FILM Poznáš muža svojich snov Réžia: Woody Allen, 2010
Iný taký už asi na svete nie je. Od roku 1966 režíroval Woody Allen štyridsaťpäť filmov (vrátane televíznych). Jeden kúsok ročne. A ešte herectvo, literárna tvorba... Allen má na krku sedem a pol krížika a vetu „Nechcem dosiahnuť nesmrteľnosť svojím dielom, ale tým, že neumriem.“ Dielom ju už získal, uvidíme, ako si poradí s druhou časťou svojho predsavzatia. Uňho človek nikdy nevie. V záhlaví má najnovší Allenov opus Poznáš muža svojich snov napísané, že romantická komédia. Nie je to najšťastnejšie distribučné zaškatuľkovanie. (Väčšmi by sa hodil nežánrový podtitul: Herecký koncert.) Pocit, ktorý ostane po návšteve kina, je na romantickú komédiu dosť trpký. Lebo vzťahové techtle-mechtle z plátna až priveľmi pripomínajú reálny život. To individuálne dlhé a ťažké obdobie stredného veku, čo trvá od konca mladosti až po priznanie si staroby. Alfie (Anthony Hopkins) sa omladí spevnením bicepsov, lúčmi zo solária, rozvodom, sobášom so sexy prostitútkou a viagrou. Jeho exmanželka Helena (Gemma Jones) podľahne panike, uverí kartárke a komunikácii so záhrobím, čím lezie na nervy dcére Sally (Naomi Watts), ktorú navyše denervuje aj jej muž Roy (Josh Brolin), lebo nezarába, nechce jej spraviť dieťa a je celý bez seba z čakania odpovede od vydavateľa a zo ženy v červenom z protiľahlého okna. Aj majiteľ prosperujúcej galérie (Antonio Banderas), kde Sally pracuje, má problémy so ženou a uvažuje o rozchode... Na internetovej stránke som našla otázku woodyallenovského fanúšika: „Čo bude, až Woody nebude?!“ Bude svet, ale o kúsok matnejší, ochudobnený o každoročné očakávania kinofilov.
DIVADLO Sv. Mikuláš Divadlo Kontra
V podzemných priestoroch Domu Matice slovenskej v Spišskej Novej Vsi našlo svoje útočisko nezávislé Divadlo Kontra, ktoré už štyri roky prináša divákom predovšetkým súčasnú írsku drámu. Úzke kamenné chodby, nízky arkádový strop a príjemný chlad ich divadelného priestoru vytvárajú netradičný vizuálno-telesný vnem a dodávajú divadelnej ilúzii stopy autentickosti. Hlavným a jediným (anti)hrdinom monodrámy Conora McPhersona Sv. Mikuláš je cynický a „alkoholom páchnuci“ divadelný kritik, ktorý si užíva svoju pochybnú moc nad divadelnými kruhmi. Jeho život sa zmení, keď sa zamiluje do herečky, ktorá sa stane objektom jeho posadnutosti. To, čo nasleduje môže byť realita, ale aj jeho nervové zrútenie či alkoholické fantazírovanie. Kritik dostane možnosť vidieť seba samého z inej perspektívy a hádam vo svojom živote aj čosi zmeniť. Sv. Mikuláš stojí na texte – na príbehu a na schopnosti herca vyrozprávať ho. Aj preto je inscenácia minimalistická. Druhé dejstvo ponorila režisérka Klaudyna Rozhin iba do tajuplnej a trochu morbídnej atmosféry sviečok a tieňov. Sv. Mikuláš je tak hlavne hereckým sólom Petra Čižmára, ktorý vymenil svojich cool pouličných rebelujúcich „týpkov“ z prvých inscenácií Divadla Kontra za – na prvý pohľad – usadenejších, ale vnútorne často rovnako nekongruentných „dospelých mužov“.
.peter Scherhaufer
FILM Ja tiež Réžia: Álvaro Pastor, Antonio Naharra
Filmov, v ktorých vzájomné stretnutie pomôže dvom outsiderom zmeniť svoj doterajší život, už bolo nakrútených mnoho. A hoci španielska snímka Ja tiež režisérov Álvara Pastora a Antonia Naharra vychádza z tejto populárnej premisy, otvára i nové témy. Hlavný hrdina Daniel má totiž Downov syndróm a napriek svojmu handicapu vyštudoval univerzitu. Zamestná sa v centre sociálnych služieb, kde stretáva voľnomyšlienkársku kolegyňu Lauru s nedoriešenou minulosťou, do ktorej sa zamiluje. Film je zasadený do sféry sociálnych služieb zámerne, mapuje terapeutické programy pre dospievajúcich s Downovým syndrómom a načrtáva problematiku vzťahu spoločnosti k jedincom s handicapom. Snímka presne odhaľuje neisté postoje rodičov a sociálnych pracovníkov, v ktorých sa miešajú predsudky, bezradnosť a prílišná starostlivosť. Tvorcom patrí pochvala za to, že nepodľahli rozšírenému mýtu, podľa ktorého zostávajú mentálne handicapovaní aj v dospelosti absolútne nesamostatnými deťmi a namiesto toho sa na nich pozerá ako na ľudí, ktorí túžia po určitej nezávislosti, partnerstve i sexe. Zásluhou kvalitného scenára zostáva vzťah medzi Danielom a Laurou otvorený, zložitý a nejednoznačný, tvorcovia sa, našťastie, vyhýbajú prvoplánovej sentimentálnosti. Jedine pri zobrazovaní Laurinej traumatizujúcej minulosti film skĺzava k nepríjemnému citovému vydieraniu. Pablo Pineda, predstaviteľ Daniela, si za svoj herecký výkon zaslúži veľké uznanie, Lola Dueñas v role Laury mu zdatne sekunduje. Snímka Ja tiež ponúka zaujímavú variáciu na známy príbeh, obohatenú dôležitými otázkami o vzťahu medzi „normálnou“ väčšinou a handicapovanou menšinou.
.ľuba Heinzlová
Iný taký už asi na svete nie je. Od roku 1966 režíroval Woody Allen štyridsaťpäť filmov (vrátane televíznych). Jeden kúsok ročne. A ešte herectvo, literárna tvorba... Allen má na krku sedem a pol krížika a vetu „Nechcem dosiahnuť nesmrteľnosť svojím dielom, ale tým, že neumriem.“ Dielom ju už získal, uvidíme, ako si poradí s druhou časťou svojho predsavzatia. Uňho človek nikdy nevie. V záhlaví má najnovší Allenov opus Poznáš muža svojich snov napísané, že romantická komédia. Nie je to najšťastnejšie distribučné zaškatuľkovanie. (Väčšmi by sa hodil nežánrový podtitul: Herecký koncert.) Pocit, ktorý ostane po návšteve kina, je na romantickú komédiu dosť trpký. Lebo vzťahové techtle-mechtle z plátna až priveľmi pripomínajú reálny život. To individuálne dlhé a ťažké obdobie stredného veku, čo trvá od konca mladosti až po priznanie si staroby. Alfie (Anthony Hopkins) sa omladí spevnením bicepsov, lúčmi zo solária, rozvodom, sobášom so sexy prostitútkou a viagrou. Jeho exmanželka Helena (Gemma Jones) podľahne panike, uverí kartárke a komunikácii so záhrobím, čím lezie na nervy dcére Sally (Naomi Watts), ktorú navyše denervuje aj jej muž Roy (Josh Brolin), lebo nezarába, nechce jej spraviť dieťa a je celý bez seba z čakania odpovede od vydavateľa a zo ženy v červenom z protiľahlého okna. Aj majiteľ prosperujúcej galérie (Antonio Banderas), kde Sally pracuje, má problémy so ženou a uvažuje o rozchode... Na internetovej stránke som našla otázku woodyallenovského fanúšika: „Čo bude, až Woody nebude?!“ Bude svet, ale o kúsok matnejší, ochudobnený o každoročné očakávania kinofilov.
DIVADLO Sv. Mikuláš Divadlo Kontra
V podzemných priestoroch Domu Matice slovenskej v Spišskej Novej Vsi našlo svoje útočisko nezávislé Divadlo Kontra, ktoré už štyri roky prináša divákom predovšetkým súčasnú írsku drámu. Úzke kamenné chodby, nízky arkádový strop a príjemný chlad ich divadelného priestoru vytvárajú netradičný vizuálno-telesný vnem a dodávajú divadelnej ilúzii stopy autentickosti. Hlavným a jediným (anti)hrdinom monodrámy Conora McPhersona Sv. Mikuláš je cynický a „alkoholom páchnuci“ divadelný kritik, ktorý si užíva svoju pochybnú moc nad divadelnými kruhmi. Jeho život sa zmení, keď sa zamiluje do herečky, ktorá sa stane objektom jeho posadnutosti. To, čo nasleduje môže byť realita, ale aj jeho nervové zrútenie či alkoholické fantazírovanie. Kritik dostane možnosť vidieť seba samého z inej perspektívy a hádam vo svojom živote aj čosi zmeniť. Sv. Mikuláš stojí na texte – na príbehu a na schopnosti herca vyrozprávať ho. Aj preto je inscenácia minimalistická. Druhé dejstvo ponorila režisérka Klaudyna Rozhin iba do tajuplnej a trochu morbídnej atmosféry sviečok a tieňov. Sv. Mikuláš je tak hlavne hereckým sólom Petra Čižmára, ktorý vymenil svojich cool pouličných rebelujúcich „týpkov“ z prvých inscenácií Divadla Kontra za – na prvý pohľad – usadenejších, ale vnútorne často rovnako nekongruentných „dospelých mužov“.
.peter Scherhaufer
FILM Ja tiež Réžia: Álvaro Pastor, Antonio Naharra
Filmov, v ktorých vzájomné stretnutie pomôže dvom outsiderom zmeniť svoj doterajší život, už bolo nakrútených mnoho. A hoci španielska snímka Ja tiež režisérov Álvara Pastora a Antonia Naharra vychádza z tejto populárnej premisy, otvára i nové témy. Hlavný hrdina Daniel má totiž Downov syndróm a napriek svojmu handicapu vyštudoval univerzitu. Zamestná sa v centre sociálnych služieb, kde stretáva voľnomyšlienkársku kolegyňu Lauru s nedoriešenou minulosťou, do ktorej sa zamiluje. Film je zasadený do sféry sociálnych služieb zámerne, mapuje terapeutické programy pre dospievajúcich s Downovým syndrómom a načrtáva problematiku vzťahu spoločnosti k jedincom s handicapom. Snímka presne odhaľuje neisté postoje rodičov a sociálnych pracovníkov, v ktorých sa miešajú predsudky, bezradnosť a prílišná starostlivosť. Tvorcom patrí pochvala za to, že nepodľahli rozšírenému mýtu, podľa ktorého zostávajú mentálne handicapovaní aj v dospelosti absolútne nesamostatnými deťmi a namiesto toho sa na nich pozerá ako na ľudí, ktorí túžia po určitej nezávislosti, partnerstve i sexe. Zásluhou kvalitného scenára zostáva vzťah medzi Danielom a Laurou otvorený, zložitý a nejednoznačný, tvorcovia sa, našťastie, vyhýbajú prvoplánovej sentimentálnosti. Jedine pri zobrazovaní Laurinej traumatizujúcej minulosti film skĺzava k nepríjemnému citovému vydieraniu. Pablo Pineda, predstaviteľ Daniela, si za svoj herecký výkon zaslúži veľké uznanie, Lola Dueñas v role Laury mu zdatne sekunduje. Snímka Ja tiež ponúka zaujímavú variáciu na známy príbeh, obohatenú dôležitými otázkami o vzťahu medzi „normálnou“ väčšinou a handicapovanou menšinou.
.ľuba Heinzlová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.