V deväťdesiatych rokoch, keď sa najväčšie medzinárodné hotelové reťazce Poľsku ešte takmer vyhýbali, bol orientálny štýl hotela neuveriteľným lákadlom pre celú prvú generáciu poľských zbohatlíkov a stráviť víkend v Golebiewského hoteli bolo súčasťou nepísaného podnikateľského imidžu.
V podobnom štýle je vybavený ďalší obrí hotel Wisla na západnej strane Beskýd, o niečo umiernenejší je tretí v Bialymstoku, ktorého okoliu sa vraví zelené pľúca Poľska. Všetky hotely majú spoločný nielen architektonický vkus, respektíve nevkus svojho majiteľa, ktorý akoby uviazol v deväťdesiatych rokoch svojich podnikateľských začiatkov, ale aj problémy so stavebnými úradmi. Golebiewski stavia nielen bez ohľadu na okolie hotela, ale aj v rozpore so stavebnými plánmi. Poschodie sem, poschodie tam, to poľského miliardára nikdy nezaujímalo, a nejaké kolaudácie alebo povolenia k prevádzkovaniu hotelových služieb nikdy neriešil. Keď bolo najhoršie, zaplatil pokutu a šlo sa ďalej.
Pred niekoľkými rokmi si Golebiewski vyhliadol ako miesto na svoj ďalší hotel poľskú stranu Krkonôš, ktoré sú po Tatrách druhým najväčším poľským pohorím. Poliaci tejto časti krajiny hovoria Sudety, čo má pre Čechov na druhej strane hôr s ohľadom na sudetských Nemcov negatívne konotácie, no pre Poliakov sú Sudety proste Sudetmi. A Sniezka, teda česká Sněžka, je ich najvyššia hora. Práve Sniezku si ako výhľad z hotelových izieb svojho nového prírastku vybral Golebiewski, ktorý znovu ukázal, že nie je žiadny troškár. Hotel na ploche tuším štyroch futbalových ihrísk má niekoľko poschodí pod zemou, deväť nad zemou a k tisícdvesto hosťom v izbách sa môžu pridať až dve tisícky ľudí v konferenčných sálach. Všetko, samozrejme, doplnené bazénom, barmi, tanečnými sálami. K bývalému nemeckému niekoľkotisícovmu horskému letovisku Karpacz, po nemecky Krummhübel, tak vlastne pribudne na jeho okraji na samom úpätí najvyššej poľskej hory ešte jedno mesto: Golebiewského hotel.
Zopár miestnych sa proti tejto stavbe, o ktorej sám Golebiewski hrdo vyhlasuje, že ju bude vidieť aj z vesmíru, vzbúrilo. Lenže nemali šancu: vzhľadom na to, že asi päťsto miestnych ľudí nájde v hoteli prácu, ďalšie stovky boli zamestnané už na stavbe a mnoho ďalších si sľubuje zisky z tých tisícok a tisícok movitých turistov, ktoré luxusný hotel pritiahne.
Poľský architekt, o ktorom miliardár tvrdí, že má skúsenosti s výstavbou podobných „drobčekov“ v Amerike, postavil hotel presne podľa vkusu majiteľa. Len tentoraz je to ešte o niečo nevkusnejšia, ešte prehnanejšia a Disneylandu podobnejšia stavba ako všetky predchádzajúce diela najznámejšieho poľského hoteliéra.
O tom, že sa hotel a jeho architektúra vôbec nehodia k pamiatkovo chránenému Karpaczu s jeho predvojnovými domami a kúpeľnou architektúrou z prelomu 19. a 20. storočia, netreba hovoriť. Golebiewski sa však ani neobťažoval dodržať vlastné stavebné plány. K siedmim povoleným poschodiam prosto pristaval dve ďalšie a čakal, že mu to prejde. Možno aj prejde, ale nie tak ľahko. Poslušná radnica v Karpaczi už začala bleskovo pracovať na zmene stavebného povolenia, len aby umožnila otvorenie hotela už na Vianoce. Lenže proti sa postavil poľský minister kultúry Bogdan Zdrojewski, ktorý, hoci priznal, že bol pod mocným tlakom vplyvných priateľov hoteliéra, napokon rozhodol, že Golebiewski musí aspoň dve poschodia zbúrať. Stavím päťdesiat zlotých, že napokon nezbúra. Presvedčiť sa o tom bude môcť každý, kto vylezie na Sněžku, z ktorej je hotel neprehliadnuteľný. A tiež stavím päťdesiat eur na to, že v Česku, na Slovensku alebo v Maďarsku sa takých Golebiewských nájde, hoci možno v menšom, celá hromada.
Autor je redaktor Lidových novín
V podobnom štýle je vybavený ďalší obrí hotel Wisla na západnej strane Beskýd, o niečo umiernenejší je tretí v Bialymstoku, ktorého okoliu sa vraví zelené pľúca Poľska. Všetky hotely majú spoločný nielen architektonický vkus, respektíve nevkus svojho majiteľa, ktorý akoby uviazol v deväťdesiatych rokoch svojich podnikateľských začiatkov, ale aj problémy so stavebnými úradmi. Golebiewski stavia nielen bez ohľadu na okolie hotela, ale aj v rozpore so stavebnými plánmi. Poschodie sem, poschodie tam, to poľského miliardára nikdy nezaujímalo, a nejaké kolaudácie alebo povolenia k prevádzkovaniu hotelových služieb nikdy neriešil. Keď bolo najhoršie, zaplatil pokutu a šlo sa ďalej.
Pred niekoľkými rokmi si Golebiewski vyhliadol ako miesto na svoj ďalší hotel poľskú stranu Krkonôš, ktoré sú po Tatrách druhým najväčším poľským pohorím. Poliaci tejto časti krajiny hovoria Sudety, čo má pre Čechov na druhej strane hôr s ohľadom na sudetských Nemcov negatívne konotácie, no pre Poliakov sú Sudety proste Sudetmi. A Sniezka, teda česká Sněžka, je ich najvyššia hora. Práve Sniezku si ako výhľad z hotelových izieb svojho nového prírastku vybral Golebiewski, ktorý znovu ukázal, že nie je žiadny troškár. Hotel na ploche tuším štyroch futbalových ihrísk má niekoľko poschodí pod zemou, deväť nad zemou a k tisícdvesto hosťom v izbách sa môžu pridať až dve tisícky ľudí v konferenčných sálach. Všetko, samozrejme, doplnené bazénom, barmi, tanečnými sálami. K bývalému nemeckému niekoľkotisícovmu horskému letovisku Karpacz, po nemecky Krummhübel, tak vlastne pribudne na jeho okraji na samom úpätí najvyššej poľskej hory ešte jedno mesto: Golebiewského hotel.
Zopár miestnych sa proti tejto stavbe, o ktorej sám Golebiewski hrdo vyhlasuje, že ju bude vidieť aj z vesmíru, vzbúrilo. Lenže nemali šancu: vzhľadom na to, že asi päťsto miestnych ľudí nájde v hoteli prácu, ďalšie stovky boli zamestnané už na stavbe a mnoho ďalších si sľubuje zisky z tých tisícok a tisícok movitých turistov, ktoré luxusný hotel pritiahne.
Poľský architekt, o ktorom miliardár tvrdí, že má skúsenosti s výstavbou podobných „drobčekov“ v Amerike, postavil hotel presne podľa vkusu majiteľa. Len tentoraz je to ešte o niečo nevkusnejšia, ešte prehnanejšia a Disneylandu podobnejšia stavba ako všetky predchádzajúce diela najznámejšieho poľského hoteliéra.
O tom, že sa hotel a jeho architektúra vôbec nehodia k pamiatkovo chránenému Karpaczu s jeho predvojnovými domami a kúpeľnou architektúrou z prelomu 19. a 20. storočia, netreba hovoriť. Golebiewski sa však ani neobťažoval dodržať vlastné stavebné plány. K siedmim povoleným poschodiam prosto pristaval dve ďalšie a čakal, že mu to prejde. Možno aj prejde, ale nie tak ľahko. Poslušná radnica v Karpaczi už začala bleskovo pracovať na zmene stavebného povolenia, len aby umožnila otvorenie hotela už na Vianoce. Lenže proti sa postavil poľský minister kultúry Bogdan Zdrojewski, ktorý, hoci priznal, že bol pod mocným tlakom vplyvných priateľov hoteliéra, napokon rozhodol, že Golebiewski musí aspoň dve poschodia zbúrať. Stavím päťdesiat zlotých, že napokon nezbúra. Presvedčiť sa o tom bude môcť každý, kto vylezie na Sněžku, z ktorej je hotel neprehliadnuteľný. A tiež stavím päťdesiat eur na to, že v Česku, na Slovensku alebo v Maďarsku sa takých Golebiewských nájde, hoci možno v menšom, celá hromada.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.