.ešte vlani sme sa nachádzali v petabytovej ére. Jedna peta predstavuje milión miliárd, číslovku jeden, za ktorou nasleduje 15 núl. Digitálne zapísanie všetkých dát, ktoré boli k dispozícii na Zemi pred rokom, by potrebovalo pamäťové nosiče s celkovou kapacitou vyjadrenou v petabytoch. Záznam toho, čo bolo napísané v ľudských jazykoch od objavu písma, by v digitálnom kóde predstavoval 50 petabytov. Teraz, koncom roku 2010, len Google denne procesuje 20 petabytov dát. Na obzore je exabytová éra (exa- je tisíckrát väčšie ako peta-). Naďalej platí Moorov zákon, podľa ktorého sa výkonnosť počítačov zdvojnásobuje každých 18 mesiacov.
.dáta nie sú informácie
Z vágneho termínu „informácia“ urobil merateľnú veličinu v roku 1949 Claude Shannon. Informácia ako veličina je dôležitá pre inžinierov, ktorí navrhujú konštrukciu systémov na prenášanie správ, a teda dát, a na riadenie automatických zariadení. Má význam aj pre molekulárnych biológov, ktorí analyzujú sekvencie DNA. Ak chceme Shannonovu formuláciu využívať v bežnom živote, treba mať na pamäti, že jeho informácia sa rovná zmenšeniu neistoty („informačnej entropie“), ktorú má príjemca správy. Preto veľkosť informácie záleží na veľkosti neistoty príjemcu, ale tým aj na miere znalostí, ktoré predbežne má. Ak človek hľadá informáciu, musí mať dobre sformulovanú otázku. Odpovede na ňu síce presne nepozná, ale prijatý údaj mu prináša odpoveď, ktorá v príjemcovi zmenší veľkosť neznalostí a pochybností. Ak si bežný človek zapne rádio alebo televíziu, alebo otvorí noviny, dáta, ktoré ho zaplavia, preň spravidla nepredstavujú nijakú informáciu, pretože nie sú odpoveďou na žiadnu jeho otázku.
Myšlienky Clauda Shannona a jeho súčasníkov Alana Turinga a Johna von Neumanna dali vznik digitálnym počítačom a digitálnou revolúciou otvorili novú etapu ľudstva. Ich tvorcovia nemohli tušiť dôsledky: že sa prudko zrýchli pribúdanie vedeckých poznatkov a že to prinesie nové technické možnosti. Ale tiež, že tým zároveň narastie zložitosť sociálneho života, a tým aj jeho rozpory. Ešte pred pár desaťročiami boli dáta nedostatkové a vzácne. Dnes sú každému prístupné a možno ich kopírovať prakticky zadarmo. Ich množstvo v nás vyvoláva dezorientáciu a úzkosť. Sme paralyzovaní nadbytočnosťou. Komunikácia sa zmenila na zápas o ucho blížneho. Tie z dát, ktoré slúžia ako zdroje neobmedzenej zábavy a zapríčinili hypertrofiu zábavného priemyslu, nivočia hodnoty, ktoré naakumulovala kultúrna evolúcia. Menia masy ľudí na hedonické roboty.
.človek múdry: zlátanina
Evolúcia zmajstrovala ľudského primáta do podoby nekonzistentného zlepenca. Nejaký čas žil v konároch tropických stromov; potravy bolo dosť a nebezpečenstva málo. Keď lesy zmizli a nahradila ich savana, podmienky prežitia sa radikálne zmenili. Biologická evolúcia nám z oboch prostredí zanechala rozporuplné dedičstvo: sme zvedaví, radi sa hráme, bojíme sa, pri ohrození vieme byť agresívni. Kultúrna evolúcia, čo nadviazala na biologickú, nás zas posúva do celkom nových podmienok – spočiatku pomaly, dnes už závratne rýchlo. Až sme uviazli v dnešnej džungli dát. Dáta nás priťahujú, aj sa s nimi hráme, aj z nich máme strach.
Ale dve základné existenciálne otázky sú s nami trvalo: Ako sa vyhnúť bolesti a utrpeniu? Ako žiť, aby sme boli šťastní? V tej dátovej džungli sú možno schované aj odpovede na ne, teda informácie relevantné pre umenie života; a hŕstka ľudí, vedci, ich možno pre nás z tej spleti dát vyberú. Čo ale my, obyčajní ľudia, čitatelia novín, diváci televízie, fanúšikovia internetu?
.hľadanie východiska
Čo robiť? Prijať príval dát ako nevyhnutnosť a zmieriť sa s ním? Zavrieť sa pred ním? Pokúsiť sa dáta triediť alebo čakať, až to počítače dokážu za nás? Veriť, že sa internet premení na „kolektívnu myseľ“ a stane sa múdrym správcom vecí ľudských? Bude evolúcia pokračovať cez digitálne počítače?
Zmienim sa o jednom pokuse o riešenie. Jeho protagonistom je Jaroslav Malina, profesor antropológie na Masarykovej univerzite v Brne. Patrí k tým, čo sa usilujú o hierarchizovanie dostupných dát tak, aby sa v nich ich konzument dokázal vyznať. Tým sa líši od súčasných googlektuálov a wikituálov, čo nám pohotovo servírujú dáta z internetu, iba zriedkavo ako-tak spracované. Dobrou ukážkou je Malinov Antropologický slovník (Akademické nakladatelství CERM, Brno 2009), ktorý zostavil za účasti vyše 150 spolupracovníkov a opatril podtitulom „Co by mohl o člověku vědet každý člověk (s přihlédnutím k dějinám literatury a umění)“. Knižná podoba slovníka má 300 strán a sú v nej vybrané ukážkové texty, sprevádzané vtipnými ilustráciami Vladimíra Renčína. No podľa bibliografických údajov má celý slovník úctyhodných 4 738 strán. Zabral by ich zrejme kompletný počet 20-tisíc hesiel. Tie sú však uložené na CD platni, ktorá je súčasťou knihy.
Toľko údajov si jeden človek nezapamätá. Môže však zmúdrieť, keď sa bude k dátam, ktoré pre neho vytriedili v slovníku experti, vracať. K svojim dobre sformulovaným otázkam si v slovníku nájde zodpovedajúce informácie. Nájde vari aj také, čo sa týkajú našich dvoch hlavných existenciálnych otázok? Ony sú osou celého diela Jaroslava Malinu. Tvorcu, ktorý skúma človeka ako vedec, antropológ, ale aj ako umelec, autor viacerých prozaických kníh a znalec výtvarného umenia. Dnešná antropológia chápe človeka ako svojrázny biologický druh: ako symbolizujúceho živočícha. Produktom ľudskej symbolizačnej aktivity sú mýty, náboženstvo, umenie. Pre Malinu nie je umenie iba predmetom antropologického výskumu, ale aj spôsobom skúmania človeka – a dodal by som, aj spôsobom žitia človeka.
Vedľa krásy je asi najvýznamnejšou kategóriou umenia láska. Malina v slovníku píše, že láska podmieňuje správny vývoj citových a morálnych hodnôt a je podstatou toho, že sa človek vyvinie ako spoločenský a kultúrne formovaný a formovateľný tvor. Láska medzi mužom a ženou je podľa neho „snad i nejprogresívnějším evolučním činitelem“. V kozmogonických mýtoch a raných filozofiách sa láska objavuje ako prapočiatok vesmíru. Implicitne sú teda láska a erotika v úzkom vzťahu k fundamentálnym ľudským otázkam. Malina im zasvätil svoj epochálny projekt Kruh prstenu, s cieľom zachytiť „světové dějiny sexuality, erotiky a lásky od počátků do současnosti“. Výsledkom projektu by malo byť trojzväzkové knižné dielo. Na projekte sa podieľalo 32 českých odborníkov. V roku 2007 bola vydaná prvá časť trilógie, ktorá žánrovo pokrýva „celý svět kromě euroamerické civilizace“. Druhý diel bude mať podtitul „Euroamerická civilizace“ a tretí predstaví „Český svět“. Prvá kniha s 1 215 stranami váži skoro 3,5 kg, má pútavý odborný text, venovaný fenoménom sexuality, erotiky a lásky vo svete prehistórie a protohistórie a tiež v kultúrach Ázie, Afriky a predkolumbovskej Ameriky. Text je pretkaný farebnými reprodukciami výtvarných artefaktov a ukážkami z krásnej literatúry daných kultúr. Medzi nimi aj ozajstnými umeleckými skvostmi.
Česká kultúrna i laická verejnosť prehliadla tento Malinov počin a až dosiaľ nebola v Česku uverejnená jediná recenzia tejto svetovo unikátnej knihy. Nenachádzam presvedčivejšieho, ale i varovnejšieho dokladu, že žijeme v povážlivej dobe, v ktorej aj vynikajúce dielo môže utonúť v dátovom oceáne alebo sa stratiť v džungli neprehľadných dát. Našťastie, obe diela sú voľne prístupné na internete, na webovej adrese http://anthrop.sci.muni.cz/. Na nej si možno vyhľadať aj iné diela z tvorivej dielne Jaroslava Malinu a jeho spolupracovníkov. Napríklad aj modulové učebné texty, ktoré vznikli v rámci projektu Panorama biologické a sociokulturní antropologie – ich počet dosiahol štyri desiatky. Bude tam prístupná i Malinom pripravovaná Encyklopedie antropologie s medzinárodnými spoluautormi. Od januára 2011 umožní webová adresa aj voľný prístup k novému medzinárodnému časopisu Anthropologia integra, ktorý mi pripadá ako doterajšie vyvrcholenie Malinovho úsilia. Voľná dostupnosť brnianskych prác na internete je vyjadrením podpory iniciatíve otvoreného prístupu k vedeckým poznatkom v duchu Berlínskej deklarácie z roku 2003, ktorú dosiaľ podpísali bezmála tri stovky svetových univerzít. Malina sám chápe výsledky svojej tvorivej činnosti ako verejný statok, verejné dobro. Zdá sa mi, že tým anticipuje stav, ktorý nám teraz ešte môže pripadať neuveriteľný, ale ktorému sa civilizácia digitálnej doby zrejme nevyhne. Každý bude môcť spracované informácie využívať a slobodne z nich zmajstrovávať nové diela. Intelektuálne vlastníctvo – ba domnievam sa, že súkromné vlastníctvo vo všeobecnosti – sa stane anachronizmom a dostane novú, nevídanú podobu.
.alternatívy
Úsilie Jaroslava Malinu vnímam ako súčasť tých myšlienkových prúdov vo svete, ktoré extrapolujú do budúcnosti súčasný explozívny nárast dát. Predpokladajú pritom, že človek si s nárastom dát poradí. Podľa niektorých ďalšia evolúcia druhu Homo sapiens bude spočívať v rovnako explozívnom rozvoji vedeckého poznania a v technológiách, ktoré prípadne umožnia ľudstvu opustiť Zem a kolonizovať vesmír. Napríklad americký informatik a vizionár Ray Kurzweil očakáva, že zanedlho dôjde k prepojeniu biologickej a podstatne dokonalejšej nebiologickej inteligencie do podoby nesmrteľného hybrida medzi človekom a strojom a otvorí sa možnosť pre ultravysokú inteligenciu (až triliónkrát vyššiu, ako je dnešná), ktorá bude do vesmíru expandovať rýchlosťou svetla.
Možný je však aj iný pohľad. Nijaká nová Noemova archa sa nenájde, človek neujde svojmu biologickému podmieneniu z čias tropických lesov a savany, nezvládne dátovú potopu. Vstupom do digitálnej éry ľudstvo dosiahlo záverečnú, ultimátnu fázu svojej evolúcie. Nová múdrosť musí spočívať na realistickom akceptovaní konečnosti každého individuálneho organizmu i biologického druhu ako celku. Z tejto múdrosti vyplýva nový optimizmus, pravda, celkom protikladný západnej viere v nekonečnosť a nesmrteľnosť. Práve vedomím konečnosti získava život človeka hodnotu a zmysel. Veda, čo toto konštatuje a mala by nás na ultimátnu fázu pripravovať, dostala názov finitika. To je však už na iné rozprávanie.
Autor je biológ, emeritný profesor Univerzity Komenského a bývalý minister školstva. Jeho poslednou knihou je Prírodopis komunizmu (2007).
.dáta nie sú informácie
Z vágneho termínu „informácia“ urobil merateľnú veličinu v roku 1949 Claude Shannon. Informácia ako veličina je dôležitá pre inžinierov, ktorí navrhujú konštrukciu systémov na prenášanie správ, a teda dát, a na riadenie automatických zariadení. Má význam aj pre molekulárnych biológov, ktorí analyzujú sekvencie DNA. Ak chceme Shannonovu formuláciu využívať v bežnom živote, treba mať na pamäti, že jeho informácia sa rovná zmenšeniu neistoty („informačnej entropie“), ktorú má príjemca správy. Preto veľkosť informácie záleží na veľkosti neistoty príjemcu, ale tým aj na miere znalostí, ktoré predbežne má. Ak človek hľadá informáciu, musí mať dobre sformulovanú otázku. Odpovede na ňu síce presne nepozná, ale prijatý údaj mu prináša odpoveď, ktorá v príjemcovi zmenší veľkosť neznalostí a pochybností. Ak si bežný človek zapne rádio alebo televíziu, alebo otvorí noviny, dáta, ktoré ho zaplavia, preň spravidla nepredstavujú nijakú informáciu, pretože nie sú odpoveďou na žiadnu jeho otázku.
Myšlienky Clauda Shannona a jeho súčasníkov Alana Turinga a Johna von Neumanna dali vznik digitálnym počítačom a digitálnou revolúciou otvorili novú etapu ľudstva. Ich tvorcovia nemohli tušiť dôsledky: že sa prudko zrýchli pribúdanie vedeckých poznatkov a že to prinesie nové technické možnosti. Ale tiež, že tým zároveň narastie zložitosť sociálneho života, a tým aj jeho rozpory. Ešte pred pár desaťročiami boli dáta nedostatkové a vzácne. Dnes sú každému prístupné a možno ich kopírovať prakticky zadarmo. Ich množstvo v nás vyvoláva dezorientáciu a úzkosť. Sme paralyzovaní nadbytočnosťou. Komunikácia sa zmenila na zápas o ucho blížneho. Tie z dát, ktoré slúžia ako zdroje neobmedzenej zábavy a zapríčinili hypertrofiu zábavného priemyslu, nivočia hodnoty, ktoré naakumulovala kultúrna evolúcia. Menia masy ľudí na hedonické roboty.
.človek múdry: zlátanina
Evolúcia zmajstrovala ľudského primáta do podoby nekonzistentného zlepenca. Nejaký čas žil v konároch tropických stromov; potravy bolo dosť a nebezpečenstva málo. Keď lesy zmizli a nahradila ich savana, podmienky prežitia sa radikálne zmenili. Biologická evolúcia nám z oboch prostredí zanechala rozporuplné dedičstvo: sme zvedaví, radi sa hráme, bojíme sa, pri ohrození vieme byť agresívni. Kultúrna evolúcia, čo nadviazala na biologickú, nás zas posúva do celkom nových podmienok – spočiatku pomaly, dnes už závratne rýchlo. Až sme uviazli v dnešnej džungli dát. Dáta nás priťahujú, aj sa s nimi hráme, aj z nich máme strach.
Ale dve základné existenciálne otázky sú s nami trvalo: Ako sa vyhnúť bolesti a utrpeniu? Ako žiť, aby sme boli šťastní? V tej dátovej džungli sú možno schované aj odpovede na ne, teda informácie relevantné pre umenie života; a hŕstka ľudí, vedci, ich možno pre nás z tej spleti dát vyberú. Čo ale my, obyčajní ľudia, čitatelia novín, diváci televízie, fanúšikovia internetu?
.hľadanie východiska
Čo robiť? Prijať príval dát ako nevyhnutnosť a zmieriť sa s ním? Zavrieť sa pred ním? Pokúsiť sa dáta triediť alebo čakať, až to počítače dokážu za nás? Veriť, že sa internet premení na „kolektívnu myseľ“ a stane sa múdrym správcom vecí ľudských? Bude evolúcia pokračovať cez digitálne počítače?
Zmienim sa o jednom pokuse o riešenie. Jeho protagonistom je Jaroslav Malina, profesor antropológie na Masarykovej univerzite v Brne. Patrí k tým, čo sa usilujú o hierarchizovanie dostupných dát tak, aby sa v nich ich konzument dokázal vyznať. Tým sa líši od súčasných googlektuálov a wikituálov, čo nám pohotovo servírujú dáta z internetu, iba zriedkavo ako-tak spracované. Dobrou ukážkou je Malinov Antropologický slovník (Akademické nakladatelství CERM, Brno 2009), ktorý zostavil za účasti vyše 150 spolupracovníkov a opatril podtitulom „Co by mohl o člověku vědet každý člověk (s přihlédnutím k dějinám literatury a umění)“. Knižná podoba slovníka má 300 strán a sú v nej vybrané ukážkové texty, sprevádzané vtipnými ilustráciami Vladimíra Renčína. No podľa bibliografických údajov má celý slovník úctyhodných 4 738 strán. Zabral by ich zrejme kompletný počet 20-tisíc hesiel. Tie sú však uložené na CD platni, ktorá je súčasťou knihy.
Toľko údajov si jeden človek nezapamätá. Môže však zmúdrieť, keď sa bude k dátam, ktoré pre neho vytriedili v slovníku experti, vracať. K svojim dobre sformulovaným otázkam si v slovníku nájde zodpovedajúce informácie. Nájde vari aj také, čo sa týkajú našich dvoch hlavných existenciálnych otázok? Ony sú osou celého diela Jaroslava Malinu. Tvorcu, ktorý skúma človeka ako vedec, antropológ, ale aj ako umelec, autor viacerých prozaických kníh a znalec výtvarného umenia. Dnešná antropológia chápe človeka ako svojrázny biologický druh: ako symbolizujúceho živočícha. Produktom ľudskej symbolizačnej aktivity sú mýty, náboženstvo, umenie. Pre Malinu nie je umenie iba predmetom antropologického výskumu, ale aj spôsobom skúmania človeka – a dodal by som, aj spôsobom žitia človeka.
Vedľa krásy je asi najvýznamnejšou kategóriou umenia láska. Malina v slovníku píše, že láska podmieňuje správny vývoj citových a morálnych hodnôt a je podstatou toho, že sa človek vyvinie ako spoločenský a kultúrne formovaný a formovateľný tvor. Láska medzi mužom a ženou je podľa neho „snad i nejprogresívnějším evolučním činitelem“. V kozmogonických mýtoch a raných filozofiách sa láska objavuje ako prapočiatok vesmíru. Implicitne sú teda láska a erotika v úzkom vzťahu k fundamentálnym ľudským otázkam. Malina im zasvätil svoj epochálny projekt Kruh prstenu, s cieľom zachytiť „světové dějiny sexuality, erotiky a lásky od počátků do současnosti“. Výsledkom projektu by malo byť trojzväzkové knižné dielo. Na projekte sa podieľalo 32 českých odborníkov. V roku 2007 bola vydaná prvá časť trilógie, ktorá žánrovo pokrýva „celý svět kromě euroamerické civilizace“. Druhý diel bude mať podtitul „Euroamerická civilizace“ a tretí predstaví „Český svět“. Prvá kniha s 1 215 stranami váži skoro 3,5 kg, má pútavý odborný text, venovaný fenoménom sexuality, erotiky a lásky vo svete prehistórie a protohistórie a tiež v kultúrach Ázie, Afriky a predkolumbovskej Ameriky. Text je pretkaný farebnými reprodukciami výtvarných artefaktov a ukážkami z krásnej literatúry daných kultúr. Medzi nimi aj ozajstnými umeleckými skvostmi.
Česká kultúrna i laická verejnosť prehliadla tento Malinov počin a až dosiaľ nebola v Česku uverejnená jediná recenzia tejto svetovo unikátnej knihy. Nenachádzam presvedčivejšieho, ale i varovnejšieho dokladu, že žijeme v povážlivej dobe, v ktorej aj vynikajúce dielo môže utonúť v dátovom oceáne alebo sa stratiť v džungli neprehľadných dát. Našťastie, obe diela sú voľne prístupné na internete, na webovej adrese http://anthrop.sci.muni.cz/. Na nej si možno vyhľadať aj iné diela z tvorivej dielne Jaroslava Malinu a jeho spolupracovníkov. Napríklad aj modulové učebné texty, ktoré vznikli v rámci projektu Panorama biologické a sociokulturní antropologie – ich počet dosiahol štyri desiatky. Bude tam prístupná i Malinom pripravovaná Encyklopedie antropologie s medzinárodnými spoluautormi. Od januára 2011 umožní webová adresa aj voľný prístup k novému medzinárodnému časopisu Anthropologia integra, ktorý mi pripadá ako doterajšie vyvrcholenie Malinovho úsilia. Voľná dostupnosť brnianskych prác na internete je vyjadrením podpory iniciatíve otvoreného prístupu k vedeckým poznatkom v duchu Berlínskej deklarácie z roku 2003, ktorú dosiaľ podpísali bezmála tri stovky svetových univerzít. Malina sám chápe výsledky svojej tvorivej činnosti ako verejný statok, verejné dobro. Zdá sa mi, že tým anticipuje stav, ktorý nám teraz ešte môže pripadať neuveriteľný, ale ktorému sa civilizácia digitálnej doby zrejme nevyhne. Každý bude môcť spracované informácie využívať a slobodne z nich zmajstrovávať nové diela. Intelektuálne vlastníctvo – ba domnievam sa, že súkromné vlastníctvo vo všeobecnosti – sa stane anachronizmom a dostane novú, nevídanú podobu.
.alternatívy
Úsilie Jaroslava Malinu vnímam ako súčasť tých myšlienkových prúdov vo svete, ktoré extrapolujú do budúcnosti súčasný explozívny nárast dát. Predpokladajú pritom, že človek si s nárastom dát poradí. Podľa niektorých ďalšia evolúcia druhu Homo sapiens bude spočívať v rovnako explozívnom rozvoji vedeckého poznania a v technológiách, ktoré prípadne umožnia ľudstvu opustiť Zem a kolonizovať vesmír. Napríklad americký informatik a vizionár Ray Kurzweil očakáva, že zanedlho dôjde k prepojeniu biologickej a podstatne dokonalejšej nebiologickej inteligencie do podoby nesmrteľného hybrida medzi človekom a strojom a otvorí sa možnosť pre ultravysokú inteligenciu (až triliónkrát vyššiu, ako je dnešná), ktorá bude do vesmíru expandovať rýchlosťou svetla.
Možný je však aj iný pohľad. Nijaká nová Noemova archa sa nenájde, človek neujde svojmu biologickému podmieneniu z čias tropických lesov a savany, nezvládne dátovú potopu. Vstupom do digitálnej éry ľudstvo dosiahlo záverečnú, ultimátnu fázu svojej evolúcie. Nová múdrosť musí spočívať na realistickom akceptovaní konečnosti každého individuálneho organizmu i biologického druhu ako celku. Z tejto múdrosti vyplýva nový optimizmus, pravda, celkom protikladný západnej viere v nekonečnosť a nesmrteľnosť. Práve vedomím konečnosti získava život človeka hodnotu a zmysel. Veda, čo toto konštatuje a mala by nás na ultimátnu fázu pripravovať, dostala názov finitika. To je však už na iné rozprávanie.
Autor je biológ, emeritný profesor Univerzity Komenského a bývalý minister školstva. Jeho poslednou knihou je Prírodopis komunizmu (2007).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.