.verejnosť a drvivá väčšina novinárov tak minulý týždeň prvýkrát zaregistrovala meno odchádzajúcej hviezdy slovenskej byrokracie. A keďže v tom celom má prsty Richard Sulík, nemohlo sa to začať inak, ako blogom: vedúci kancelárie Národnej rady SR Michal Žitňan (SaS) na ňom opísal, ako ho istý vysokopostavený vládny úradník pozval na obed s odôvodnením, že sa chce osobne spoznať a vyriešiť isté problémy v kooperácii „našich dvoch inštitúcií“. Na obed sa však tento úradník dostavil aj spolu so zástupcom jedného nadnárodného koncernu.
Odrazu vysvitlo, že zatiaľ bližšie nešpecifikovaný úradník nechce riešiť ani tak vzájomné vzťahy inštitúcií, ako by rád pomohol svojmu priateľovi podnikateľovi so zákazkou pre Národnú radu – výhodnou skôr pre nadnárodný koncern než pre samotnú NR SR. Žitňan celú vec nahlásil Sulíkovi, ten intervenoval u premiérky a kariéra vysokopostaveného vládneho úradníka sa zrazu skončila. Sulík pod Nižňanovým blogom napísal, že tým úradníkom bol Štefan Grman, tajomník Legislatívnej rady vlády a tým spriateleným podnikateľom Štefan Kollarovits z firmy Kapsch.
Bizarná správa obletela všetky médiá a v zasvätených právnických kruhoch vyvolala škodoradostné grimasy. Keď si dnes do Google zadáte Grmanove meno, objavíte desiatky stručných správ o jeho kauze a následnom odvolaní. Ale pán Grman si predsa len zaslúži dôstojnejší mediálny obraz – napokon, celé dve desaťročia ovplyvňoval technickú podobu našich zákonov a je zrejme jediným človekom, ktorý sa až doteraz pravidelne zúčastňoval na zasadaniach všetkých ponovembrových slovenských vlád.
.20 rokov kontinuity
Vladimír Jancura z denníka Pravda je asi jediný novinár, ktorý urobil s Grmanom rozsiahlejší rozhovor. Grman si tu v septembri roku 2007 zaspomínal, v akom bleskurýchlom tempe sa po víťazstve HZDS vo voľbách 1992 vypracúvala nová ústava, ako mu na pokyn Mečiara jednotliví ministri na poslednú chvíľu zasielali pripomienky jednotlivých rezortov, spomenul aj fundované pripomienky vtedajších poslancov Roberta Fica, Ľubomíra Fogaša či Jána Čarnogurského a fakt narýchlo ušitej ústavy ospravedlnil slovami, že „v dejinách sú chvíle a zlomy, keď sa treba rozhodnúť rýchlo a prijať takéto dokumenty bez nekonečných diskusií“.
Vrcholnej úradníckej kariéry Štefana Grmana sa však žiadne zlomy nedotkli. Vo funkcii šéfa vládnej legislatívy a zároveň tajomníka Legislatívnej rady bol, naopak, posledných 20 rokov symbolom kontinuity. Ako sa mu to podarilo?
.zlatý vek pominul
Podľa právnikov, ktorí s ním prichádzali do kontaktu, ale neželajú si byť menovaní, bol Grman síce vplyvný, ale nevýrazný úradník, ktorý sa dokonale vyznal v legislatívnych mechanizmoch. Každý minister spravodlivosti, ktorý stál v čele Legislatívnej rady (ďalej LR), no bol zahltený rezortnou agendou, potreboval spoľahlivú pravú ruku striehnucu na všetky právne detaily. A na to tu bol Grman: rozhodoval o zaradení všetkých zákonov na rokovanie LR, jemu podriadení právnici z Úradu vlády poukazovali na legislatívne nedostatky, kontroloval paragrafové znenie, v akom zákony do vlády prichádzali a v akom z nej odchádzali. Každý minister mal preto záujem dohodnúť sa s ním ešte pred zasadnutím Legislatívnej rady a ošetriť zákon tak, aby prešiel radou a dostal sa tak na rokovanie vlády. Grman nebol v tomto súkolí bezvýznamný človek – nejeden minister mal naňho ťažké srdce, keď mu nejaký návrh legislatívci niekoľko týždňov až mesiacov odkladali.
Zlatým vekom Legislatívnej rady však bolo obdobie prvej Dzurindovej vlády. Ľubomír Fogaš (SDĽ) bol vtedy podpredsedom vlády pre legislatívu a keďže nemal vlastný rezort, jeho hlavnou politickou náplňou bolo šéfovanie Legislatívnej rade – s tajomníkom Grmanom ako svojou prevodovou pákou. Fogaš raz hatil, inokedy urýchľoval. Čarnogurskému brzdil novelu Trestného zákona, ale ako milovník veteránov zas urýchľoval prijatie zákona týkajúceho sa historických vozidiel.
.slovenský Humphrey
Oslovení právnici sa však zhodujú, že Grman nebol medzi legislatívcami priveľmi obľúbený: každému novému podpredsedovi vlády či ministrovi spravodlivosti, ktorý ho mohol odvolať, sa dokázal preventívne votrieť do priazne. Aj to mu vynieslo povesť servilného úradníka, ktorý prežije každú vládu. Podľa našich informácií sa s ním v minulosti chystal rozlúčiť Daniel Lipšic a naposledy aj Lucia Žitňanská, napokon ho však ako tajomníka LR vždy potvrdili.
„Ak ste videli britský seriál Iste, pán minister, predstavte si Sira Humphreyho. V prípade pána Grmana si len odmyslite ten povestný britský humor a schopnosť majstrovskej formulácie. No v schopnosti prežiť je Humphrey slabý odvar Grmana,“ hovorí s miernym zveličením právnik, ktorý niekoľko rokov pracoval v Legislatívnej rade.
Ale treba vyzdvihnúť aj Grmanove pozitíva. V posledných štyroch rokoch dal párkrát opatrne najavo, že právna partizánčina mu nie je po chuti. Keď bývalý predseda parlamentu Pavol Paška poslal prezidentovi iné znenie zákona, než aké schválili poslanci, čo, pochopiteľne, vyvolalo nemalé zdesenie, Grman ho presviedčal, aby ustúpil. Alebo keď Ficova vláda predložila zákon o urýchlení výstavby diaľnic (momentálne o ňom rozhoduje pozoruhodne pomalý Ústavný súd), Grman aspoň formálne upozorňoval, že niektoré ustanovenia sú v rozpore s európskymi smernicami.
Ako šéf legislatívnej sekcie na Úrade vlády skôr podporoval, respektíve nekládol prekážky mladým právnikom, ktorých pokladal za šikovných.
Svojich nástupcov, profesných legislatívcov, si však už vychovávať nebude: a to všetko len kvôli nejakému obedu so Sulíkovým úradníkom, ktorý namiesto budovania dobrých vzťahov sa na blogoch vystatuje, že je „omylom v systéme“.
Odrazu vysvitlo, že zatiaľ bližšie nešpecifikovaný úradník nechce riešiť ani tak vzájomné vzťahy inštitúcií, ako by rád pomohol svojmu priateľovi podnikateľovi so zákazkou pre Národnú radu – výhodnou skôr pre nadnárodný koncern než pre samotnú NR SR. Žitňan celú vec nahlásil Sulíkovi, ten intervenoval u premiérky a kariéra vysokopostaveného vládneho úradníka sa zrazu skončila. Sulík pod Nižňanovým blogom napísal, že tým úradníkom bol Štefan Grman, tajomník Legislatívnej rady vlády a tým spriateleným podnikateľom Štefan Kollarovits z firmy Kapsch.
Bizarná správa obletela všetky médiá a v zasvätených právnických kruhoch vyvolala škodoradostné grimasy. Keď si dnes do Google zadáte Grmanove meno, objavíte desiatky stručných správ o jeho kauze a následnom odvolaní. Ale pán Grman si predsa len zaslúži dôstojnejší mediálny obraz – napokon, celé dve desaťročia ovplyvňoval technickú podobu našich zákonov a je zrejme jediným človekom, ktorý sa až doteraz pravidelne zúčastňoval na zasadaniach všetkých ponovembrových slovenských vlád.
.20 rokov kontinuity
Vladimír Jancura z denníka Pravda je asi jediný novinár, ktorý urobil s Grmanom rozsiahlejší rozhovor. Grman si tu v septembri roku 2007 zaspomínal, v akom bleskurýchlom tempe sa po víťazstve HZDS vo voľbách 1992 vypracúvala nová ústava, ako mu na pokyn Mečiara jednotliví ministri na poslednú chvíľu zasielali pripomienky jednotlivých rezortov, spomenul aj fundované pripomienky vtedajších poslancov Roberta Fica, Ľubomíra Fogaša či Jána Čarnogurského a fakt narýchlo ušitej ústavy ospravedlnil slovami, že „v dejinách sú chvíle a zlomy, keď sa treba rozhodnúť rýchlo a prijať takéto dokumenty bez nekonečných diskusií“.
Vrcholnej úradníckej kariéry Štefana Grmana sa však žiadne zlomy nedotkli. Vo funkcii šéfa vládnej legislatívy a zároveň tajomníka Legislatívnej rady bol, naopak, posledných 20 rokov symbolom kontinuity. Ako sa mu to podarilo?
.zlatý vek pominul
Podľa právnikov, ktorí s ním prichádzali do kontaktu, ale neželajú si byť menovaní, bol Grman síce vplyvný, ale nevýrazný úradník, ktorý sa dokonale vyznal v legislatívnych mechanizmoch. Každý minister spravodlivosti, ktorý stál v čele Legislatívnej rady (ďalej LR), no bol zahltený rezortnou agendou, potreboval spoľahlivú pravú ruku striehnucu na všetky právne detaily. A na to tu bol Grman: rozhodoval o zaradení všetkých zákonov na rokovanie LR, jemu podriadení právnici z Úradu vlády poukazovali na legislatívne nedostatky, kontroloval paragrafové znenie, v akom zákony do vlády prichádzali a v akom z nej odchádzali. Každý minister mal preto záujem dohodnúť sa s ním ešte pred zasadnutím Legislatívnej rady a ošetriť zákon tak, aby prešiel radou a dostal sa tak na rokovanie vlády. Grman nebol v tomto súkolí bezvýznamný človek – nejeden minister mal naňho ťažké srdce, keď mu nejaký návrh legislatívci niekoľko týždňov až mesiacov odkladali.
Zlatým vekom Legislatívnej rady však bolo obdobie prvej Dzurindovej vlády. Ľubomír Fogaš (SDĽ) bol vtedy podpredsedom vlády pre legislatívu a keďže nemal vlastný rezort, jeho hlavnou politickou náplňou bolo šéfovanie Legislatívnej rade – s tajomníkom Grmanom ako svojou prevodovou pákou. Fogaš raz hatil, inokedy urýchľoval. Čarnogurskému brzdil novelu Trestného zákona, ale ako milovník veteránov zas urýchľoval prijatie zákona týkajúceho sa historických vozidiel.
.slovenský Humphrey
Oslovení právnici sa však zhodujú, že Grman nebol medzi legislatívcami priveľmi obľúbený: každému novému podpredsedovi vlády či ministrovi spravodlivosti, ktorý ho mohol odvolať, sa dokázal preventívne votrieť do priazne. Aj to mu vynieslo povesť servilného úradníka, ktorý prežije každú vládu. Podľa našich informácií sa s ním v minulosti chystal rozlúčiť Daniel Lipšic a naposledy aj Lucia Žitňanská, napokon ho však ako tajomníka LR vždy potvrdili.
„Ak ste videli britský seriál Iste, pán minister, predstavte si Sira Humphreyho. V prípade pána Grmana si len odmyslite ten povestný britský humor a schopnosť majstrovskej formulácie. No v schopnosti prežiť je Humphrey slabý odvar Grmana,“ hovorí s miernym zveličením právnik, ktorý niekoľko rokov pracoval v Legislatívnej rade.
Ale treba vyzdvihnúť aj Grmanove pozitíva. V posledných štyroch rokoch dal párkrát opatrne najavo, že právna partizánčina mu nie je po chuti. Keď bývalý predseda parlamentu Pavol Paška poslal prezidentovi iné znenie zákona, než aké schválili poslanci, čo, pochopiteľne, vyvolalo nemalé zdesenie, Grman ho presviedčal, aby ustúpil. Alebo keď Ficova vláda predložila zákon o urýchlení výstavby diaľnic (momentálne o ňom rozhoduje pozoruhodne pomalý Ústavný súd), Grman aspoň formálne upozorňoval, že niektoré ustanovenia sú v rozpore s európskymi smernicami.
Ako šéf legislatívnej sekcie na Úrade vlády skôr podporoval, respektíve nekládol prekážky mladým právnikom, ktorých pokladal za šikovných.
Svojich nástupcov, profesných legislatívcov, si však už vychovávať nebude: a to všetko len kvôli nejakému obedu so Sulíkovým úradníkom, ktorý namiesto budovania dobrých vzťahov sa na blogoch vystatuje, že je „omylom v systéme“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.