.o čo vlastne išlo? Infra, ako spoločnosť, ktorá pre Bratislavskú vodárenskú spoločnosť (BVS) vykonávala servisné služby, hľadala strategického investora na zvýšenie základného imania prostredníctvom predaja 49-percentného balíka svojich akcií už od leta. „Infre chýbalo 150 miliónov korún na nové technologické investície, ktoré jej matka neposkytla. Preto sa rozhodlo, že navýšenie sa urobí z cudzích zdrojov a Infra bude hľadať strategického partnera,“ tvrdí predseda dozornej rady vodární a člen Dozornej rady Infry Karol Kolada.
V médiách BVS ešte 13. decembra tvrdila, že investor vybraný nie je. Štyri dni na to členom dozornej rady oznámili, že konzultant odporučil predstavenstvu firmu Hass ako víťaza a ďalšie kroky vedúce k uzatvoreniu zmluvy urobí predstavenstvo začiatkom roku 2011. Samotný Hass bol však ako víťaz druhého kola súťaže vybratý koncom novembra minulého roka. „Dňa 24. novembra bol určený víťaz, firma Hass,“ vraví Kolada. A 26. novembra Hass ponuku prijal. Za takmer polovicu Infry zaplatí sedem miliónov eur. Firmu Hass si Kolada ešte z čias, keď bol zástupcom primátora, pamätá ako „zodpovednú firmu“.
Vodárne pri hľadaní investora oslovili dvanásť spoločností, keďže chceli dať ponuku len overeným partnerom. Víťaznému Hassu peniaze požičala Privatbanka investičnej skupiny Penta. „To je najväčší problém, že sa do súťaže nemohli zapojiť aj ostatní, napríklad zahraničné spoločnosti. Vstupu nadnárodných skupín sa nedá zabrániť. Je dosť pravdepodobné, že do spoločnosti, ktorá získa takúto lukratívnu zákazku, sa pokúsi vstúpiť aj väčší investor,“ myslí si člen dozornej rady BVS Milan Trstenský (SDKÚ). „Penta nevstupuje a ani nemá záujem vstupovať do uvedených spoločností,“ odkázal hovorca finančnej skupiny Martin Danko.
.samopomazanie
Infra Services, ako samostatná spoločnosť, vznikla pred tromi rokmi z dovtedajšej servisnej divízie vodární. Dôvodom na jej vznik bolo jednoduchšie preukazovanie oprávnených nákladov, podľa ktorých Úrad pre reguláciu sieťových odvetví povoľuje cenu vody. „Vtedy sa to zdalo ako dobré riešenie,“ tvrdí Trstenský. „S odstupom času sa dá uvažovať o tom, že to bola zámienka na cielené ovládnutie dcérskej spoločnosti,“ myslí si dnes. Dozorná rada si týmto krokom odhlasovala stratu kontroly nad Infrou, z ktorej sa stal akýsi satelit mimo kontroly. Valným zhromaždením Infry bolo predstavenstvo BVS. To si zvolilo vlastné orgány aj s vlastnou dozornou radou.
Orgány BVS zvolilo zastupiteľstvo Bratislavy v roku 2002 na návrh primátora. Predsedom Predstavenstva a zároveň generálnym riaditeľom BVS je Daniel Gemeran. S Ďurkovským krátko pred jeho vstupom do politiky založili spoločnosť Hydromedia, v ktorej pôsobili ako konatelia. Gemeran sa stal tiež predsedom Predstavenstva Infry, kde ho pred rokom vystriedal technický riaditeľ vodární Jaroslav Néma. Gemeran však stále sedí v Predstavenstve Infry.
.tajná voda
Rámcová zmluva, podľa ktorej si BVS musí servisné a koncové služby objednávať od Infry, je uzavretá na jedenásť rokov. Infra zmluvu s vodárňami ani s investorom nezverejnila. Napriek tomu, že „vodárne sú verejný podnik, nie súkromná spoločnosť, a preto zmluvy musia sprístupniť,” tvrdí primátorov hovorca Ľubomír Andrássy. Milan Trstenský, ktorý mal možnosť do zmluvy nahliadnuť, vraví, že zmluvu nie je možné vypovedať. Dá sa z nej len odstúpiť v prípade podstatného porušenia druhou stranou. „Sankcie tam nie sú taxatívne určené. No jedna z mála možností, ako od zmluvy odstúpiť, je napríklad neplatiť, za čo by si však Infra Services na súde mohla vymáhať ušlý zisk.“
Podľa Trstenského je v zmluve striktne určené, že zástupcovia Infry ani BVS nebudú o zmluve informovať tretie strany. Je záhadou, ako môže byť zmluva medzi dvoma spoločnosťami, ktorých plnými akcionármi sú mestá a obce, predmetom obchodného tajomstva.
Účtovná hodnota BVS (aj s dcérskymi spoločnosťami) je 430 miliónov eur. Audítorská spoločnosť ohodnotila Infru Services na osem miliónov eur účtovnej hodnoty. Skutočnú hodnotu Infry však robí až exkluzívna zmluva, ktorá zahŕňa servisné služby od opráv, odpočty vodomerov až po opravu prasknutých potrubí či kanalizácie. Na jedenásť rokov dopredu má teda zákazky zaručené a všetky náklady si môže premietnuť do ceny služieb. Podľa výročnej správy Infry za rok 2009 boli jej tržby necelých 15 miliónov eur. Podľa Trstenského je odhadovaný obrat zo servisných služieb v roku 2010 vyše tridsať miliónov.
Na otázku, prečo je zmluva viazaná obchodným tajomstvom, a nemôže sa zverejniť, vodárne neodpovedali. No voči obvineniu z tunelovania sa Infra ohradila. „BVS naďalej plne ovláda spoločnosť Infra Services s právom menovať a odvolať členov predstavenstva, dozornej rady, plne rozhoduje o rozdelení zisku a tvorbe strategických plánov,“ tvrdí hovorkyňa Infry Veronika Deckerová. Potvrdzuje to aj predseda dozornej rady vodární Karol Kolada. „Investor musel prijať, že nebude mať členov v orgánoch spoločností,“ tvrdí Kolada. „Hovoriť o privatizácii je nenáležité a chybné, pretože privatizácia je proces premeny štátneho majetku na súkromný, čo rozhodne nie je tento prípad,“ odkázal hovorca BVS Zenon Mikle.
Prečo Trstenský mohol vidieť zmluvu medzi BVS a Infrou až po nátlaku? „Mali sme vnútornú dohodu, že každý podnet sa zaradí do programu a rada ho bude žiadať spoločne. Pán Trstenský konal neštandardne. Zavolal mi, že je vo vodárňach a nechcú mu dať zmluvu. Tak som tam zavolal a povedal, nech mu dajú všetko, na čo má právo.“ Prečo bola zmluva neverejná a viazaná obchodným tajomstvom? „Infra dala vyhlásenie, že po ukončení procesu, čo sa ešte nestalo, zverejní výsledky. Počas takéhoto procesu sa však údaje nezverejňujú, lebo druhá strana môže byť dotknutá.“
.skalická noha vo dverách
Podivné obštrukcie okolo BVS sa na zastupiteľstve diali dlhšie. Pri nedávnom pokuse predať časť akcií vodární dokonca vznikol konflikt aj vnútri mestského KDH. Vyše osem percent vlastných akcií vodární chcela kúpiť Skalica, ktorej na to chýbali peniaze. Požičala si od Skalickej vodárenskej spoločnosti, ktorá patrí Grafobalu Ivana Kmotríka. Mesto ručilo akciami.
Vodárne predaj schválili, no zastupiteľstvo magistrátu jej na to zelenú nedalo. Napriek tomu, že Ďurkovský predaj odobroval, právnici KDH vtedy upozornili svojich poslancov, čo sa s akciami môže stať. O týždeň sa však návrh na zrušenie tohto rozhodnutia nenápadne otvoril v bode Rôzne – a predaj sa schválil. Vďaka poslancom, ktorí svoje rozhodnutie náhle zmenili. V čom spočíval ich obrat, vtedy .týždňu nedokázali vysvetliť. Jeden z nich bol Gabriel Kosnáč, člen Predstavenstva Infry a BVS.
„Najjednoduchšie bolo vtedy umoriť akcie, a tým ich proporčne rozložiť medzi všetkých akcionárov, keď ich Bratislava nemohla kúpiť sama,“ povedal .týždňu vtedajší poslanec za KDS Pavol Minárik. Tomu sa však Ďurkovský bránil, keďže by sa tak podľa neho znížilo základné imanie spoločnosti. „Jej hodnota sa ťažko vyčísľuje základným imaním, jej cena spočíva v technologickom monopole,“ namietal Minárik. Dozorná rada BVS napokon predaj Skalici neodsúhlasila. Po veľkom mediálnom tlaku a po intervencii viceprimátorky Anny Dyttertovej (KDH).
V médiách BVS ešte 13. decembra tvrdila, že investor vybraný nie je. Štyri dni na to členom dozornej rady oznámili, že konzultant odporučil predstavenstvu firmu Hass ako víťaza a ďalšie kroky vedúce k uzatvoreniu zmluvy urobí predstavenstvo začiatkom roku 2011. Samotný Hass bol však ako víťaz druhého kola súťaže vybratý koncom novembra minulého roka. „Dňa 24. novembra bol určený víťaz, firma Hass,“ vraví Kolada. A 26. novembra Hass ponuku prijal. Za takmer polovicu Infry zaplatí sedem miliónov eur. Firmu Hass si Kolada ešte z čias, keď bol zástupcom primátora, pamätá ako „zodpovednú firmu“.
Vodárne pri hľadaní investora oslovili dvanásť spoločností, keďže chceli dať ponuku len overeným partnerom. Víťaznému Hassu peniaze požičala Privatbanka investičnej skupiny Penta. „To je najväčší problém, že sa do súťaže nemohli zapojiť aj ostatní, napríklad zahraničné spoločnosti. Vstupu nadnárodných skupín sa nedá zabrániť. Je dosť pravdepodobné, že do spoločnosti, ktorá získa takúto lukratívnu zákazku, sa pokúsi vstúpiť aj väčší investor,“ myslí si člen dozornej rady BVS Milan Trstenský (SDKÚ). „Penta nevstupuje a ani nemá záujem vstupovať do uvedených spoločností,“ odkázal hovorca finančnej skupiny Martin Danko.
.samopomazanie
Infra Services, ako samostatná spoločnosť, vznikla pred tromi rokmi z dovtedajšej servisnej divízie vodární. Dôvodom na jej vznik bolo jednoduchšie preukazovanie oprávnených nákladov, podľa ktorých Úrad pre reguláciu sieťových odvetví povoľuje cenu vody. „Vtedy sa to zdalo ako dobré riešenie,“ tvrdí Trstenský. „S odstupom času sa dá uvažovať o tom, že to bola zámienka na cielené ovládnutie dcérskej spoločnosti,“ myslí si dnes. Dozorná rada si týmto krokom odhlasovala stratu kontroly nad Infrou, z ktorej sa stal akýsi satelit mimo kontroly. Valným zhromaždením Infry bolo predstavenstvo BVS. To si zvolilo vlastné orgány aj s vlastnou dozornou radou.
Orgány BVS zvolilo zastupiteľstvo Bratislavy v roku 2002 na návrh primátora. Predsedom Predstavenstva a zároveň generálnym riaditeľom BVS je Daniel Gemeran. S Ďurkovským krátko pred jeho vstupom do politiky založili spoločnosť Hydromedia, v ktorej pôsobili ako konatelia. Gemeran sa stal tiež predsedom Predstavenstva Infry, kde ho pred rokom vystriedal technický riaditeľ vodární Jaroslav Néma. Gemeran však stále sedí v Predstavenstve Infry.
.tajná voda
Rámcová zmluva, podľa ktorej si BVS musí servisné a koncové služby objednávať od Infry, je uzavretá na jedenásť rokov. Infra zmluvu s vodárňami ani s investorom nezverejnila. Napriek tomu, že „vodárne sú verejný podnik, nie súkromná spoločnosť, a preto zmluvy musia sprístupniť,” tvrdí primátorov hovorca Ľubomír Andrássy. Milan Trstenský, ktorý mal možnosť do zmluvy nahliadnuť, vraví, že zmluvu nie je možné vypovedať. Dá sa z nej len odstúpiť v prípade podstatného porušenia druhou stranou. „Sankcie tam nie sú taxatívne určené. No jedna z mála možností, ako od zmluvy odstúpiť, je napríklad neplatiť, za čo by si však Infra Services na súde mohla vymáhať ušlý zisk.“
Podľa Trstenského je v zmluve striktne určené, že zástupcovia Infry ani BVS nebudú o zmluve informovať tretie strany. Je záhadou, ako môže byť zmluva medzi dvoma spoločnosťami, ktorých plnými akcionármi sú mestá a obce, predmetom obchodného tajomstva.
Účtovná hodnota BVS (aj s dcérskymi spoločnosťami) je 430 miliónov eur. Audítorská spoločnosť ohodnotila Infru Services na osem miliónov eur účtovnej hodnoty. Skutočnú hodnotu Infry však robí až exkluzívna zmluva, ktorá zahŕňa servisné služby od opráv, odpočty vodomerov až po opravu prasknutých potrubí či kanalizácie. Na jedenásť rokov dopredu má teda zákazky zaručené a všetky náklady si môže premietnuť do ceny služieb. Podľa výročnej správy Infry za rok 2009 boli jej tržby necelých 15 miliónov eur. Podľa Trstenského je odhadovaný obrat zo servisných služieb v roku 2010 vyše tridsať miliónov.
Na otázku, prečo je zmluva viazaná obchodným tajomstvom, a nemôže sa zverejniť, vodárne neodpovedali. No voči obvineniu z tunelovania sa Infra ohradila. „BVS naďalej plne ovláda spoločnosť Infra Services s právom menovať a odvolať členov predstavenstva, dozornej rady, plne rozhoduje o rozdelení zisku a tvorbe strategických plánov,“ tvrdí hovorkyňa Infry Veronika Deckerová. Potvrdzuje to aj predseda dozornej rady vodární Karol Kolada. „Investor musel prijať, že nebude mať členov v orgánoch spoločností,“ tvrdí Kolada. „Hovoriť o privatizácii je nenáležité a chybné, pretože privatizácia je proces premeny štátneho majetku na súkromný, čo rozhodne nie je tento prípad,“ odkázal hovorca BVS Zenon Mikle.
Prečo Trstenský mohol vidieť zmluvu medzi BVS a Infrou až po nátlaku? „Mali sme vnútornú dohodu, že každý podnet sa zaradí do programu a rada ho bude žiadať spoločne. Pán Trstenský konal neštandardne. Zavolal mi, že je vo vodárňach a nechcú mu dať zmluvu. Tak som tam zavolal a povedal, nech mu dajú všetko, na čo má právo.“ Prečo bola zmluva neverejná a viazaná obchodným tajomstvom? „Infra dala vyhlásenie, že po ukončení procesu, čo sa ešte nestalo, zverejní výsledky. Počas takéhoto procesu sa však údaje nezverejňujú, lebo druhá strana môže byť dotknutá.“
.skalická noha vo dverách
Podivné obštrukcie okolo BVS sa na zastupiteľstve diali dlhšie. Pri nedávnom pokuse predať časť akcií vodární dokonca vznikol konflikt aj vnútri mestského KDH. Vyše osem percent vlastných akcií vodární chcela kúpiť Skalica, ktorej na to chýbali peniaze. Požičala si od Skalickej vodárenskej spoločnosti, ktorá patrí Grafobalu Ivana Kmotríka. Mesto ručilo akciami.
Vodárne predaj schválili, no zastupiteľstvo magistrátu jej na to zelenú nedalo. Napriek tomu, že Ďurkovský predaj odobroval, právnici KDH vtedy upozornili svojich poslancov, čo sa s akciami môže stať. O týždeň sa však návrh na zrušenie tohto rozhodnutia nenápadne otvoril v bode Rôzne – a predaj sa schválil. Vďaka poslancom, ktorí svoje rozhodnutie náhle zmenili. V čom spočíval ich obrat, vtedy .týždňu nedokázali vysvetliť. Jeden z nich bol Gabriel Kosnáč, člen Predstavenstva Infry a BVS.
„Najjednoduchšie bolo vtedy umoriť akcie, a tým ich proporčne rozložiť medzi všetkých akcionárov, keď ich Bratislava nemohla kúpiť sama,“ povedal .týždňu vtedajší poslanec za KDS Pavol Minárik. Tomu sa však Ďurkovský bránil, keďže by sa tak podľa neho znížilo základné imanie spoločnosti. „Jej hodnota sa ťažko vyčísľuje základným imaním, jej cena spočíva v technologickom monopole,“ namietal Minárik. Dozorná rada BVS napokon predaj Skalici neodsúhlasila. Po veľkom mediálnom tlaku a po intervencii viceprimátorky Anny Dyttertovej (KDH).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.