Školský rok sa opäť začína po starom. Obsahová reforma školstva, ktorá by zredukovala povinné množstvo učiva na spoločný nevyhnutný základ a priniesla väčšiu pestrosť škôl, sa stále nekoná. A tak rodičia prirodzene hľadajú alternatívu.
Lenže dobrý pocit z nájdenia alternatívnej školy môže byť zradný. Na Slovensku je momentálne niekoľko legitímnych pokusov o nové spôsoby vyučovania, ako je Montessori pedagogika, Integrované tematické vyučovanie (ITV), Inquiry-based learning. Asi najväčší a podľa .týždňa najkontroverznejší pedagogický experiment je zatiaľ waldorfská škola.
.radšej trošku skepsy
Aj alternatívne školy už vedia využívať marketing, reklamu – a to oveľa lepšie ako klasické štátne školy – a presne vedia, na čo dnes rodičia počujú: metóda pátrania, učenie sa otázkami, výchova hlavy, srdca, rúk, budovanie emocionálnej inteligencie, vzťah k prírode a duchovným hodnotám či výučba k zodpovednosti za planétu. Rodičia by však mali byť pri pedagogickej alternatíve vždy opatrní a zdravo skeptickí a nespoliehať sa veľmi na to, že keď je škola zaradená v sieti škôl a má zvučné meno garanta, je všetko v najlepšom poriadku.
To, že je opatrnosť namieste, sa ukázalo aj na najnovšom pokuse o založenie súkromného osemročného gymnázia v osade Bindt v obci Hnilčík. Iniciátorka tejto školy Imelda Trochtová podala žiadosť na ministerstvo kultúry o zaradenie svojho gymnázia do školskej siete a vlani v decembri dostala na zriadenie gymnázia súhlas. Ministerstvo proti predloženej dokumentácii nič nenamietalo, o to viac, že garantom školy bol – podobne ako pri iných alternatívach (waldorfská škola či Forel International School) profesor Miron Zelina. Človek, ktorý je asi najfrekventovanejším slovenským odborníkom na pedagogiku. Okrem iného je tvorcom známeho programu Milénium a v súčasnosti odborným poradcom ministra školstva Jána Mikolaja. Práve Miron Zelina bude od septembra pripravovať školskú reformu podľa objednávky terajšej vládnej koalície.
.ruský vzor
Imelda Trochtová sa zaoberala všeličím. Učila aj na vysokej škole, v materskej škôlke, pracovala v treťom sektore, vzdelávala rómske deti a bola aj profesionálnou matkou. S manželom, ktorý bol tiež všeličím – aj hercom, aj učiteľom – sa napokon rozhodli odsťahovať ďaleko od mesta i veľkomesta a zamierili do osady Bindt v obci Hnilčík.
Redaktorovi časopisu Moment sa kedysi v tom čase tajuplne zmienila o tom, že ich vilu navštívil psychotronik a vyhlásil, že v nej vidí deti. V roku 2005 sa tu konala prvá letná „rodová škola“. Deti si tu stavali hlineno-slamený dom, hlinenú pec, jazero, vyrábali píšťalky, handrové bábiky či piekli chlieb. Nepochybne to mohli byť príjemné prázdniny. Ale letná škola sa mala už v septembri 2007 zmeniť na riadnu školu s celoročnou prevádzkou.
V decembri 2006 už mala pani Trochtová v rukách papier, že jej súkromné osemročné gymnázium štát oficiálne uznáva a zaraďuje do siete škôl. Všetko vyzeralo nádejne.
Na jar 2007 však požiadala zakladateľka školy Imelda Trochtová aj o súhlas na experimentálne overovanie metód a foriem výchovy a vzdelávania podľa M. P. Ščetinina. Až vtedy začalo byť trošku zrejmejšie, o čo by v prípade súkromného gymnázia v Hnilčíku išlo. Bol by to jednoznačne najväčší pedagogický experiment v našich pomeroch.
Keď sa na internete objavila stránka rodovej školy, dalo sa už zistiť, na čom je tento experiment založený. Na vzdelávacích metódach istého ruského pedagóga M. P. Ščetinina. Ten pôsobí v dedinke Tekos na pobreží Čierneho mora v obci, ktorú si postavili deti samy v rámci získavania praktických skúseností. Priaznivec Ščetininovej metódy Milan Barlog, ktorý Tekos navštívil, s nadšením na svojom blogu opisoval, že celú obec deti vystavali popri štúdiu, „ktoré zvládajú excelentne – trinásťročné deti skladajú maturitné skúšky, pätnásťročné končia vysokú školu, dvadsaťpäťročné majú ukončené aj tri“. O výchovu podobných všestranne zručných géniov sa teda chcela pokúsiť aj slovenská Rodová škola Bindt. Aj jej zakladatelia osobne spoznali Ščetininovu školu a rozhodli sa propagovať a aplikovať ju aj na Slovensku. Do Ruska na krátku návštevu vycestoval aj profesor Zelina. Fotky z jeho pobytu dobre poslúžili na propagáciu celej myšlienky.
.pozor, sekta
Keďže Ščetinin kladie dôraz na ochranu životného prostredia, na rozvoj duchovných hodnôt či zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt, našlo sa dosť ochotných rodičov – najmä medzi ekologickými aktivistami – ktorí boli ochotní poslať svoje deti do Bindtu. Deti dokonca mali hneď odísť na dlhší čas priamo do Ščetininovej školy v Rusku, aby zažili jej pravú atmosféru. Lenže situácia sa mierne skomplikovala.
Jeden z rodičov a aj niektorí starí rodičia sa experimentu na svojich deťoch a vnukoch zľakli. Obrátili sa preto na inštitúcie, ktoré sa zaoberajú sektami a novými náboženstvami. „Podľa našich informácií existuje prepojenie rodovej školy na hnutie Anastázia,“ vyhlásil verejne Miroslav Lojda z Ústavu pre vzťahy štátu a cirkvi. Zároveň vyslovil údiv nad tým, ako je možné, že táto škola dostala povolenie od štátu experimentovať s deťmi a ich psychikou. Téma sa dostala do médií a škole sa venovali podrobnejšie Hospodárske noviny, Markíza či Plus 7 dní. Z internetu sa stratila stránka o Rodovej škole. Ak sa dnes chce o nej niekto niečo dozvedieť, musí sa k nej „preklikať“ cez stránku Kruhu priateľov Anastasie.
Čo je vlastne spoločenstvo Anastasia? „Ťažiskom Nového Života podľa Anastasie je vzťah k Zemi a vytvorenie Priestoru Lásky,“ čítame na ich stránke. Ide o skupinu ľudí oslovených knihami V. Megreho o Anastasii. To je záhadná krásna ruská žena, ktorá žije kdesi v tajge na neznámom mieste v Rusku. Vďaka svojim zvláštnym schopnostiam našla príčiny aj riešenie všetkých problémov. V občasníku Anastasie sa nájdu aj takéto vety: „Teraz je ruský jazyk kódom na odtajnenie Vesmíru. Uver, že Rusko je nedostižné pre druhé krajiny. V ňom sa zrodili prekrásne idey vrátane národnej idey o rodových osadách. V ňom sa už zrodili a žijú naozajstní ľudia prvoprameňov s božskými schopnosťami.“
.podnet
Ešte predtým, než ministerstvo školstva rozhodlo o schválení experimentálneho overovania pedagogiky M. P. Ščetinina, dostalo na stôl list od Ivany Škodovej, predsedníčky občianskeho združenia INTEGRA – Centra prevencie v oblasti siekt. Centrum sa usilovalo získať o tvorcovi pedagogickej metódy M. P. Ščetininovi hodnoverné informácie. Obrátili sa o pomoc na partnerské moskovské centrum. Jeho riaditeľ, profesor Alexander Dvorkin, im potvrdil, že spoločenstvo Anastasiu a anastaziánov zaraďujú medzi kulty. Podľa profesora Dvorkina je „pán Ščetinin falošný akademik. V skutočnosti nemá ani legitímne vyššie vzdelanie. Nemá nijakú licenciu na pedagogickú činnosť a jeho škola štátom nie je uznaná“.
Po mediálnych výstupoch, ktoré spochybňovali dôveryhodnosť projektu, a po vyjadreniach viacerých odborníkov, ktorí sa venujú štúdiu siekt, sa ministerstvo školstva rozhodlo postupovať opatrnejšie. Aj profesor Zelina sa bránil (v Hospodárskych novinách), hoci nie veľmi presvedčivo: „Sekta a škola sú dve oddelené veci, vôbec spolu nesúvisia, neviem, kto to vôbec vytiahol na božie svetlo. Ide o zvláštnu školu v dobrom i zlom zmysle slova.“ Do slovenského školského systému síce vraj nemožno aplikovať všetko z ruského vzoru, ale niečo sa vraj dá využívať aj u nás, napríklad forma intenzívneho vyučovania, spojenie s prírodou a podobne.
.v rukách profesora
Túžba rodičov po lepšom vzdelávacom systéme ako dnes ponúkajú klasické štátne školy je celkom pochopiteľná. Medzi hľadačmi alternatívy môžu byť rôzne typy rodičov. „Od ekologických aktivistov, ktorých zrejme láka aj rodová škola, cez kreatívnych nadšencov, horliacich za učenie prostredníctvom zážitku a praktickej skúsenosti, až po rodičov, ktorí chcú dieťaťu ušetriť stres z tradičnej školy zameranej na výkon,“ myslí si odborníčka na školstvo Zuzana Humajová z Konzervatívneho inštitútu. Humajová odporúča rodičom, aby si dali pozor na to, či deti v alternatívnej škole zvládajú učivo v takom tempe a rozsahu ako ich vrstovníci v obyčajných školách, teda či by sa bez problémov „chytili“ aj v kolektíve štandardnej triedy. Zároveň treba pozorne sledovať, či nie je škola zameraná aj na ciele, ktoré jej neprináležia, teda napríklad či škola zámerne neodvádza deti od materiálneho sveta a či v nich nevyvoláva vnútorný konflikt spochybňovaním základných hodnôt, ktoré si osvojujú v rodine. Alebo či nestavia nad „tradičné“ vzdelávacie ciele poznávanie pochybných filozofických konceptov.
Humajová pripomína, že ak by sme už mali za sebou obsahovú reformu, ktorá by zadefinovala spoločný základ záväzný pre všetky školy, odbúralo by to aj celý systém experimentálneho overovania, ktorý môže trvať aj niekoľko rokov (waldorfská škola je v overovaní už od roku 2001). Po reforme by sa posilnili kompetencie rodičov, ktorí by mohli viac ovplyvňovať aj „obyčajné“ školy a necítili by sa – ako dnes – často nevypočutí. Je pravdepodobné, že v takejto situácii by sa utlmil aj vznik pochybných alternatív, ktorým ide o komplexné vytrhnutie dieťaťa z tradičnej vzdelávacej reality.
Profesor Miron Zelina momentálne ako odborný garant obsahovej reformy sľubuje, že ak všetko dobre pôjde, v septembri 2008 by sa malo experimentálne učiť po novom a štátneho kurikula by malo byť už asi len 60 percent osnov. Konečná podoba reformy je v nedohľadne a jej schválenie je neisté. Kým sa však tradičná škola nezreformuje, alternatívu budú rodičia vyhľadávať čoraz viac. Dnes to však, paradoxne, vyzerá tak, že všetko je v rukách profesora Zelinu – reforma štátnych škôl aj alternatíva. Dokonca aj tá pochybná.
.eva Čobejová
Lenže dobrý pocit z nájdenia alternatívnej školy môže byť zradný. Na Slovensku je momentálne niekoľko legitímnych pokusov o nové spôsoby vyučovania, ako je Montessori pedagogika, Integrované tematické vyučovanie (ITV), Inquiry-based learning. Asi najväčší a podľa .týždňa najkontroverznejší pedagogický experiment je zatiaľ waldorfská škola.
.radšej trošku skepsy
Aj alternatívne školy už vedia využívať marketing, reklamu – a to oveľa lepšie ako klasické štátne školy – a presne vedia, na čo dnes rodičia počujú: metóda pátrania, učenie sa otázkami, výchova hlavy, srdca, rúk, budovanie emocionálnej inteligencie, vzťah k prírode a duchovným hodnotám či výučba k zodpovednosti za planétu. Rodičia by však mali byť pri pedagogickej alternatíve vždy opatrní a zdravo skeptickí a nespoliehať sa veľmi na to, že keď je škola zaradená v sieti škôl a má zvučné meno garanta, je všetko v najlepšom poriadku.
To, že je opatrnosť namieste, sa ukázalo aj na najnovšom pokuse o založenie súkromného osemročného gymnázia v osade Bindt v obci Hnilčík. Iniciátorka tejto školy Imelda Trochtová podala žiadosť na ministerstvo kultúry o zaradenie svojho gymnázia do školskej siete a vlani v decembri dostala na zriadenie gymnázia súhlas. Ministerstvo proti predloženej dokumentácii nič nenamietalo, o to viac, že garantom školy bol – podobne ako pri iných alternatívach (waldorfská škola či Forel International School) profesor Miron Zelina. Človek, ktorý je asi najfrekventovanejším slovenským odborníkom na pedagogiku. Okrem iného je tvorcom známeho programu Milénium a v súčasnosti odborným poradcom ministra školstva Jána Mikolaja. Práve Miron Zelina bude od septembra pripravovať školskú reformu podľa objednávky terajšej vládnej koalície.
.ruský vzor
Imelda Trochtová sa zaoberala všeličím. Učila aj na vysokej škole, v materskej škôlke, pracovala v treťom sektore, vzdelávala rómske deti a bola aj profesionálnou matkou. S manželom, ktorý bol tiež všeličím – aj hercom, aj učiteľom – sa napokon rozhodli odsťahovať ďaleko od mesta i veľkomesta a zamierili do osady Bindt v obci Hnilčík.
Redaktorovi časopisu Moment sa kedysi v tom čase tajuplne zmienila o tom, že ich vilu navštívil psychotronik a vyhlásil, že v nej vidí deti. V roku 2005 sa tu konala prvá letná „rodová škola“. Deti si tu stavali hlineno-slamený dom, hlinenú pec, jazero, vyrábali píšťalky, handrové bábiky či piekli chlieb. Nepochybne to mohli byť príjemné prázdniny. Ale letná škola sa mala už v septembri 2007 zmeniť na riadnu školu s celoročnou prevádzkou.
V decembri 2006 už mala pani Trochtová v rukách papier, že jej súkromné osemročné gymnázium štát oficiálne uznáva a zaraďuje do siete škôl. Všetko vyzeralo nádejne.
Na jar 2007 však požiadala zakladateľka školy Imelda Trochtová aj o súhlas na experimentálne overovanie metód a foriem výchovy a vzdelávania podľa M. P. Ščetinina. Až vtedy začalo byť trošku zrejmejšie, o čo by v prípade súkromného gymnázia v Hnilčíku išlo. Bol by to jednoznačne najväčší pedagogický experiment v našich pomeroch.
Keď sa na internete objavila stránka rodovej školy, dalo sa už zistiť, na čom je tento experiment založený. Na vzdelávacích metódach istého ruského pedagóga M. P. Ščetinina. Ten pôsobí v dedinke Tekos na pobreží Čierneho mora v obci, ktorú si postavili deti samy v rámci získavania praktických skúseností. Priaznivec Ščetininovej metódy Milan Barlog, ktorý Tekos navštívil, s nadšením na svojom blogu opisoval, že celú obec deti vystavali popri štúdiu, „ktoré zvládajú excelentne – trinásťročné deti skladajú maturitné skúšky, pätnásťročné končia vysokú školu, dvadsaťpäťročné majú ukončené aj tri“. O výchovu podobných všestranne zručných géniov sa teda chcela pokúsiť aj slovenská Rodová škola Bindt. Aj jej zakladatelia osobne spoznali Ščetininovu školu a rozhodli sa propagovať a aplikovať ju aj na Slovensku. Do Ruska na krátku návštevu vycestoval aj profesor Zelina. Fotky z jeho pobytu dobre poslúžili na propagáciu celej myšlienky.
.pozor, sekta
Keďže Ščetinin kladie dôraz na ochranu životného prostredia, na rozvoj duchovných hodnôt či zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt, našlo sa dosť ochotných rodičov – najmä medzi ekologickými aktivistami – ktorí boli ochotní poslať svoje deti do Bindtu. Deti dokonca mali hneď odísť na dlhší čas priamo do Ščetininovej školy v Rusku, aby zažili jej pravú atmosféru. Lenže situácia sa mierne skomplikovala.
Jeden z rodičov a aj niektorí starí rodičia sa experimentu na svojich deťoch a vnukoch zľakli. Obrátili sa preto na inštitúcie, ktoré sa zaoberajú sektami a novými náboženstvami. „Podľa našich informácií existuje prepojenie rodovej školy na hnutie Anastázia,“ vyhlásil verejne Miroslav Lojda z Ústavu pre vzťahy štátu a cirkvi. Zároveň vyslovil údiv nad tým, ako je možné, že táto škola dostala povolenie od štátu experimentovať s deťmi a ich psychikou. Téma sa dostala do médií a škole sa venovali podrobnejšie Hospodárske noviny, Markíza či Plus 7 dní. Z internetu sa stratila stránka o Rodovej škole. Ak sa dnes chce o nej niekto niečo dozvedieť, musí sa k nej „preklikať“ cez stránku Kruhu priateľov Anastasie.
Čo je vlastne spoločenstvo Anastasia? „Ťažiskom Nového Života podľa Anastasie je vzťah k Zemi a vytvorenie Priestoru Lásky,“ čítame na ich stránke. Ide o skupinu ľudí oslovených knihami V. Megreho o Anastasii. To je záhadná krásna ruská žena, ktorá žije kdesi v tajge na neznámom mieste v Rusku. Vďaka svojim zvláštnym schopnostiam našla príčiny aj riešenie všetkých problémov. V občasníku Anastasie sa nájdu aj takéto vety: „Teraz je ruský jazyk kódom na odtajnenie Vesmíru. Uver, že Rusko je nedostižné pre druhé krajiny. V ňom sa zrodili prekrásne idey vrátane národnej idey o rodových osadách. V ňom sa už zrodili a žijú naozajstní ľudia prvoprameňov s božskými schopnosťami.“
.podnet
Ešte predtým, než ministerstvo školstva rozhodlo o schválení experimentálneho overovania pedagogiky M. P. Ščetinina, dostalo na stôl list od Ivany Škodovej, predsedníčky občianskeho združenia INTEGRA – Centra prevencie v oblasti siekt. Centrum sa usilovalo získať o tvorcovi pedagogickej metódy M. P. Ščetininovi hodnoverné informácie. Obrátili sa o pomoc na partnerské moskovské centrum. Jeho riaditeľ, profesor Alexander Dvorkin, im potvrdil, že spoločenstvo Anastasiu a anastaziánov zaraďujú medzi kulty. Podľa profesora Dvorkina je „pán Ščetinin falošný akademik. V skutočnosti nemá ani legitímne vyššie vzdelanie. Nemá nijakú licenciu na pedagogickú činnosť a jeho škola štátom nie je uznaná“.
Po mediálnych výstupoch, ktoré spochybňovali dôveryhodnosť projektu, a po vyjadreniach viacerých odborníkov, ktorí sa venujú štúdiu siekt, sa ministerstvo školstva rozhodlo postupovať opatrnejšie. Aj profesor Zelina sa bránil (v Hospodárskych novinách), hoci nie veľmi presvedčivo: „Sekta a škola sú dve oddelené veci, vôbec spolu nesúvisia, neviem, kto to vôbec vytiahol na božie svetlo. Ide o zvláštnu školu v dobrom i zlom zmysle slova.“ Do slovenského školského systému síce vraj nemožno aplikovať všetko z ruského vzoru, ale niečo sa vraj dá využívať aj u nás, napríklad forma intenzívneho vyučovania, spojenie s prírodou a podobne.
.v rukách profesora
Túžba rodičov po lepšom vzdelávacom systéme ako dnes ponúkajú klasické štátne školy je celkom pochopiteľná. Medzi hľadačmi alternatívy môžu byť rôzne typy rodičov. „Od ekologických aktivistov, ktorých zrejme láka aj rodová škola, cez kreatívnych nadšencov, horliacich za učenie prostredníctvom zážitku a praktickej skúsenosti, až po rodičov, ktorí chcú dieťaťu ušetriť stres z tradičnej školy zameranej na výkon,“ myslí si odborníčka na školstvo Zuzana Humajová z Konzervatívneho inštitútu. Humajová odporúča rodičom, aby si dali pozor na to, či deti v alternatívnej škole zvládajú učivo v takom tempe a rozsahu ako ich vrstovníci v obyčajných školách, teda či by sa bez problémov „chytili“ aj v kolektíve štandardnej triedy. Zároveň treba pozorne sledovať, či nie je škola zameraná aj na ciele, ktoré jej neprináležia, teda napríklad či škola zámerne neodvádza deti od materiálneho sveta a či v nich nevyvoláva vnútorný konflikt spochybňovaním základných hodnôt, ktoré si osvojujú v rodine. Alebo či nestavia nad „tradičné“ vzdelávacie ciele poznávanie pochybných filozofických konceptov.
Humajová pripomína, že ak by sme už mali za sebou obsahovú reformu, ktorá by zadefinovala spoločný základ záväzný pre všetky školy, odbúralo by to aj celý systém experimentálneho overovania, ktorý môže trvať aj niekoľko rokov (waldorfská škola je v overovaní už od roku 2001). Po reforme by sa posilnili kompetencie rodičov, ktorí by mohli viac ovplyvňovať aj „obyčajné“ školy a necítili by sa – ako dnes – často nevypočutí. Je pravdepodobné, že v takejto situácii by sa utlmil aj vznik pochybných alternatív, ktorým ide o komplexné vytrhnutie dieťaťa z tradičnej vzdelávacej reality.
Profesor Miron Zelina momentálne ako odborný garant obsahovej reformy sľubuje, že ak všetko dobre pôjde, v septembri 2008 by sa malo experimentálne učiť po novom a štátneho kurikula by malo byť už asi len 60 percent osnov. Konečná podoba reformy je v nedohľadne a jej schválenie je neisté. Kým sa však tradičná škola nezreformuje, alternatívu budú rodičia vyhľadávať čoraz viac. Dnes to však, paradoxne, vyzerá tak, že všetko je v rukách profesora Zelinu – reforma štátnych škôl aj alternatíva. Dokonca aj tá pochybná.
.eva Čobejová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.