Čo je však ešte horšie, začal sa aj proces dlhodobého ovládnutia verejného priestoru. Ľavicovo či liberálne mysliaci ľudia sú odstraňovaní z vysokých škôl, divadiel a verejnoprávnych médií. Nejde o jednotlivcov, ale o masový proces – odchádzajú stovky ľudí. Ide o zrejmú snahu zbaviť ľavicu a liberálov vplyvu na formovanie verejnej mienky, kultúry a výchovu ďalších generácií. Myslenie a budúcnosť národa dostávajú pod kontrolu národní konzervatívci.
Prekročme hranicu, niečo podobné totiž poznáme aj u nás, na Slovensku. Ale v réžii Smeru a predtým HZDS. Postupnú deštrukciu a odbúravanie občianskych práv, obmedzovanie slobody médií, bezprecedentný vzťah s cirkvou, nerešpektovanie, a naopak, potláčanie názorových, sexuálnych, národnostných menšín a najmä nesmierny nacionalizmus – presne ako to v „hard“ verzii dnes vidíme v Maďarsku.
To všetko sú kroky nezlučiteľné s ľavicou, ku ktorej sa Smer formálne hlási, ale sú ideovou výbavou autoritatívnych konzervatívnych strán. Paralela s Fideszom odkrýva skutočnú orientáciu Smeru – z hľadiska zhodnotenia štvorročnej činnosti sa nedá označiť za sociálnodemokratickú, ale skôr za nacionálno-populistickú stranu. Reálne má Smer, okrem názvu a programových fráz, veľmi málo spoločné so štandardnou sociálnou demokraciou, o to viac však s neliberálnou, konzervatívnou pravicou.
Nič na tom nemení ani sociálny populizmus či „ľavicové“ ekonomické opatrenia realizované Ficovou vládou. S výnimkou mierneho sprogresívnenia daní a druhej sadzby DPH sa nedajú hodnotiť ako ľavicové – patria do typickej výbavy populistických strán celého spektra.
Nielenže nemáme žiadnu skutočnú ľavicovú politickú stranu, ale na Slovensku by sa žiadne vyháňanie ľavičiarov z médií, divadiel, či univerzít nemohlo konať – prakticky tam totiž nikto taký nie je. V ekonomických témach v médiách prevláda neoliberálny konsenzus a v podstate neexistuje kvalitná kritická ekonomická diskusia. Ľavicové názory, ak sa vyskytnú, sú často málo odborné či výslovne populistické. Podobne monopolárne je vysoké školstvo. Zopár jednotlivcov v akademickom prostredí hlásiacich sa k ľavici nemá na to, aby ovplyvnilo a prinútilo kriticky myslieť masy študentov alebo dokonca formovalo ľavicové intelektuálne podhubie. Funkčné a citované think-tanky sú takmer výhradne pravicové.
Kým v Maďarsku dnes prebieha likvidácia ľavice (a liberálov) tak v médiách, ako aj v kultúre a školstve, na Slovensku skutočnú ľavicu ako významnú politickú a intelektuálnu silu prakticky nemáme. Pre normálny vývoj spoločnosti je však existencia štandardnej ľavice potrebná – a to tak v Maďarsku, ako aj na Slovensku.
Autor je politológ.
Prekročme hranicu, niečo podobné totiž poznáme aj u nás, na Slovensku. Ale v réžii Smeru a predtým HZDS. Postupnú deštrukciu a odbúravanie občianskych práv, obmedzovanie slobody médií, bezprecedentný vzťah s cirkvou, nerešpektovanie, a naopak, potláčanie názorových, sexuálnych, národnostných menšín a najmä nesmierny nacionalizmus – presne ako to v „hard“ verzii dnes vidíme v Maďarsku.
To všetko sú kroky nezlučiteľné s ľavicou, ku ktorej sa Smer formálne hlási, ale sú ideovou výbavou autoritatívnych konzervatívnych strán. Paralela s Fideszom odkrýva skutočnú orientáciu Smeru – z hľadiska zhodnotenia štvorročnej činnosti sa nedá označiť za sociálnodemokratickú, ale skôr za nacionálno-populistickú stranu. Reálne má Smer, okrem názvu a programových fráz, veľmi málo spoločné so štandardnou sociálnou demokraciou, o to viac však s neliberálnou, konzervatívnou pravicou.
Nič na tom nemení ani sociálny populizmus či „ľavicové“ ekonomické opatrenia realizované Ficovou vládou. S výnimkou mierneho sprogresívnenia daní a druhej sadzby DPH sa nedajú hodnotiť ako ľavicové – patria do typickej výbavy populistických strán celého spektra.
Nielenže nemáme žiadnu skutočnú ľavicovú politickú stranu, ale na Slovensku by sa žiadne vyháňanie ľavičiarov z médií, divadiel, či univerzít nemohlo konať – prakticky tam totiž nikto taký nie je. V ekonomických témach v médiách prevláda neoliberálny konsenzus a v podstate neexistuje kvalitná kritická ekonomická diskusia. Ľavicové názory, ak sa vyskytnú, sú často málo odborné či výslovne populistické. Podobne monopolárne je vysoké školstvo. Zopár jednotlivcov v akademickom prostredí hlásiacich sa k ľavici nemá na to, aby ovplyvnilo a prinútilo kriticky myslieť masy študentov alebo dokonca formovalo ľavicové intelektuálne podhubie. Funkčné a citované think-tanky sú takmer výhradne pravicové.
Kým v Maďarsku dnes prebieha likvidácia ľavice (a liberálov) tak v médiách, ako aj v kultúre a školstve, na Slovensku skutočnú ľavicu ako významnú politickú a intelektuálnu silu prakticky nemáme. Pre normálny vývoj spoločnosti je však existencia štandardnej ľavice potrebná – a to tak v Maďarsku, ako aj na Slovensku.
Autor je politológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.