.na východe Slovenska zosuvy opäť ohrozujú životy a majetky ľudí. Prečo práve tam?
Zosuvmi sa zaoberám tridsať rokov. Pre východ a sever Slovenska sú typické flyšové územia a medzihorské panvy, náchylné na zosúvanie. Po intenzívnych dažďoch vlani v máji a júni bola naša organizácia poverená zdokumentovať novovzniknuté zosuvy v Košickom a Prešovskom kraji a vypracovať ich kategorizáciu podľa spoločenskej závažnosti. Zosuvy sme rozdelili do štyroch kategórií, podľa miery, v akej ohrozujú zdravie alebo nehnuteľnosti. Celkom bolo zaregistrovaných 551 zosuvov, od relatívne malých s rozlohou niekoľko štvorcových metrov, až po obrovské, niekoľkohektárové.
.možno zachrániť každé zosuvové územie?
Teoreticky áno, v mnohých prípadoch sa to však neoplatí. Som rád, že nedávno aj z úst ministra životného prostredia Józsefa Nagya v Krásnej nad Hornádom odznelo, že sú aj také zosuvy, ktoré sa za rozumné peniaze nedajú sanovať.
.sú teda územia, ktoré je lepšie obetovať?
V najhorších územiach – v Nižnej Myšli a Kapušanoch – sa museli pre zosuvy zbúrať desiatky domov. Úplná sanácia by bola neúmerne drahá.
.koľko by stála?
Iba na porovnanie uvediem, že sanácia 210-metrového úseku cesty pod Nižnou Hutkou stála približne tri milióny eur – a podľa mňa problém nevyriešila tak, ako by bolo potrebné. Celková dĺžka cesty v obrovskom zosuve je viac ako kilometer. Zosuv v Nižnej Myšli má odhadom 0,3 kilometra plochy, zosuv na ceste v Nižnej Hutke až vyše dvoch štvorcových kilometrov. Správcovi cesty som odporúčal odkloniť cestu a v úzkej šiji urobiť premostenie. Bude to lacnejšie ako sanácia.
.prijali váš návrh?
Nie, rozhodli sa to sanovať, pretože odklon cesty by musel byť robený na základe projektovej dokumentácie, stavebného povolenia a správca cesty by musel mať vlastnícke práva k príslušným pozemkom. Okrem toho tu bol tlak zo strany užívateľov cestného ťahu z Košíc do Trebišova, vzhľadom na dlhú obchádzku. Geológom navrhnuté opatrenia stoja približne tri milióny eur. Nevyriešilo to však situáciu – po nedávnych dažďoch sa objavili deformácie cesty mimo sanovaného úseku.
.boli pri Košiciach v minulosti dokumentované zosuvy?
Celý svah východného okraja Košíc, od Krásnej po sídlisko Ťahanovce je jeden veľký zosuv, dlhý asi šesť kilometrov. Aktuálne zosuvy sú oživením častí jedného veľkého frontálneho zosuvu. Našťastie, nie sú príliš hlboké, len do šesť metrov. Zlé by to bolo, keby sa aktivoval starší zosuv na Opátskom, kde už padli tri domy. Ten bol na štyristometrovom úseku hlboký možno aj tridsať metrov.
.ako je možné, že tam stoja domy a sídliská?
Nemali by tam stáť, niektoré domy a chaty boli postavené bez stavebného povolenia a niektoré už aj padli.
.nie je to trestuhodné podcenenie rizík?
Máme stavebný zákon, aký máme...
.tridsať rokov tú hrozbu vidíte a upozorňujete na ňu. Aká je reakcia zodpovedných?
My sme príspevková organizácia, všetky naše doterajšie úlohy boli financované zo štátneho rozpočtu. Správy sme odovzdali. Robili sa rôzne mapy, aj detailné, v mierke 1:10 000, aj registrácia zosuvov, prieskumy najmä v okolí Prešova, na ploche tristopäťdesiat štvorcových kilometrov. Register svahových deformácií je voľne prístupný pre verejnosť na internetovej stránke www.geology.sk. Až teraz si košickí architekti z útvaru hlavného architekta prišli vypýtať mapy.
.čo robili doteraz?
V minulosti sa architekti o zosuvy nezaujímali. Chodil som za nimi, upozorňoval. Vraj by s tým mali problém, museli by meniť svoje návrhy aj územnoplánovacie dokumenty.
.vystavujú však riziku ľudí?
Áno, ale nemali povinnosť to akceptovať.
.prečo sa nezmenila legislatíva?
Naša asociácia inžinierskych geológov sa usilovala minimálne desať rokov novelizovať stavebný zákon. Ten by mal bezpodmienečne ukladať povinnosť realizovať inžiniersko-geologický prieskum. Výstavba akéhokoľvek objektu by sa mala robiť na základe posudku založeného na výsledkoch prieskumu. U jednoduchých objektov stojí prieskum asi pol percenta z nákladov na stavbu. Naše návrhy neboli vypočuté. Padli aj výhrady, že si naháňame obchody. Absurdné, my predsa nie sme prieskumná organizácia. Žiaľ, nedávne udalosti nám dali za pravdu.
Zosuvmi sa zaoberám tridsať rokov. Pre východ a sever Slovenska sú typické flyšové územia a medzihorské panvy, náchylné na zosúvanie. Po intenzívnych dažďoch vlani v máji a júni bola naša organizácia poverená zdokumentovať novovzniknuté zosuvy v Košickom a Prešovskom kraji a vypracovať ich kategorizáciu podľa spoločenskej závažnosti. Zosuvy sme rozdelili do štyroch kategórií, podľa miery, v akej ohrozujú zdravie alebo nehnuteľnosti. Celkom bolo zaregistrovaných 551 zosuvov, od relatívne malých s rozlohou niekoľko štvorcových metrov, až po obrovské, niekoľkohektárové.
.možno zachrániť každé zosuvové územie?
Teoreticky áno, v mnohých prípadoch sa to však neoplatí. Som rád, že nedávno aj z úst ministra životného prostredia Józsefa Nagya v Krásnej nad Hornádom odznelo, že sú aj také zosuvy, ktoré sa za rozumné peniaze nedajú sanovať.
.sú teda územia, ktoré je lepšie obetovať?
V najhorších územiach – v Nižnej Myšli a Kapušanoch – sa museli pre zosuvy zbúrať desiatky domov. Úplná sanácia by bola neúmerne drahá.
.koľko by stála?
Iba na porovnanie uvediem, že sanácia 210-metrového úseku cesty pod Nižnou Hutkou stála približne tri milióny eur – a podľa mňa problém nevyriešila tak, ako by bolo potrebné. Celková dĺžka cesty v obrovskom zosuve je viac ako kilometer. Zosuv v Nižnej Myšli má odhadom 0,3 kilometra plochy, zosuv na ceste v Nižnej Hutke až vyše dvoch štvorcových kilometrov. Správcovi cesty som odporúčal odkloniť cestu a v úzkej šiji urobiť premostenie. Bude to lacnejšie ako sanácia.
.prijali váš návrh?
Nie, rozhodli sa to sanovať, pretože odklon cesty by musel byť robený na základe projektovej dokumentácie, stavebného povolenia a správca cesty by musel mať vlastnícke práva k príslušným pozemkom. Okrem toho tu bol tlak zo strany užívateľov cestného ťahu z Košíc do Trebišova, vzhľadom na dlhú obchádzku. Geológom navrhnuté opatrenia stoja približne tri milióny eur. Nevyriešilo to však situáciu – po nedávnych dažďoch sa objavili deformácie cesty mimo sanovaného úseku.
.boli pri Košiciach v minulosti dokumentované zosuvy?
Celý svah východného okraja Košíc, od Krásnej po sídlisko Ťahanovce je jeden veľký zosuv, dlhý asi šesť kilometrov. Aktuálne zosuvy sú oživením častí jedného veľkého frontálneho zosuvu. Našťastie, nie sú príliš hlboké, len do šesť metrov. Zlé by to bolo, keby sa aktivoval starší zosuv na Opátskom, kde už padli tri domy. Ten bol na štyristometrovom úseku hlboký možno aj tridsať metrov.
.ako je možné, že tam stoja domy a sídliská?
Nemali by tam stáť, niektoré domy a chaty boli postavené bez stavebného povolenia a niektoré už aj padli.
.nie je to trestuhodné podcenenie rizík?
Máme stavebný zákon, aký máme...
.tridsať rokov tú hrozbu vidíte a upozorňujete na ňu. Aká je reakcia zodpovedných?
My sme príspevková organizácia, všetky naše doterajšie úlohy boli financované zo štátneho rozpočtu. Správy sme odovzdali. Robili sa rôzne mapy, aj detailné, v mierke 1:10 000, aj registrácia zosuvov, prieskumy najmä v okolí Prešova, na ploche tristopäťdesiat štvorcových kilometrov. Register svahových deformácií je voľne prístupný pre verejnosť na internetovej stránke www.geology.sk. Až teraz si košickí architekti z útvaru hlavného architekta prišli vypýtať mapy.
.čo robili doteraz?
V minulosti sa architekti o zosuvy nezaujímali. Chodil som za nimi, upozorňoval. Vraj by s tým mali problém, museli by meniť svoje návrhy aj územnoplánovacie dokumenty.
.vystavujú však riziku ľudí?
Áno, ale nemali povinnosť to akceptovať.
.prečo sa nezmenila legislatíva?
Naša asociácia inžinierskych geológov sa usilovala minimálne desať rokov novelizovať stavebný zákon. Ten by mal bezpodmienečne ukladať povinnosť realizovať inžiniersko-geologický prieskum. Výstavba akéhokoľvek objektu by sa mala robiť na základe posudku založeného na výsledkoch prieskumu. U jednoduchých objektov stojí prieskum asi pol percenta z nákladov na stavbu. Naše návrhy neboli vypočuté. Padli aj výhrady, že si naháňame obchody. Absurdné, my predsa nie sme prieskumná organizácia. Žiaľ, nedávne udalosti nám dali za pravdu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.