TELEVÍZIE Hodina duchov
Počuli ste o filme Líštičky? Nejde o žiadny dokument z prírody, aj keď k snahe vystihnúť realitu má tento film blízko. Je to snímka o slovenskej au-pairke v Írsku. Nakrútila ho v tam slovenská režisérka Mira Fornay. Po premiére roku 2009 na MFF Bratislava sa o ňom dosť hovorilo a písalo. Prišlo turné po festivaloch, začal zbierať ocenenia. Ak ste ho nestihli vo filmových kluboch, mali ste druhú šancu. Líštičky totiž majú uplynulú sobotu za sebou svoju veľkú slovenskú TV premiéru. Na Joj Plus presne o 00:00.
Áno, táto televízia film odvysielala v magickom, no okrajovom čase. Poviete si, im už úplne šibe. Pre dobré filmy treba ponocovať, spomeniete si na známy argument. Ak si však niekto vie hĺbavý artový film predstaviť v prime-time komerčnej televízie, žije v utópii. Jej sa treba skôr poďakovať – či už tvorcov podporila kúpou práv, alebo reklamným plnením pri kampani k uvedeniu filmu. To, že za to získala práva na vysielanie, je logickým dôsledkom. To, že nemala kam artový film v rámci bežnej štruktúry „upratať“, je logické. Problémom je, že program na podporu slovenskej filmovej produkcie tu musela vytvoriť komerčná televízia. Joj vysiela Slnko v sieti, má súťaže na podporu scenáristov. Azda sa dožijeme verejnoprávnej televízie, pre ktorú nebude systém podpory filmovej produkcie strašidlom, ktoré sa zjavuje úderom polnoci.
.rado Augustín, Medialne.sk
MÉDIÁ TASR robí rozhovory
Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) je podľa zákona verejnoprávna, národná, nezávislá informačná inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti spravodajstva. Agentúra má však vyššie ambície, občas vo svojom servise ponúkne aj rozhovor, ktorý má od spravodajstva pomerne ďaleko. V januári to bol napríklad rozhovor s odvolaným riaditeľom STV Štefanom Nižňanským. Keďže o jeho videnie situácie médiá nemali veľký záujem, tak mu priestor poskytla TASR. Vďaka tomu sme sa dozvedeli, že Štefana Nižňanského 32 mesiacov vo funkcii naháňalo zopár mediálnych teroristov i agentov a osvedčeným goebbelsovským receptom sa im podarilo zmanipulovať politikov aj verejnú mienku a vytvoriť obraz o „hroznej katastrofe v STV“.
Obsiahly rozhovor priniesla TASR pred pár dňami aj s Vladimírom Mečiarom. Nechýbajú v ňom ani otázky, čo si našiel pod vianočným stromčekom, ako strávil Vianoce a aké predsavzatia si dal do nového roku, prosto, otázky typické pre spravodajskú agentúru. Mečiar opäť nesklamal, keď porozprával, že rokoval medzi štyrmi očami s Bélom Bugárom a že má preňho návrh. Pekného slova už nemá pre svojich bývalých koaličných partnerov – Slota je vraj hanbou slovenskej politickej scény a Fico ho vraj toľkokrát klamal v zásadných veciach, že už nemajú spolu o čom. A ešte jedna otázka, ktorá najlepšie ilustruje, aký je to rozhovor. Tá otázka pre Vladimíra Mečiara znie: „Kedy vás najbližšie uvidíme v parlamente? Minule ste tam prišli tak nečakane...”
.eva Čobejová
TELEVÍZIA Dokument o generácii na prelome
Minulý týždeň odvysielala STV dokument Yvonne Vavrovej Generácia na prelome. Vždy je príjemné, keď sa vo verejnoprávnej televízii objaví pôvodný dokument s ambíciou priniesť svedectvo o svojej dobe. Výber témy filmu bol dobrý. Generácia ľudí, ktorá zažila november 1989 už v aktívnom veku, dokonca s rozbehnutou kariérou, mala život akoby rozpolený. V prvej časti ich pripravovali na život v socializme, niektorí už stihli urobiť aj zopár kompromisov. A zrazu sa všetko zmenilo a bolo treba začať odznova a inak. Kľúčový bol výber protagonistov – ten sa autorke námetu, scenára, režisérke, kameramanke a producentke v jednej osobe Yvonne Vavrovej podaril tak na 50 percent. Vybrala si herečku Božidaru Turzonovovú, novinárku Barboru Lauckú, vysokoškolského učiteľa Ladislava Kvasza a vinárov podnikateľov Šebovcov. Niektorí sa ukázali ako nevhodní protagonisti, iní zas mali v sebe väčší potenciál, ako režisérka dokázala využiť. Film sa začal dobre, archívne zábery navodili atmosféru, ale potom sa už zväčša viedli dialógy. Často počuť banality, ako tradičné nadávanie na komerciu, na úpadok hodnôt, na ničenie prírody a neúctu k starším. Vavrová kladie všeobecné otázky a potom už len slušne pritakáva. Nevyužila dostatočne ani filmovú reč, často je to iba hovoriaca hlava a náznak jej prirodzeného prostredia. Filmársky silná je hádam len scéna, keď sa manželia Šebovci chcú pozrieť na svoje vinice z balóna a takmer sa to zle skončí.
Zhrnuté a podčiarknuté: Téma skvelá, možnosti nevyužité, výsledok rozpačitý.
.eč
Počuli ste o filme Líštičky? Nejde o žiadny dokument z prírody, aj keď k snahe vystihnúť realitu má tento film blízko. Je to snímka o slovenskej au-pairke v Írsku. Nakrútila ho v tam slovenská režisérka Mira Fornay. Po premiére roku 2009 na MFF Bratislava sa o ňom dosť hovorilo a písalo. Prišlo turné po festivaloch, začal zbierať ocenenia. Ak ste ho nestihli vo filmových kluboch, mali ste druhú šancu. Líštičky totiž majú uplynulú sobotu za sebou svoju veľkú slovenskú TV premiéru. Na Joj Plus presne o 00:00.
Áno, táto televízia film odvysielala v magickom, no okrajovom čase. Poviete si, im už úplne šibe. Pre dobré filmy treba ponocovať, spomeniete si na známy argument. Ak si však niekto vie hĺbavý artový film predstaviť v prime-time komerčnej televízie, žije v utópii. Jej sa treba skôr poďakovať – či už tvorcov podporila kúpou práv, alebo reklamným plnením pri kampani k uvedeniu filmu. To, že za to získala práva na vysielanie, je logickým dôsledkom. To, že nemala kam artový film v rámci bežnej štruktúry „upratať“, je logické. Problémom je, že program na podporu slovenskej filmovej produkcie tu musela vytvoriť komerčná televízia. Joj vysiela Slnko v sieti, má súťaže na podporu scenáristov. Azda sa dožijeme verejnoprávnej televízie, pre ktorú nebude systém podpory filmovej produkcie strašidlom, ktoré sa zjavuje úderom polnoci.
.rado Augustín, Medialne.sk
MÉDIÁ TASR robí rozhovory
Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) je podľa zákona verejnoprávna, národná, nezávislá informačná inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti spravodajstva. Agentúra má však vyššie ambície, občas vo svojom servise ponúkne aj rozhovor, ktorý má od spravodajstva pomerne ďaleko. V januári to bol napríklad rozhovor s odvolaným riaditeľom STV Štefanom Nižňanským. Keďže o jeho videnie situácie médiá nemali veľký záujem, tak mu priestor poskytla TASR. Vďaka tomu sme sa dozvedeli, že Štefana Nižňanského 32 mesiacov vo funkcii naháňalo zopár mediálnych teroristov i agentov a osvedčeným goebbelsovským receptom sa im podarilo zmanipulovať politikov aj verejnú mienku a vytvoriť obraz o „hroznej katastrofe v STV“.
Obsiahly rozhovor priniesla TASR pred pár dňami aj s Vladimírom Mečiarom. Nechýbajú v ňom ani otázky, čo si našiel pod vianočným stromčekom, ako strávil Vianoce a aké predsavzatia si dal do nového roku, prosto, otázky typické pre spravodajskú agentúru. Mečiar opäť nesklamal, keď porozprával, že rokoval medzi štyrmi očami s Bélom Bugárom a že má preňho návrh. Pekného slova už nemá pre svojich bývalých koaličných partnerov – Slota je vraj hanbou slovenskej politickej scény a Fico ho vraj toľkokrát klamal v zásadných veciach, že už nemajú spolu o čom. A ešte jedna otázka, ktorá najlepšie ilustruje, aký je to rozhovor. Tá otázka pre Vladimíra Mečiara znie: „Kedy vás najbližšie uvidíme v parlamente? Minule ste tam prišli tak nečakane...”
.eva Čobejová
TELEVÍZIA Dokument o generácii na prelome
Minulý týždeň odvysielala STV dokument Yvonne Vavrovej Generácia na prelome. Vždy je príjemné, keď sa vo verejnoprávnej televízii objaví pôvodný dokument s ambíciou priniesť svedectvo o svojej dobe. Výber témy filmu bol dobrý. Generácia ľudí, ktorá zažila november 1989 už v aktívnom veku, dokonca s rozbehnutou kariérou, mala život akoby rozpolený. V prvej časti ich pripravovali na život v socializme, niektorí už stihli urobiť aj zopár kompromisov. A zrazu sa všetko zmenilo a bolo treba začať odznova a inak. Kľúčový bol výber protagonistov – ten sa autorke námetu, scenára, režisérke, kameramanke a producentke v jednej osobe Yvonne Vavrovej podaril tak na 50 percent. Vybrala si herečku Božidaru Turzonovovú, novinárku Barboru Lauckú, vysokoškolského učiteľa Ladislava Kvasza a vinárov podnikateľov Šebovcov. Niektorí sa ukázali ako nevhodní protagonisti, iní zas mali v sebe väčší potenciál, ako režisérka dokázala využiť. Film sa začal dobre, archívne zábery navodili atmosféru, ale potom sa už zväčša viedli dialógy. Často počuť banality, ako tradičné nadávanie na komerciu, na úpadok hodnôt, na ničenie prírody a neúctu k starším. Vavrová kladie všeobecné otázky a potom už len slušne pritakáva. Nevyužila dostatočne ani filmovú reč, často je to iba hovoriaca hlava a náznak jej prirodzeného prostredia. Filmársky silná je hádam len scéna, keď sa manželia Šebovci chcú pozrieť na svoje vinice z balóna a takmer sa to zle skončí.
Zhrnuté a podčiarknuté: Téma skvelá, možnosti nevyužité, výsledok rozpačitý.
.eč
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.