Správa Tlačového strediska Svätej stolice z polovice januára o tom, že pápež Benedikt XVI. promulgoval dekrét o zázraku vykonanom na príhovor Jána Pavla II., čím uzavrel proces jeho blahorečenia, neprekvapila v podstate nikoho. Rovnako predvídateľné boli následné reakcie plné eufórie. Presne to formulovalo aj tlačové stredisko: „Ján Pavol II. sa tešil povesti svätosti počas života, v hodine smrti aj po smrti.“
.privilegovaný proces
Práve povesť svätosti je nevyhnutnou podmienkou vyhlásenia nejakej osoby za blahoslavenú a následne aj za svätú. Davy volajúce „Santo subito!“ boli len jedným, aj keď najmedializovanejším dôkazom presvedčenia mnohých katolíkov o osobnej svätosti zosnulého pápeža. K týmto hlasom sa pridal aj pápež Benedikt XVI. Počas pohrebu svojho predchodcu jasne povedal: „Môžeme si byť istí, že náš milovaný Svätý otec je dnes v okne domu nebeského Otca, vidí nás a žehná nám.“ Keď potom pri príležitosti tretieho výročia smrti poľského pápeža pred päťdesiattisíc veriacimi, zhromaždenými na Námestí sv. Petra, hovoril o „nadprirodzených kvalitách“ svojho predchodcu, každému bolo jasné, kam jeho slová mieria: Ján Pavol II. bude skôr či neskôr blahoslavený. Podľa vatikanistu talianskeho denníka Il Giornale Andreu Tornielliho dokonca kardináli, z ktorých drvivú väčšinu menoval Ján Pavol II., spísali petíciu, aby blahorečenie prebehlo aklamačne, teda bez riadneho procesu.
Benedikt XVI. taký postup síce odmietol, ale zároveň udelil dôležitú výnimku – s procesom sa nezačalo až po uplynutí piatich rokov, ako býva zvykom, ale ihneď. Tento prípad však nie je precedens. Vytvoril ho ešte sám Ján Pavol II. v prípade Matky Terezy z Kalkaty, ktorej proces blahorečenia sa začal dva roky po jej smrti. Ako pre Vatikánsky rozhlas uviedol kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, ktorá zodpovedá za procesy blahorečenia a svätorečenia, zrušenie päťročného dištancu nebolo jedinou výnimkou. Meno Jána Pavla II. sa neobjavilo ani v „poradovníku“, kde by musel čakať na skončenie rozbehnutých blahorečení, ale jeho proces prebiehal v „prednostnom jazdnom pruhu“. Kardinál Amato však zároveň dodal, že celý „prípad bol podrobený osobitne starostlivému hlasovaniu, aby sa predišlo akejkoľvek pochybnosti a bola prekonaná každá prekážka“. Tými slovami reagoval na výhrady a kritiku, čo zaznievali aj z katolíckeho prostredia, že Jána Pavla II. chcú na oltár povýšiť čo najskôr a za každú cenu. K slovám kardinála Amata sa pridal aj postulátor („manažér“) procesu, poľský kňaz Sławomir Oder, ktorý pre Vatikánsky rozhlas uviedol, že pápež Benedikt XVI. žiadal, aby blahorečenie prebiehalo rýchlo, ale zároveň čo „najdôkladnejšie a najdôslednejšie“.
.starosti so zázrakom
Až do minulého roku proces prebiehal skutočne ako na bežiacom páse. Za necelé dva roky bola skončená tzv. diecézna fáza, do úradu postulátora medzitým prišlo asi päťtisíc listov o možných zázrakoch vykonaných na príhovor zosnulého pápeža. Médiá sa predbiehali v tipovaní dátumu možného blahorečenia. Talianske denníky Corriere della sera a Avvenire v roku 2008 uviedli, že z Poľska prichádzajú požiadavky, aby sa tak stalo už 16. októbra, keď sa bude pripomínať 30. výročie nástupu Jána Pavla II. na pápežský stolec. Ďalším symbolickým dátumom mal byť podľa poľského denníka Dziennik 2. apríl 2010 – 5. výročie smrti pápeža. Práve rok 2010 však napokon priniesol pribrzdenie celého procesu.
V marci sa ozval 2010 jeden zo siedmich členov lekárskej komisie, ktorú zriadila Kongregácia pre kauzy svätých, aby podľa štandardných postupov preskúmala a potvrdila nevysvetliteľnosť uzdravenia francúzskej rehoľnice Marie Simon-Pierre Normandovej, ku ktorému malo dôjsť práve na príhovor Jána Pavla II. Prišiel s istými pochybnosťami ohľadne diagnózy Parkinsonovej choroby, z ktorej sa rehoľnica nečakane uzdravila dva mesiace po smrti Jána Pavla II. a po modlitbách k nemu. Podľa lekára mohla byť diagnóza nepresne určená a sestra nemusela trpieť Parkinsonovou chorobou, ale neurologickým ochorením, ktoré sa na Parkinsona veľmi podobá, je však liečiteľné.
Kongregácia pre kauzy svätých sa preto rozhodla požiadať o vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, ktorý mal potvrdiť správnosť diagnózy. Jeho výsledky skeptického lekára presvedčili na súhlasné stanovisko. Ak by však ten zázrak „neprešiel“, nič mimoriadne by sa nestalo. Postulátor Oder by si mohol vybrať z ďalších 251 potenciálnych zázrakov, ktoré vyselektovali z tisícok oznámení.
.čoskoro aj svätý?
Rím sa teda môže chystať na nával tisícok pútnikov z celého sveta. Medzi najpočetnejšie skupiny bude nesporne patriť „generácia GP2“, teda mládež, ktorá sa narodila a vyrastala počas pontifikátu Jána Pavla II. a s ktorou si on výnimočne rozumel. „Prvého mája budem v Ríme v prvom rade,“ vyhlásila pre Vatikánsky rozhlas nadšená Španielka Sandra Cortes. „My sme jeho mládež,“ dodali Nórky Stella Romcke a Katarina Lindberg. Všetky tri patria k dobrovoľníčkam pripravujúcim tohtoročné Svetové dni mládeže, ktoré vznikli práve z iniciatívy Jána Pavla II. Po oznámení blahorečenia sa Ján Pavol II. stal spolupatrónom tohto podujatia.
Prípravy sa začali už aj vo Vatikáne. Vatikánsky denník L´Osservatore Romano potvrdil, že telo nového blahoslaveného bude prenesené do Baziliky sv. Petra a umiestnené v Kaplnke sv. Sebastiána. V tejto kaplnke je už pochovaný iný blahoslavený pápež, Inocent XI., ten však bude podľa denníka Corriere della Sera prenesený do inej kaplnky. L´Osservatore Romano zároveň vyvrátil dohady o exhumácii tela Jána Pavla II. Truhla, v ktorej spočíva, nebude otvorená. Jeho pozostatky nebudú vystavené verejne, ako to bolo napríklad v prípade doteraz posledného blahorečeného pápeža, Jána XXIII., ale budú uložené pod mramorovým náhrobným kameňom s nápisom Beatus Ioannes Paulus II.
Tým sa však dianie okolo Jána Pavla II. nekončí. V rozhovore pre L´Osservatore Romano kardinál Amato nepriamo potvrdil, že reálne kontúry dostáva aj proces svätorečenia. Poučený doterajšou skúsenosťou však dodal, že overovanie ďalších dvoch zázrakov, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou, bude prebiehať v tichosti, aby sa predišlo prehnanej medializácii. „Hovoriť o nich bude vhodné až na konci, keď bude overovanie ukončené. Treba predísť akémukoľvek ovplyvňovaniu lekárov a teologických poradcov.“
Autor tvorí blog svetkrestanstva.sk
.privilegovaný proces
Práve povesť svätosti je nevyhnutnou podmienkou vyhlásenia nejakej osoby za blahoslavenú a následne aj za svätú. Davy volajúce „Santo subito!“ boli len jedným, aj keď najmedializovanejším dôkazom presvedčenia mnohých katolíkov o osobnej svätosti zosnulého pápeža. K týmto hlasom sa pridal aj pápež Benedikt XVI. Počas pohrebu svojho predchodcu jasne povedal: „Môžeme si byť istí, že náš milovaný Svätý otec je dnes v okne domu nebeského Otca, vidí nás a žehná nám.“ Keď potom pri príležitosti tretieho výročia smrti poľského pápeža pred päťdesiattisíc veriacimi, zhromaždenými na Námestí sv. Petra, hovoril o „nadprirodzených kvalitách“ svojho predchodcu, každému bolo jasné, kam jeho slová mieria: Ján Pavol II. bude skôr či neskôr blahoslavený. Podľa vatikanistu talianskeho denníka Il Giornale Andreu Tornielliho dokonca kardináli, z ktorých drvivú väčšinu menoval Ján Pavol II., spísali petíciu, aby blahorečenie prebehlo aklamačne, teda bez riadneho procesu.
Benedikt XVI. taký postup síce odmietol, ale zároveň udelil dôležitú výnimku – s procesom sa nezačalo až po uplynutí piatich rokov, ako býva zvykom, ale ihneď. Tento prípad však nie je precedens. Vytvoril ho ešte sám Ján Pavol II. v prípade Matky Terezy z Kalkaty, ktorej proces blahorečenia sa začal dva roky po jej smrti. Ako pre Vatikánsky rozhlas uviedol kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, ktorá zodpovedá za procesy blahorečenia a svätorečenia, zrušenie päťročného dištancu nebolo jedinou výnimkou. Meno Jána Pavla II. sa neobjavilo ani v „poradovníku“, kde by musel čakať na skončenie rozbehnutých blahorečení, ale jeho proces prebiehal v „prednostnom jazdnom pruhu“. Kardinál Amato však zároveň dodal, že celý „prípad bol podrobený osobitne starostlivému hlasovaniu, aby sa predišlo akejkoľvek pochybnosti a bola prekonaná každá prekážka“. Tými slovami reagoval na výhrady a kritiku, čo zaznievali aj z katolíckeho prostredia, že Jána Pavla II. chcú na oltár povýšiť čo najskôr a za každú cenu. K slovám kardinála Amata sa pridal aj postulátor („manažér“) procesu, poľský kňaz Sławomir Oder, ktorý pre Vatikánsky rozhlas uviedol, že pápež Benedikt XVI. žiadal, aby blahorečenie prebiehalo rýchlo, ale zároveň čo „najdôkladnejšie a najdôslednejšie“.
.starosti so zázrakom
Až do minulého roku proces prebiehal skutočne ako na bežiacom páse. Za necelé dva roky bola skončená tzv. diecézna fáza, do úradu postulátora medzitým prišlo asi päťtisíc listov o možných zázrakoch vykonaných na príhovor zosnulého pápeža. Médiá sa predbiehali v tipovaní dátumu možného blahorečenia. Talianske denníky Corriere della sera a Avvenire v roku 2008 uviedli, že z Poľska prichádzajú požiadavky, aby sa tak stalo už 16. októbra, keď sa bude pripomínať 30. výročie nástupu Jána Pavla II. na pápežský stolec. Ďalším symbolickým dátumom mal byť podľa poľského denníka Dziennik 2. apríl 2010 – 5. výročie smrti pápeža. Práve rok 2010 však napokon priniesol pribrzdenie celého procesu.
V marci sa ozval 2010 jeden zo siedmich členov lekárskej komisie, ktorú zriadila Kongregácia pre kauzy svätých, aby podľa štandardných postupov preskúmala a potvrdila nevysvetliteľnosť uzdravenia francúzskej rehoľnice Marie Simon-Pierre Normandovej, ku ktorému malo dôjsť práve na príhovor Jána Pavla II. Prišiel s istými pochybnosťami ohľadne diagnózy Parkinsonovej choroby, z ktorej sa rehoľnica nečakane uzdravila dva mesiace po smrti Jána Pavla II. a po modlitbách k nemu. Podľa lekára mohla byť diagnóza nepresne určená a sestra nemusela trpieť Parkinsonovou chorobou, ale neurologickým ochorením, ktoré sa na Parkinsona veľmi podobá, je však liečiteľné.
Kongregácia pre kauzy svätých sa preto rozhodla požiadať o vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, ktorý mal potvrdiť správnosť diagnózy. Jeho výsledky skeptického lekára presvedčili na súhlasné stanovisko. Ak by však ten zázrak „neprešiel“, nič mimoriadne by sa nestalo. Postulátor Oder by si mohol vybrať z ďalších 251 potenciálnych zázrakov, ktoré vyselektovali z tisícok oznámení.
.čoskoro aj svätý?
Rím sa teda môže chystať na nával tisícok pútnikov z celého sveta. Medzi najpočetnejšie skupiny bude nesporne patriť „generácia GP2“, teda mládež, ktorá sa narodila a vyrastala počas pontifikátu Jána Pavla II. a s ktorou si on výnimočne rozumel. „Prvého mája budem v Ríme v prvom rade,“ vyhlásila pre Vatikánsky rozhlas nadšená Španielka Sandra Cortes. „My sme jeho mládež,“ dodali Nórky Stella Romcke a Katarina Lindberg. Všetky tri patria k dobrovoľníčkam pripravujúcim tohtoročné Svetové dni mládeže, ktoré vznikli práve z iniciatívy Jána Pavla II. Po oznámení blahorečenia sa Ján Pavol II. stal spolupatrónom tohto podujatia.
Prípravy sa začali už aj vo Vatikáne. Vatikánsky denník L´Osservatore Romano potvrdil, že telo nového blahoslaveného bude prenesené do Baziliky sv. Petra a umiestnené v Kaplnke sv. Sebastiána. V tejto kaplnke je už pochovaný iný blahoslavený pápež, Inocent XI., ten však bude podľa denníka Corriere della Sera prenesený do inej kaplnky. L´Osservatore Romano zároveň vyvrátil dohady o exhumácii tela Jána Pavla II. Truhla, v ktorej spočíva, nebude otvorená. Jeho pozostatky nebudú vystavené verejne, ako to bolo napríklad v prípade doteraz posledného blahorečeného pápeža, Jána XXIII., ale budú uložené pod mramorovým náhrobným kameňom s nápisom Beatus Ioannes Paulus II.
Tým sa však dianie okolo Jána Pavla II. nekončí. V rozhovore pre L´Osservatore Romano kardinál Amato nepriamo potvrdil, že reálne kontúry dostáva aj proces svätorečenia. Poučený doterajšou skúsenosťou však dodal, že overovanie ďalších dvoch zázrakov, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou, bude prebiehať v tichosti, aby sa predišlo prehnanej medializácii. „Hovoriť o nich bude vhodné až na konci, keď bude overovanie ukončené. Treba predísť akémukoľvek ovplyvňovaniu lekárov a teologických poradcov.“
Autor tvorí blog svetkrestanstva.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.