.pred tromi týždňami vyhlásili Košice pre zosuvy v mestskej časti Krásna mimoriadnu situáciu. Ohrozenie bezpečnosti a majetkov obyvateľov dvanástich domov riešili až traja ministri – Daniel Lipšic, József Nagy a Ľubomír Galko. Prví dvaja tam aj vycestovali. Starosta Krásnej Vladislav Saxa sa pre SME vyjadril o dlhoročných zosuvoch ako o „časovanej bombe“. Nepreháňa, aj keď k evakuácii či novému zničeniu domov na týchto miestach zatiaľ nedošlo. Zosuvy tu aj v okolí registrujú geológovia minimálne päťdesiat rokov – a napriek tomu sa veselo stavia. Ide o trestuhodné podcenenie rizík. Zo strany architektov, samospráv, ale najmä štátu, ktorý nedokáže prijať patričnú legislatívu.
Geológ Ľubomír Petro (pozri rozhovor v rámčeku) sa s kolegami téme dlhoročne venuje. Evidujú okolo Košíc dva výrazné morfologické chrbty. Sú oddelené dolinami Hornádu, Torysy a Olšavy a smerom na juh sa znižujú na úroveň riek. Svahy chrbtov v dolinách uvedených tokov, teda aj územia obidvoch Hutiek, Nižného a Vyšného Čaju – to všetko sú ohrozené územia. Tieto dva chrbty sú budované morskými ílovitými sedimentmi, ktoré obsahujú piesok, vulkanický popol a prach. Pri občasných výbuchoch sopiek v minulosti sa v nich usadzoval popol, náchylný na objemové zmeny. Keď tieto sedimenty navlhnú, tak „napučia“, a naopak, keď vyschnú, tak sa zmraštia. A zem sa dá do pohybu.
„Našli sme viacero veľkých zosuvov v zastavaných územiach i mimo nich. Napríklad lokalita Slanec. To je ďalšie ohrozené územie. Vedie tadiaľ päť tranzitov, diaľkové káble, medzištátny plynovod, optický kábel,“ uvádza Petro s tým, že podľa jeho názoru v roku 2008 nepraskol v tejto lokalite plynovod vinou starého potrubia, ale pre zosuv. Monitorovacie a šikmé odvodňovacie vrty, ktoré tam urobili, sú dnes v dezolátnom stave...
.povodeň z lesa
Malá Lodina je pomerne starostlivo ukrytá v hlbokých lesoch pri Hornáde. Skôr chalupárska kolónia ako obec, obľúbené letovisko Košičanov. Ticho, lesy, voda. Čo viac si priať? A práve táto idylka to vlani počas povodní „schytala“. Nejde iba o veľkú vodu z neďalekej priehrady Ružín, ktorá poškodila nielen domy, ale aj osem hrobov na miestnom cintoríne, ktoré museli exhumovať. Oveľa vážnejšie škody narobili tisícky ton štrku a bahna, ktoré sa na Malú Lodinu zosunuli z okolitých lesov. Presnejšie, zalial ju štrk. Bagrovali ho dlhé mesiace, pomáhali aj dobrovoľníci z humanitárnych organizácií.
V polovici januára kráčame so starostkou Adriánou Fečkovou po lesnej ceste. Z diaľky, z lesa plného zdravých hrabov, bukov a dubov sa ozývajú zvuky obrovského kladiva. To partia ôsmich chlapov buduje preventívne protipovodňové opatrenia podľa projektu organizácie Ľudia a voda. „V rámci systémov zadržujúcich vodu budujeme ohrádzky, odrážky a zasekávacie jamy. Obec pritom nemá ani meter lesa, všetko patrí košickým Mestským lesom alebo urbáru,“ vysvetľuje starostka Fečková. Na tieto práce obec dostala zdroje z rezervy predsedníčky vlády a zo združenia Človek v ohrození. V pilotnom projekte protipovodňových opatrení podporených vládou je ďalších 23 obcí.
Vedúci čaty Pavol Vaľa hovorí, že od novembra, keď začali, vybudovali dvesto prehrádzok. Sú účinné. „Prudký dážď ich po dvoch zrážkach v priebehu pol hodiny zasypal kameňmi a drevom. Ak by neboli, všetko by to došlo dole do dediny,“ vysvetľuje Vaľa, pričom ukazuje na malom úseku lesa štyri sezónne potoky, ktoré sa v okamihu môžu premeniť na nezvládnuteľnú riavu. Teraz je ich koryto suché. Ak bude dobré počasie, dokončia chlapi v blízkom čase ešte stometrový úsek prehrádzok v lese.
.náš dom
Nie všade sa však veci hýbu tak rýchlo, ako v Malej Lodine (a nemyslíme tým iba štrk v lese). Symbolom vlaňajších povodní a zosuvov je nepochybne Nižná Myšľa. Obec, kde spadli alebo museli zbúrať zatiaľ takmer tri desiatky domov. Na okraji dediny, na ornej pôde, kde predtým pestovali repku olejnú, vyrástlo kontajnerové mestečko. Problém je iba jeden, no zásadný. Kontajnerové bunky znamenajú určite skvelú pomoc, na dlhodobé bývanie sú však nevyhovujúce. V lete je tam teplejšie ako v saune a v tuhých zimách elektrické kúrenie kolabuje. Okrem toho je v nich vlhko a šíri sa pleseň. No najmä, stoja na pôde súkromných vlastníkov, väčšinou neznámych. Obec túto jedinú vhodnú pôdu na ich umiestnenie zabrala na tri roky. Čo bude ďalej, zatiaľ nikto nevie. Geológovia si vedia predstaviť čiastočnú sanáciu Nižnej Myšle, no prakticky vylučujú, aby sa mohli v budúcnosti postaviť nové murované domy na pozemkoch, kde boli vinou zosuvov zničené. Kde teda? Toto je jediná vhodná (a bezpečná) pôda – treba ju však vykúpiť.
Srnky za oknom, na ktorom sú od Vianoc nalepení „detskí“ Mikuláši. Aj takú romantiku ponúka provizórne bývanie v oranžovom kontajneri päťčlennej rodine Peterčákovcov. Vchádzame dnu. „Toto nie je na bývanie, iba na užívanie,“ poznamená lakonicky pani Terézia. Keď boli na prelome rokov silné mrazy, v noci im vyhodilo ističe. Aby nezamrzli, kúrili si plynom, navliekli si na seba všetko, čo mali. Keď sa to nedalo vydržať, išli k babke. Tri dospievajúce deti momentálne nie sú doma. Čo však pre nich znamená doma? Stačí pohľad na stenu. Malá nástenka s názvom „náš dom“, na ktorej sú fotografie ich domu, ktorý už nestojí. Bol to prvý dom v dedine, ktorý zničili zosuvy. A jediný, ktorý sa roztrhol ako domček z kariet. Mal osem miestností, iba obývačka (9 x 6 metrov) bola taká veľká, ako dnešný kontajner. Peterčákovci si však nesťažujú a sú vďační. No dlho tu neostanú.
„Počkáme do jari, ako sa to vyvinie s výkupom pozemkov. Osemsto či dokonca tisícdvesto korún za štvorcový meter, čo pýtajú ich vlastníci, je príliš veľa. Dalo by sa uvažovať o cene tristo, možno štyristo korún. Ak sa to nevyrieši, pôjdeme bývať do inej obce. Pozeráme si na internete ponuky,“ povie Ľuboš Peterčák, pričom ešte uvažuje v bývalej mene.
„Ľudia si tu myslia, že sme milionári. Chcú na nás zbohatnúť,“ dodá jeho manželka Terézia.
.rozdelená dedina
Peterčákovci presne pomenovali podstatu dnešnej Nižnej Myšle – obec je rozdelená. Na jednej strane sú záujmy štyridsiatich šiestich vlastníkov pôdy v danej lokalite, z toho iba trinásti sú z obce. Chceli by ju, pochopiteľne, predať za čo najvyššiu cenu. Ibaže, predtým, ako tam štát vybudoval infraštruktúru pre kontajnerové bunky, išlo o ornú pôdu v cene päť či šesť eur za meter. Na druhej strane je desatina obce, ktorá potrebuje parcely na nové bývanie. Pravda, za primeranú cenu. Kompromis na úrovni desať- trinásť eur si vedia predstaviť.
„Pred zosuvmi sa v obci cena pôdy pohybovala okolo osemsto korún za meter, po zosuvoch to však kleslo k nule. Aj ja by som zvážil, keby som bol odinakiaľ, či dnes kúpim v Nižnej Myšli stavebný pozemok ,“ priznáva nový starosta Ľudovít Grega. Zvolal už stretnutie s vlastníkmi, tí však zatiaľ neoblomne trvajú na cene osemsto korún a viac. Zaseknutie na mŕtvom bode? Obec pritom dostala vlani prísľub premiérky Radičovej, že ak sa vyrieši pôda na výstavbu a tí, čo prišli o domy, si postavia základy, tak prispeje zo svojej rezervy na stavbu jednoduchých montovaných domov. Mali by byť dva typy: menšie pre jedného až troch obyvateľov, väčšie pre dvoch až šiestich. Starosta Grega pritom kritizuje úsilie jedného z poškodených zosuvmi, bývalého košického mestského poslanca Petra Cengeľa, ktorý už dlho navrhuje, aby štát vykúpil túto pôdu od vlastníkov vo verejnom záujme. Teda aby ich vyvlastnil. S ohľadom na množstvo neznámych vlastníkov ani inú dostupnú možnosť nevidí. „To je citlivá otázka, znamenalo by to konflikty v obci. Je výstavba rodinných domov verejným záujmom?“ pýta sa starosta Grega.
Peter Cengeľ, ktorý zatiaľ býva s rodinou v jednom z kontajnerov, sa nazdáva, že ak by sa vykupovalo po mimoriadnej situácii (zosuvoch) pre obec, nie pre konkrétnych občanov, je to verejný záujem. „Áno, obecné zastupiteľstvo možno bude musieť prijať jedno z najťažších rozhodnutí v dejinách. Musí sa rozhodnúť, či si tu podrží desatinu obyvateľov, ktorí prišli o domy, alebo nám povie prepáčte, musíte ísť preč. Iné riešenie nie je,“ nazdáva sa Cengeľ.
V Nižnej Myšli teda panuje neprehľadná situácia. Čím skôr by sa mala vyriešiť, aby humanitárne organizácie aj vláda mohli naďalej efektívne pomáhať. Inšpiráciou na riešenie, proti ktorému by možno v centre dediny nenamietali ani geológovia, môže byť Jozef Šimko z neďalekých Kapušian, ktorý si po tom, ako pri zosuvoch prišiel o svoj murovaný dom, doviezol z Poľska ľahký drevený domček za dvanásťtisíc eur – na prívese za autom. Ten totiž nevyžaduje stavebné povolenie, k zemi je pripevnený iba na ôsmich bodoch. Jednoduché a účinné.
Geológ Ľubomír Petro (pozri rozhovor v rámčeku) sa s kolegami téme dlhoročne venuje. Evidujú okolo Košíc dva výrazné morfologické chrbty. Sú oddelené dolinami Hornádu, Torysy a Olšavy a smerom na juh sa znižujú na úroveň riek. Svahy chrbtov v dolinách uvedených tokov, teda aj územia obidvoch Hutiek, Nižného a Vyšného Čaju – to všetko sú ohrozené územia. Tieto dva chrbty sú budované morskými ílovitými sedimentmi, ktoré obsahujú piesok, vulkanický popol a prach. Pri občasných výbuchoch sopiek v minulosti sa v nich usadzoval popol, náchylný na objemové zmeny. Keď tieto sedimenty navlhnú, tak „napučia“, a naopak, keď vyschnú, tak sa zmraštia. A zem sa dá do pohybu.
„Našli sme viacero veľkých zosuvov v zastavaných územiach i mimo nich. Napríklad lokalita Slanec. To je ďalšie ohrozené územie. Vedie tadiaľ päť tranzitov, diaľkové káble, medzištátny plynovod, optický kábel,“ uvádza Petro s tým, že podľa jeho názoru v roku 2008 nepraskol v tejto lokalite plynovod vinou starého potrubia, ale pre zosuv. Monitorovacie a šikmé odvodňovacie vrty, ktoré tam urobili, sú dnes v dezolátnom stave...
.povodeň z lesa
Malá Lodina je pomerne starostlivo ukrytá v hlbokých lesoch pri Hornáde. Skôr chalupárska kolónia ako obec, obľúbené letovisko Košičanov. Ticho, lesy, voda. Čo viac si priať? A práve táto idylka to vlani počas povodní „schytala“. Nejde iba o veľkú vodu z neďalekej priehrady Ružín, ktorá poškodila nielen domy, ale aj osem hrobov na miestnom cintoríne, ktoré museli exhumovať. Oveľa vážnejšie škody narobili tisícky ton štrku a bahna, ktoré sa na Malú Lodinu zosunuli z okolitých lesov. Presnejšie, zalial ju štrk. Bagrovali ho dlhé mesiace, pomáhali aj dobrovoľníci z humanitárnych organizácií.
V polovici januára kráčame so starostkou Adriánou Fečkovou po lesnej ceste. Z diaľky, z lesa plného zdravých hrabov, bukov a dubov sa ozývajú zvuky obrovského kladiva. To partia ôsmich chlapov buduje preventívne protipovodňové opatrenia podľa projektu organizácie Ľudia a voda. „V rámci systémov zadržujúcich vodu budujeme ohrádzky, odrážky a zasekávacie jamy. Obec pritom nemá ani meter lesa, všetko patrí košickým Mestským lesom alebo urbáru,“ vysvetľuje starostka Fečková. Na tieto práce obec dostala zdroje z rezervy predsedníčky vlády a zo združenia Človek v ohrození. V pilotnom projekte protipovodňových opatrení podporených vládou je ďalších 23 obcí.
Vedúci čaty Pavol Vaľa hovorí, že od novembra, keď začali, vybudovali dvesto prehrádzok. Sú účinné. „Prudký dážď ich po dvoch zrážkach v priebehu pol hodiny zasypal kameňmi a drevom. Ak by neboli, všetko by to došlo dole do dediny,“ vysvetľuje Vaľa, pričom ukazuje na malom úseku lesa štyri sezónne potoky, ktoré sa v okamihu môžu premeniť na nezvládnuteľnú riavu. Teraz je ich koryto suché. Ak bude dobré počasie, dokončia chlapi v blízkom čase ešte stometrový úsek prehrádzok v lese.
.náš dom
Nie všade sa však veci hýbu tak rýchlo, ako v Malej Lodine (a nemyslíme tým iba štrk v lese). Symbolom vlaňajších povodní a zosuvov je nepochybne Nižná Myšľa. Obec, kde spadli alebo museli zbúrať zatiaľ takmer tri desiatky domov. Na okraji dediny, na ornej pôde, kde predtým pestovali repku olejnú, vyrástlo kontajnerové mestečko. Problém je iba jeden, no zásadný. Kontajnerové bunky znamenajú určite skvelú pomoc, na dlhodobé bývanie sú však nevyhovujúce. V lete je tam teplejšie ako v saune a v tuhých zimách elektrické kúrenie kolabuje. Okrem toho je v nich vlhko a šíri sa pleseň. No najmä, stoja na pôde súkromných vlastníkov, väčšinou neznámych. Obec túto jedinú vhodnú pôdu na ich umiestnenie zabrala na tri roky. Čo bude ďalej, zatiaľ nikto nevie. Geológovia si vedia predstaviť čiastočnú sanáciu Nižnej Myšle, no prakticky vylučujú, aby sa mohli v budúcnosti postaviť nové murované domy na pozemkoch, kde boli vinou zosuvov zničené. Kde teda? Toto je jediná vhodná (a bezpečná) pôda – treba ju však vykúpiť.
Srnky za oknom, na ktorom sú od Vianoc nalepení „detskí“ Mikuláši. Aj takú romantiku ponúka provizórne bývanie v oranžovom kontajneri päťčlennej rodine Peterčákovcov. Vchádzame dnu. „Toto nie je na bývanie, iba na užívanie,“ poznamená lakonicky pani Terézia. Keď boli na prelome rokov silné mrazy, v noci im vyhodilo ističe. Aby nezamrzli, kúrili si plynom, navliekli si na seba všetko, čo mali. Keď sa to nedalo vydržať, išli k babke. Tri dospievajúce deti momentálne nie sú doma. Čo však pre nich znamená doma? Stačí pohľad na stenu. Malá nástenka s názvom „náš dom“, na ktorej sú fotografie ich domu, ktorý už nestojí. Bol to prvý dom v dedine, ktorý zničili zosuvy. A jediný, ktorý sa roztrhol ako domček z kariet. Mal osem miestností, iba obývačka (9 x 6 metrov) bola taká veľká, ako dnešný kontajner. Peterčákovci si však nesťažujú a sú vďační. No dlho tu neostanú.
„Počkáme do jari, ako sa to vyvinie s výkupom pozemkov. Osemsto či dokonca tisícdvesto korún za štvorcový meter, čo pýtajú ich vlastníci, je príliš veľa. Dalo by sa uvažovať o cene tristo, možno štyristo korún. Ak sa to nevyrieši, pôjdeme bývať do inej obce. Pozeráme si na internete ponuky,“ povie Ľuboš Peterčák, pričom ešte uvažuje v bývalej mene.
„Ľudia si tu myslia, že sme milionári. Chcú na nás zbohatnúť,“ dodá jeho manželka Terézia.
.rozdelená dedina
Peterčákovci presne pomenovali podstatu dnešnej Nižnej Myšle – obec je rozdelená. Na jednej strane sú záujmy štyridsiatich šiestich vlastníkov pôdy v danej lokalite, z toho iba trinásti sú z obce. Chceli by ju, pochopiteľne, predať za čo najvyššiu cenu. Ibaže, predtým, ako tam štát vybudoval infraštruktúru pre kontajnerové bunky, išlo o ornú pôdu v cene päť či šesť eur za meter. Na druhej strane je desatina obce, ktorá potrebuje parcely na nové bývanie. Pravda, za primeranú cenu. Kompromis na úrovni desať- trinásť eur si vedia predstaviť.
„Pred zosuvmi sa v obci cena pôdy pohybovala okolo osemsto korún za meter, po zosuvoch to však kleslo k nule. Aj ja by som zvážil, keby som bol odinakiaľ, či dnes kúpim v Nižnej Myšli stavebný pozemok ,“ priznáva nový starosta Ľudovít Grega. Zvolal už stretnutie s vlastníkmi, tí však zatiaľ neoblomne trvajú na cene osemsto korún a viac. Zaseknutie na mŕtvom bode? Obec pritom dostala vlani prísľub premiérky Radičovej, že ak sa vyrieši pôda na výstavbu a tí, čo prišli o domy, si postavia základy, tak prispeje zo svojej rezervy na stavbu jednoduchých montovaných domov. Mali by byť dva typy: menšie pre jedného až troch obyvateľov, väčšie pre dvoch až šiestich. Starosta Grega pritom kritizuje úsilie jedného z poškodených zosuvmi, bývalého košického mestského poslanca Petra Cengeľa, ktorý už dlho navrhuje, aby štát vykúpil túto pôdu od vlastníkov vo verejnom záujme. Teda aby ich vyvlastnil. S ohľadom na množstvo neznámych vlastníkov ani inú dostupnú možnosť nevidí. „To je citlivá otázka, znamenalo by to konflikty v obci. Je výstavba rodinných domov verejným záujmom?“ pýta sa starosta Grega.
Peter Cengeľ, ktorý zatiaľ býva s rodinou v jednom z kontajnerov, sa nazdáva, že ak by sa vykupovalo po mimoriadnej situácii (zosuvoch) pre obec, nie pre konkrétnych občanov, je to verejný záujem. „Áno, obecné zastupiteľstvo možno bude musieť prijať jedno z najťažších rozhodnutí v dejinách. Musí sa rozhodnúť, či si tu podrží desatinu obyvateľov, ktorí prišli o domy, alebo nám povie prepáčte, musíte ísť preč. Iné riešenie nie je,“ nazdáva sa Cengeľ.
V Nižnej Myšli teda panuje neprehľadná situácia. Čím skôr by sa mala vyriešiť, aby humanitárne organizácie aj vláda mohli naďalej efektívne pomáhať. Inšpiráciou na riešenie, proti ktorému by možno v centre dediny nenamietali ani geológovia, môže byť Jozef Šimko z neďalekých Kapušian, ktorý si po tom, ako pri zosuvoch prišiel o svoj murovaný dom, doviezol z Poľska ľahký drevený domček za dvanásťtisíc eur – na prívese za autom. Ten totiž nevyžaduje stavebné povolenie, k zemi je pripevnený iba na ôsmich bodoch. Jednoduché a účinné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.