TELEVÍZIE Koniec „českej TA3”
Česká spravodajská televízia Z1, v našich končinách označovaná aj ako „česká TA3“, minulý týždeň ukončila vysielanie. Nečakane, doslova z večera do rána. Finančníkom zo skupiny J&T, ktorá stanicu vlastnila, došla trpezlivosť. Už ich nebavilo každoročne vykrývať vyše 150-miliónovú stratu (v českých korunách), a tak svoju drahú hračku zatvorili. Dvojročný príbeh projektu Z1 poukazuje na zbytočné megalomanstvo, s akým finančníci pristupujú k niektorým aktivitám. J&T sa s myšlienkou „veľkej“ spravodajskej televízie v ČR pohrávala od roku 2004, keď sa uchádzala o licenciu na celoplošné digitálne vysielanie. Tú nakoniec aj získala, ale až o štyri roky neskôr. Medzitým verejnoprávna Česká televízia spustila svoj spravodajský kanál ČT24 a celý trh sa zásadne zmenil. Navyše prišla svetová ekonomická kríza. Ani to však pánov z J&T neodradilo, aby rozbehli vlastnú pompéznu televíziu, výrazne drahšiu než je naša chudobná TA3. Takmer polovicu ročného rozpočtu Z1 „zhltli“ len poplatky za extrémne drahé vysielanie pre domácnosti s bežnou anténou. A potom sa majitelia len čudovali že takáto televízia si na seba nedokáže zarobiť. Z1 chcela nezmyselne konkurovať Českej televízii, záchrannú brzdu zatiahla až príliš neskoro. Pritom stačilo vypnúť drahé vysielače a pôsobiť len v káblovkách a na satelite. Televízia by ušetrila vyše tri milióny eur ročne a jej strata mohla byť razom polovičná. Stačilo uvažovať trošku racionálnejšie.
Juraj Koiš, RadioTV.cz
MÉDIÁ Kto chce šéfovať RTVS
Bez väčších prekvapení sa skončilo otváranie obálok s uchádzačmi o post riaditeľa novej verejnoprávnej ustanovizne, ktorá spája rozhlas a televíziu pod značkou RTVS. Medzi 20 prihláškami (tri sú sporné, prišli po oficiálnom termíne) sú tradične aj úplne neznáme mená ľudí, ktorí podobné konkurzy využívajú na zviditeľnenie, prípadne pobavenie. Vtipná je kandidatúra Fedora Flašíka, ktorý nemá reálne šance, ale môže aspoň oživiť proces vypočúvania kandidátov. Očakávala sa kandidatúra bývalého riaditeľa Fun rádia a člena Licenčnej rady Petra Abraháma. Otázna je kandidatúra Jána Füleho, keďže jeho prihláška prišla po termíne. Füle svojho času viedol spravodajstvo v STV, podnikal, šéfoval syndikátu novinárov, bol hovorcom prezidenta Schustera a podieľal sa na volebnej kampani Ivety Radičovej. Najhorúcejšie mená sú v podstate dve: Jaroslav Rezník, bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu, dnes riaditeľ Tlačovej agentúry SR, a Miloslava Zemková, dočasná šéfka RTVS. Obaja majú skúsenosti s riadením verejnoprávneho média, obidvaja majú povesť schopných manažérov, ktorí dokážu komunikovať so širokým spektrom politikov. Zemkovej výhoda je v tom, že má aj tím ľudí, ktorý sa už osvedčil v rozhlase, a zrejme presvedčila aj ministra Krajcera. Jaroslav Rezník bol človekom, ktorý pracoval aj pre ministra Maďariča a poslanci Smeru zaň zrejme zdvihnú ruku bez väčšieho problému. Voľba vyzerá preto dopredu jasná v prospech Zemkovej, ale ani prekvapenie pri voľbe v parlamente nie je vylúčené. Stačí si spomenúť na voľbu generálneho prokurátora.
.eva Čobejová
TLAČ Pravda o svedomí
Krátko pred piatym výročím rozpadu druhej Dzurindovej vlády pre výhradu svedomia, keď SDKÚ porušila koaličnú dohodu a KDH opustilo vládu, sa opäť hovorí o svedomí. Môže za to najmä opozičný denník Pravda, pár aktivistov a mediálne pritlačení lekári. Pravda za posledných 10 dní publikovala o téme sériu článkov, ktorých tézou bolo, že po nástupe nového ministra zdravotníctva z KDH a výmene riaditeľa Univerzitnej nemocnice sa po rozhodnutí „zhora“ prestali v Bratislave vykonávať potraty na požiadanie. Hoci Pravda nijako nepreukázala, že išlo o tlak z ministerstva či nového vedenia nemocnice, minister Uhliarik aj Univerzitná nemocnica obvinenia odmietli, koncom minulého týždňa vedenie Univerzitnej nemocnice zmenilo svoje pôvodné vyhlásenie a vykonávanie potratov obnovilo. Otázkou teda zostáva, či údajný tlak na nevykonávanie potratov nenahradil iný tlak, a síce na ich vykonávanie. K téme sa vyjadrovali aj politici liberálnej SaS. Stojí za zaznamenanie, že oproti minulosti došlo k istému posunu. Premiérka Radičová mlčí, politici SaS rešpektujú právo jednotlivých lekárov uplatniť si výhradu vo svedomí, odmietajú však, aby také právo mali celé inštitúcie. A práve tu je nový problém, ktorý výhrada svedomia otvára: viaceré nemocnice nerobia potraty na požiadanie, pretože všetci tamojší lekári odmietajú robiť umelé potraty. Nie je to však nič iné, než prirodzený dôsledok slobody jednotlivca. Ak by však prevážil tlak SaS a nemocnice by okrem výhrady museli zabezpečiť aj potraty, bolo by po slobode.
.jaroslav Daniška
Česká spravodajská televízia Z1, v našich končinách označovaná aj ako „česká TA3“, minulý týždeň ukončila vysielanie. Nečakane, doslova z večera do rána. Finančníkom zo skupiny J&T, ktorá stanicu vlastnila, došla trpezlivosť. Už ich nebavilo každoročne vykrývať vyše 150-miliónovú stratu (v českých korunách), a tak svoju drahú hračku zatvorili. Dvojročný príbeh projektu Z1 poukazuje na zbytočné megalomanstvo, s akým finančníci pristupujú k niektorým aktivitám. J&T sa s myšlienkou „veľkej“ spravodajskej televízie v ČR pohrávala od roku 2004, keď sa uchádzala o licenciu na celoplošné digitálne vysielanie. Tú nakoniec aj získala, ale až o štyri roky neskôr. Medzitým verejnoprávna Česká televízia spustila svoj spravodajský kanál ČT24 a celý trh sa zásadne zmenil. Navyše prišla svetová ekonomická kríza. Ani to však pánov z J&T neodradilo, aby rozbehli vlastnú pompéznu televíziu, výrazne drahšiu než je naša chudobná TA3. Takmer polovicu ročného rozpočtu Z1 „zhltli“ len poplatky za extrémne drahé vysielanie pre domácnosti s bežnou anténou. A potom sa majitelia len čudovali že takáto televízia si na seba nedokáže zarobiť. Z1 chcela nezmyselne konkurovať Českej televízii, záchrannú brzdu zatiahla až príliš neskoro. Pritom stačilo vypnúť drahé vysielače a pôsobiť len v káblovkách a na satelite. Televízia by ušetrila vyše tri milióny eur ročne a jej strata mohla byť razom polovičná. Stačilo uvažovať trošku racionálnejšie.
Juraj Koiš, RadioTV.cz
MÉDIÁ Kto chce šéfovať RTVS
Bez väčších prekvapení sa skončilo otváranie obálok s uchádzačmi o post riaditeľa novej verejnoprávnej ustanovizne, ktorá spája rozhlas a televíziu pod značkou RTVS. Medzi 20 prihláškami (tri sú sporné, prišli po oficiálnom termíne) sú tradične aj úplne neznáme mená ľudí, ktorí podobné konkurzy využívajú na zviditeľnenie, prípadne pobavenie. Vtipná je kandidatúra Fedora Flašíka, ktorý nemá reálne šance, ale môže aspoň oživiť proces vypočúvania kandidátov. Očakávala sa kandidatúra bývalého riaditeľa Fun rádia a člena Licenčnej rady Petra Abraháma. Otázna je kandidatúra Jána Füleho, keďže jeho prihláška prišla po termíne. Füle svojho času viedol spravodajstvo v STV, podnikal, šéfoval syndikátu novinárov, bol hovorcom prezidenta Schustera a podieľal sa na volebnej kampani Ivety Radičovej. Najhorúcejšie mená sú v podstate dve: Jaroslav Rezník, bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu, dnes riaditeľ Tlačovej agentúry SR, a Miloslava Zemková, dočasná šéfka RTVS. Obaja majú skúsenosti s riadením verejnoprávneho média, obidvaja majú povesť schopných manažérov, ktorí dokážu komunikovať so širokým spektrom politikov. Zemkovej výhoda je v tom, že má aj tím ľudí, ktorý sa už osvedčil v rozhlase, a zrejme presvedčila aj ministra Krajcera. Jaroslav Rezník bol človekom, ktorý pracoval aj pre ministra Maďariča a poslanci Smeru zaň zrejme zdvihnú ruku bez väčšieho problému. Voľba vyzerá preto dopredu jasná v prospech Zemkovej, ale ani prekvapenie pri voľbe v parlamente nie je vylúčené. Stačí si spomenúť na voľbu generálneho prokurátora.
.eva Čobejová
TLAČ Pravda o svedomí
Krátko pred piatym výročím rozpadu druhej Dzurindovej vlády pre výhradu svedomia, keď SDKÚ porušila koaličnú dohodu a KDH opustilo vládu, sa opäť hovorí o svedomí. Môže za to najmä opozičný denník Pravda, pár aktivistov a mediálne pritlačení lekári. Pravda za posledných 10 dní publikovala o téme sériu článkov, ktorých tézou bolo, že po nástupe nového ministra zdravotníctva z KDH a výmene riaditeľa Univerzitnej nemocnice sa po rozhodnutí „zhora“ prestali v Bratislave vykonávať potraty na požiadanie. Hoci Pravda nijako nepreukázala, že išlo o tlak z ministerstva či nového vedenia nemocnice, minister Uhliarik aj Univerzitná nemocnica obvinenia odmietli, koncom minulého týždňa vedenie Univerzitnej nemocnice zmenilo svoje pôvodné vyhlásenie a vykonávanie potratov obnovilo. Otázkou teda zostáva, či údajný tlak na nevykonávanie potratov nenahradil iný tlak, a síce na ich vykonávanie. K téme sa vyjadrovali aj politici liberálnej SaS. Stojí za zaznamenanie, že oproti minulosti došlo k istému posunu. Premiérka Radičová mlčí, politici SaS rešpektujú právo jednotlivých lekárov uplatniť si výhradu vo svedomí, odmietajú však, aby také právo mali celé inštitúcie. A práve tu je nový problém, ktorý výhrada svedomia otvára: viaceré nemocnice nerobia potraty na požiadanie, pretože všetci tamojší lekári odmietajú robiť umelé potraty. Nie je to však nič iné, než prirodzený dôsledok slobody jednotlivca. Ak by však prevážil tlak SaS a nemocnice by okrem výhrady museli zabezpečiť aj potraty, bolo by po slobode.
.jaroslav Daniška
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.