Amnesty International podnikla názorový obrat o 180 stupňov a na augustovom valnom zhromaždení v Mexiku vyhlásila potrat za ľudské právo – v prípade znásilnenia.
Na prvý pohľad je to zmena, proti ktorej sa dá ťažko namietať. Amnesty International tvrdí, že jej nový postoj je nutný, pretože znásilnenie treba vnímať ako vojnovú zbraň. Je pravda, že znásilňovanie počas vojnových konfliktov sa využíva ako programová súčasť teroru voči civilnému obyvateľstvu. A rovnako je pravda, že výsledkom sú mnohé nechcené tehotenstvá. Nejde však o prvý krok nebezpečným smerom? Komentátor talianskeho denníka Il Giornale Turi Vasile na vyhlásenie Amnesty reagoval s odkazom na Bibliu: Poznáme pravidlo, že sa neslobodno dotýkať Kaina.
To však nie je dôvod na uznanie práva zabíjať Ábela...
V kontexte nového postoja Amnesty International je zaujímavé, že túto medzinárodnú organizáciu bojujúcu za ľudské práva založil v roku 1961 právnik Peter Benenson, katolícky konvertita z Anglikánskej cirkvi – a založil ju aj na obranu práva na život. Práve on by najnovší vývoj Amnesty v otázke potratov sotva vnímal pozitívne.
Negatívna odozva prichádza najmä z katolíckej strany. Mnohí darcovia ohlásili koniec finančného podporovania Amnesty a organizáciu na protest opustil aj anglický biskup Michael Charles Evans. Spolupracoval s ňou tridsaťjeden rokov a pre Vatikánsky rozhlas otvorene sformuloval podozrenie, „že vnútri Amnesty, najmä vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch, existuje veľmi silná lobby bojujúca za uznanie potratu na medzinárodnej úrovni“. Ak by to tak bolo, táto zmena postoja by bola naozaj iba prvým krokom. „Keď sa dôsledky násilia riešia potratom, nedospeje sa k ničomu inému, iba k zhoršeniu situácie ženy, k ešte väčšej neúcte voči samej sebe, k ešte väčšej nezmyselnosti života, k ešte väčšej beznádeji,“ vyhlásila pre Vatikánsky rozhlas národná podpredsedníčka Talianskej konferencie rodinných poradcov Olimpia Tarziová. K jej názoru sa pridávajú aj mnohí iní odporcovia potratov a tvrdia, že kto dá žene do rúk možnosť riešiť problém potratom, zbavuje sa zodpovednosti za lepšie, hĺbkovejšie riešenia.
.terézia Kolková
Autorka je publicistka.
Na prvý pohľad je to zmena, proti ktorej sa dá ťažko namietať. Amnesty International tvrdí, že jej nový postoj je nutný, pretože znásilnenie treba vnímať ako vojnovú zbraň. Je pravda, že znásilňovanie počas vojnových konfliktov sa využíva ako programová súčasť teroru voči civilnému obyvateľstvu. A rovnako je pravda, že výsledkom sú mnohé nechcené tehotenstvá. Nejde však o prvý krok nebezpečným smerom? Komentátor talianskeho denníka Il Giornale Turi Vasile na vyhlásenie Amnesty reagoval s odkazom na Bibliu: Poznáme pravidlo, že sa neslobodno dotýkať Kaina.
To však nie je dôvod na uznanie práva zabíjať Ábela...
V kontexte nového postoja Amnesty International je zaujímavé, že túto medzinárodnú organizáciu bojujúcu za ľudské práva založil v roku 1961 právnik Peter Benenson, katolícky konvertita z Anglikánskej cirkvi – a založil ju aj na obranu práva na život. Práve on by najnovší vývoj Amnesty v otázke potratov sotva vnímal pozitívne.
Negatívna odozva prichádza najmä z katolíckej strany. Mnohí darcovia ohlásili koniec finančného podporovania Amnesty a organizáciu na protest opustil aj anglický biskup Michael Charles Evans. Spolupracoval s ňou tridsaťjeden rokov a pre Vatikánsky rozhlas otvorene sformuloval podozrenie, „že vnútri Amnesty, najmä vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch, existuje veľmi silná lobby bojujúca za uznanie potratu na medzinárodnej úrovni“. Ak by to tak bolo, táto zmena postoja by bola naozaj iba prvým krokom. „Keď sa dôsledky násilia riešia potratom, nedospeje sa k ničomu inému, iba k zhoršeniu situácie ženy, k ešte väčšej neúcte voči samej sebe, k ešte väčšej nezmyselnosti života, k ešte väčšej beznádeji,“ vyhlásila pre Vatikánsky rozhlas národná podpredsedníčka Talianskej konferencie rodinných poradcov Olimpia Tarziová. K jej názoru sa pridávajú aj mnohí iní odporcovia potratov a tvrdia, že kto dá žene do rúk možnosť riešiť problém potratom, zbavuje sa zodpovednosti za lepšie, hĺbkovejšie riešenia.
.terézia Kolková
Autorka je publicistka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.