila si otca viac ako soľ. Lenže, ktorú soľ mala presne na mysli? Možno vo vypätej chvíli, keď padla tá zásadná otázka, vystresovaná Maruška myslela na soľ len tak všeobecne. V poriadku. Ale keď už na konci rozprávky triumfálne prichádzala s vrecúškom soli, určite v ňom niesla niečo onakvejšie ako jodidovaný chlorid sodný. V takých chvíľach sa chce predsa človek predviesť a možno trošku aj zamachrovať.
Keby žila v Ázii, rázne by pred otca položila rybiu omáčku, tam sa solí práve týmto výluhom z fermentovaných ančovičiek. To však môžeme pokojne vylúčiť, ide predsa o našu, európsku rozprávku. Som hlboko presvedčený, že Maruška otcovi darovala tú najlepšiu soľ, aká sa dá na starom kontinente zohnať – fleur de sel. Určite navštívila soľné jazierka v Guérande, Noirmoutier alebo v Camargue a odtiaľ doniesla túto lahôdku, bez ktorej sa nezaobíde žiadny špičkový kuchár. Soľnému kvetu, tak by sme ho volali na Slovensku, sa darí vo Francúzsku, ale zbierajú ho aj v Španielsku a v Portugalsku, kde mu hovoria Flor de sol. Najviac sa však ráta tá francúzska verzia. Predpokladám, že Francúz by nejaký portugalský Flor de sol nevzal do úst ani za svet.
Soľný kvet kvitne iba cez leto. Zbiera sa ručne čudnými ohreblami, ktoré pripomínajú uhladzovače antuky na tenisových kurtoch. Zberači ju nimi veľmi opatrne zachytávajú a vyťahujú na breh malých soľných jazierok. Je to totiž vrchná vyzrážaná vrstvička kryštálikov soli a vzniká pri odparovaní morskej vody na priamom slnku pri špeciálnych podmienkach. Pripomína ľadovú inoväť, ibaže v závislosti od miesta zberu je buď trošku sivá, alebo dokonca s ružovým nádychom. Jej delikátnu chuť vytvára špeciálne zloženie solí a omnoho väčší obsah horčíka ako má klasická morská soľ. Na porovnanie s obyčajnou soľou postačí jednoduchý test s vajíčkom namäkko. Garantovane pri tej intenzívnej chuti zostanete namäkko vy.
Fleur de sel sa nepoužíva ako obyčajná soľ, na to je príliš drahá a vzácna. Navyše, keby sme ju hodili do vody na cestoviny, asi ťažko si vychutnáme jej jedinečnú kvalitu. Používa sa len ako záverečná bodka krátko pred podávaním, iskrivý poprašok na delikatesy, ktoré si chcete vychutnať v plnej, pôvodnej chuti.
A tak si to aj predstavujem. Maruška kráča k svojmu otcovi, ten na ňu od stola nechápavo hľadí a v ruke drží rozjedený krajec s restovanou husacou pečeňou, ktorej Francúzi hovoria foie gras. Maruška pristúpi, načrie do vrecúška a otcovi sypne na pečeň zopár ružovkastých zrniek. Otec zahryzne, prehltne a okamžite padne dcére do náručia. Žijú šťastne až kým nepomrú, iba otec kráľ si odvtedy tým soľným kvetom solí aj čokoládu. A je to dodnes delikatesa.
Autor je scenárista a gourmet.
Keby žila v Ázii, rázne by pred otca položila rybiu omáčku, tam sa solí práve týmto výluhom z fermentovaných ančovičiek. To však môžeme pokojne vylúčiť, ide predsa o našu, európsku rozprávku. Som hlboko presvedčený, že Maruška otcovi darovala tú najlepšiu soľ, aká sa dá na starom kontinente zohnať – fleur de sel. Určite navštívila soľné jazierka v Guérande, Noirmoutier alebo v Camargue a odtiaľ doniesla túto lahôdku, bez ktorej sa nezaobíde žiadny špičkový kuchár. Soľnému kvetu, tak by sme ho volali na Slovensku, sa darí vo Francúzsku, ale zbierajú ho aj v Španielsku a v Portugalsku, kde mu hovoria Flor de sol. Najviac sa však ráta tá francúzska verzia. Predpokladám, že Francúz by nejaký portugalský Flor de sol nevzal do úst ani za svet.
Soľný kvet kvitne iba cez leto. Zbiera sa ručne čudnými ohreblami, ktoré pripomínajú uhladzovače antuky na tenisových kurtoch. Zberači ju nimi veľmi opatrne zachytávajú a vyťahujú na breh malých soľných jazierok. Je to totiž vrchná vyzrážaná vrstvička kryštálikov soli a vzniká pri odparovaní morskej vody na priamom slnku pri špeciálnych podmienkach. Pripomína ľadovú inoväť, ibaže v závislosti od miesta zberu je buď trošku sivá, alebo dokonca s ružovým nádychom. Jej delikátnu chuť vytvára špeciálne zloženie solí a omnoho väčší obsah horčíka ako má klasická morská soľ. Na porovnanie s obyčajnou soľou postačí jednoduchý test s vajíčkom namäkko. Garantovane pri tej intenzívnej chuti zostanete namäkko vy.
Fleur de sel sa nepoužíva ako obyčajná soľ, na to je príliš drahá a vzácna. Navyše, keby sme ju hodili do vody na cestoviny, asi ťažko si vychutnáme jej jedinečnú kvalitu. Používa sa len ako záverečná bodka krátko pred podávaním, iskrivý poprašok na delikatesy, ktoré si chcete vychutnať v plnej, pôvodnej chuti.
A tak si to aj predstavujem. Maruška kráča k svojmu otcovi, ten na ňu od stola nechápavo hľadí a v ruke drží rozjedený krajec s restovanou husacou pečeňou, ktorej Francúzi hovoria foie gras. Maruška pristúpi, načrie do vrecúška a otcovi sypne na pečeň zopár ružovkastých zrniek. Otec zahryzne, prehltne a okamžite padne dcére do náručia. Žijú šťastne až kým nepomrú, iba otec kráľ si odvtedy tým soľným kvetom solí aj čokoládu. A je to dodnes delikatesa.
Autor je scenárista a gourmet.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.