To, že je novela o zdravotnom poistení pre tisícku študentov, ktorí z objektívnych dôvodov prekračujú vekovú hranicu 26 rokov a po novom si musia mesačne platiť preddavky na zdravotné poistenie vo výške 46 eur, diskriminačná, je možné. No namieste nie sú námietky voči novele o vysokých školách ani dementovanie správy o spolitizovaní študentského hnutia.
Spoplatnenie externého štúdia predsa vyplýva z nálezu Ústavného súdu, podľa ktorého sa má vylúčiť vnútorná diferenciácia externistov, teda aby neboli rozdelení na platičov a neplatičov. Čo je však ešte dôležitejšie, povinnosť platiť školné za externé štúdium nezavádza spomínaná novela – ňou vláda len zosúlaďuje už existujúci stav so slovenskou legislatívou.
A teraz k dementovaniu správy o spolitizovaní štrajkového výboru. Ako koordinátori hnutia vystupujú predovšetkým dvaja aktivisti: jedným je Karol Klobušický, ktorý bol okrem iného nominovaný za kandidáta Komunistickej strany Slovenska v parlamentných voľbách 2006, druhým je Michal Feik, bývalý predseda Mladých sociálnych demokratov, ktorí podporujú Smer-SD.
Zaujímavý je aj fakt, že Štrajkový výbor študentov za druhej Dzurindovej vlády, najmä v rokoch 2004 a 2005, zorganizoval niekoľko verejných zhromaždení v piatich slovenských mestách proti vyberaniu školného od študentov prekračujúcich štandardnú dĺžku štúdia (respektíve zapísaných súbežne vo viacerých študijných programoch). Lenže v apríli 2008, už za Ficovej vlády, sa pri demonštrácii proti tej istej veci Štrajkový výbor od protestujúcich študentov dištancoval a „politizáciu“ problému, ako sa vtedy výbor vyjadril, označil za kontraproduktívnu a pokryteckú.
To, že politický Štrajkový výbor odmieta politizáciu, nie je prekvapujúce. Veď, čo možno čakať od nominanta KSS a podporovateľa Smer-SD? Horšie je, že politizácia, ktorá politizáciou vraj nie je, sa postupne rozšírila medzi študentmi a naštrbuje serióznosť študentských hnutí.
Februárový štrajk, nepolitický až hrôza, dopadne možno úspešne. Ale kto bude spokojný? Naozaj študenti?
Autor je spolutvorca Študentského indexu (http://studentsky-index.tyzden.sk/).
Spoplatnenie externého štúdia predsa vyplýva z nálezu Ústavného súdu, podľa ktorého sa má vylúčiť vnútorná diferenciácia externistov, teda aby neboli rozdelení na platičov a neplatičov. Čo je však ešte dôležitejšie, povinnosť platiť školné za externé štúdium nezavádza spomínaná novela – ňou vláda len zosúlaďuje už existujúci stav so slovenskou legislatívou.
A teraz k dementovaniu správy o spolitizovaní štrajkového výboru. Ako koordinátori hnutia vystupujú predovšetkým dvaja aktivisti: jedným je Karol Klobušický, ktorý bol okrem iného nominovaný za kandidáta Komunistickej strany Slovenska v parlamentných voľbách 2006, druhým je Michal Feik, bývalý predseda Mladých sociálnych demokratov, ktorí podporujú Smer-SD.
Zaujímavý je aj fakt, že Štrajkový výbor študentov za druhej Dzurindovej vlády, najmä v rokoch 2004 a 2005, zorganizoval niekoľko verejných zhromaždení v piatich slovenských mestách proti vyberaniu školného od študentov prekračujúcich štandardnú dĺžku štúdia (respektíve zapísaných súbežne vo viacerých študijných programoch). Lenže v apríli 2008, už za Ficovej vlády, sa pri demonštrácii proti tej istej veci Štrajkový výbor od protestujúcich študentov dištancoval a „politizáciu“ problému, ako sa vtedy výbor vyjadril, označil za kontraproduktívnu a pokryteckú.
To, že politický Štrajkový výbor odmieta politizáciu, nie je prekvapujúce. Veď, čo možno čakať od nominanta KSS a podporovateľa Smer-SD? Horšie je, že politizácia, ktorá politizáciou vraj nie je, sa postupne rozšírila medzi študentmi a naštrbuje serióznosť študentských hnutí.
Februárový štrajk, nepolitický až hrôza, dopadne možno úspešne. Ale kto bude spokojný? Naozaj študenti?
Autor je spolutvorca Študentského indexu (http://studentsky-index.tyzden.sk/).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.