Jónsi Go Live EMI
Keď človek počúva Jónsiho (sólo alebo so Sigur Rós) bez toho, aby ho videl, ľahko získa pocit akejsi éterickej spirituality: predstavujete si skôr abstraktné obrazy, než ľudí, ktorí hrajú a spievajú. Na koncerte, či aspoň na koncertnom DVD si uvedomíte, že Jónsi tie neskutočne čisté, vysoké tóny naozaj spieva a kapela okolo neho tú hravú, priezračnú hudbu naozaj hrá. Go Live obsahuje CD z koncertu v Belgicku aj so štyrmi krásnymi, doteraz nevydanými kúskami a DVD z „kostýmovej skúšky" svetového turné v Londýne. Jónsi postavil na turné výbornú kapelu so špičkovým islandským džezmenom Thorvaldurom Thórom Thorvaldssonom za bicími, sofistikované štúdiové aranžmány nahradila energia a citlivosť živej kapely. K tomu ešte štýlová vizualizácia a grafika. A rozprávanie o tom, ako projekt vznikol. Len samotný Jónsiho koncert by bol viac.
5/5
.juraj Kušnierik
Banda: Jedna Pro Etno/Pavian Records
Väčšina doterajších slovenských (aj českých) pokusov o takzvanú world music narážala na rovnaký problém – ako skĺbiť ešte stále živé folklórne tradície s globalizačnými tendenciami a zvukmi a nedostať sa pritom na hranicu klišé a gýča? Bratia Ebenovci spievajú: „nejvíc mě ten folkloreček dojímá, když se hraje elektricky s bicíma,“ čím jasne pomenúvajú túto maľovanú a vyšívanú slepú uličku. Ako však vyrobiť z „obyčajného“ folklóru skutočnú world music? Odpoveď na túto ťažkú otázku ponúka nahrávka skupiny Banda – Samo Smetana a jeho spoluhráči zostali pri akustických nástrojoch typických pre Slovensko (husle, viola, kontrabas, cimbal, heligónka) alebo aspoň pre Európu (mandolína, buzuki, bódhran). Dobre ukuté hlasy znejú našsky, o textoch v rôznych dialektoch ani nehovoriac. Okrem srdca tam dali aj um a nadhľad – v aranžmánoch sa krížia a prelínajú hudby rôznych národov, národností a štýlov: počuť tu myjavské, rusínske, írske, židovské, rómske, jamajské, horehronské i hiphopové melódie a rytmy, ale pritom to ako celok stále drží pokope. Ech, banda jedna!
5/5
.vladimír Potančok
Gregg Allman: Low Country Blues Universal
Americká skupina Allman Brothers Band svoje najlepšie veci nahrala na prelome 60. a 70. rokov, keď v nej pôsobil gitarista Duane Allmam. Po jeho tragickej smrti líderstvo prevzal jeho mladší brat Gregg. Skupina, hrajúca tú najlepšiu odnož južanského rocku a blues, to pod jeho vedením dotiahla až do súčasnosti. Zatiaľ čo Allman Brothers Band je dodnes koncertne aktívna, od roku 2003 štúdiovo spí. A tak to Gregg skúsil sám. Spolu s producentom T-Bone Burnettom dali dohromady album, zložený prevažne z bluesových a countryrockových štandardov, v ktorých Gregg pláva ako ryba vo vode a je jedným z mála bielych bluesmanov, pri ktorých čierna hudba znie veľmi presvedčivo. Album by bol lepší, keby bol odvážnejší, ale to si Gregg a jeho „Allmani“ šetria na koncerty. To je ten skutočný a nekonečný hipisácky žúr.
3/5
.peter Bálik
Clémentine – Animentine ~ Bossa du animé Sony Japan
V mojom hodnotovom rebríčku som zaviedol kategóriu „najlepšia hudba na zaspávanie“. Nie ironicky. Vážne. Veď je to zdravé, keď hudba navodí pekné sny. Jeden z kandidátov na prvenstvo je album Animentine ~ Bossa du animé, francúzskej speváčky Clémentine, žijúcej v Japonsku. Jej skladby vždy počúvam s úľubou, pretože je reinkarnáciou mojej lásky Astrud Gilberto, brazílskej speváčky bossanovy. Pridajte ešte erotiku Jane Birkin a máte ju – maznavo, šepkavo nôtiacu Clémentine. A hudba? Má úplne obrúsené tvrdé hrany. Je tichá, jemná, graciózna, romantická, chytľavo melodická a pritom akosi zvláštne nekonvenčná, džezová, exotická, loungeová. Hotová alternatíva jemnosti. Pritom sú to skladby k anime, japonským animovaným filmom v angličtine a francúzštine. Napríklad piesňové perly ako My first kiss alebo Ponyo on the cliff by the sea. Lahoda, pokoj, pohoda.
4/5
.miro Potoček
Keď človek počúva Jónsiho (sólo alebo so Sigur Rós) bez toho, aby ho videl, ľahko získa pocit akejsi éterickej spirituality: predstavujete si skôr abstraktné obrazy, než ľudí, ktorí hrajú a spievajú. Na koncerte, či aspoň na koncertnom DVD si uvedomíte, že Jónsi tie neskutočne čisté, vysoké tóny naozaj spieva a kapela okolo neho tú hravú, priezračnú hudbu naozaj hrá. Go Live obsahuje CD z koncertu v Belgicku aj so štyrmi krásnymi, doteraz nevydanými kúskami a DVD z „kostýmovej skúšky" svetového turné v Londýne. Jónsi postavil na turné výbornú kapelu so špičkovým islandským džezmenom Thorvaldurom Thórom Thorvaldssonom za bicími, sofistikované štúdiové aranžmány nahradila energia a citlivosť živej kapely. K tomu ešte štýlová vizualizácia a grafika. A rozprávanie o tom, ako projekt vznikol. Len samotný Jónsiho koncert by bol viac.
5/5
.juraj Kušnierik
Banda: Jedna Pro Etno/Pavian Records
Väčšina doterajších slovenských (aj českých) pokusov o takzvanú world music narážala na rovnaký problém – ako skĺbiť ešte stále živé folklórne tradície s globalizačnými tendenciami a zvukmi a nedostať sa pritom na hranicu klišé a gýča? Bratia Ebenovci spievajú: „nejvíc mě ten folkloreček dojímá, když se hraje elektricky s bicíma,“ čím jasne pomenúvajú túto maľovanú a vyšívanú slepú uličku. Ako však vyrobiť z „obyčajného“ folklóru skutočnú world music? Odpoveď na túto ťažkú otázku ponúka nahrávka skupiny Banda – Samo Smetana a jeho spoluhráči zostali pri akustických nástrojoch typických pre Slovensko (husle, viola, kontrabas, cimbal, heligónka) alebo aspoň pre Európu (mandolína, buzuki, bódhran). Dobre ukuté hlasy znejú našsky, o textoch v rôznych dialektoch ani nehovoriac. Okrem srdca tam dali aj um a nadhľad – v aranžmánoch sa krížia a prelínajú hudby rôznych národov, národností a štýlov: počuť tu myjavské, rusínske, írske, židovské, rómske, jamajské, horehronské i hiphopové melódie a rytmy, ale pritom to ako celok stále drží pokope. Ech, banda jedna!
5/5
.vladimír Potančok
Gregg Allman: Low Country Blues Universal
Americká skupina Allman Brothers Band svoje najlepšie veci nahrala na prelome 60. a 70. rokov, keď v nej pôsobil gitarista Duane Allmam. Po jeho tragickej smrti líderstvo prevzal jeho mladší brat Gregg. Skupina, hrajúca tú najlepšiu odnož južanského rocku a blues, to pod jeho vedením dotiahla až do súčasnosti. Zatiaľ čo Allman Brothers Band je dodnes koncertne aktívna, od roku 2003 štúdiovo spí. A tak to Gregg skúsil sám. Spolu s producentom T-Bone Burnettom dali dohromady album, zložený prevažne z bluesových a countryrockových štandardov, v ktorých Gregg pláva ako ryba vo vode a je jedným z mála bielych bluesmanov, pri ktorých čierna hudba znie veľmi presvedčivo. Album by bol lepší, keby bol odvážnejší, ale to si Gregg a jeho „Allmani“ šetria na koncerty. To je ten skutočný a nekonečný hipisácky žúr.
3/5
.peter Bálik
Clémentine – Animentine ~ Bossa du animé Sony Japan
V mojom hodnotovom rebríčku som zaviedol kategóriu „najlepšia hudba na zaspávanie“. Nie ironicky. Vážne. Veď je to zdravé, keď hudba navodí pekné sny. Jeden z kandidátov na prvenstvo je album Animentine ~ Bossa du animé, francúzskej speváčky Clémentine, žijúcej v Japonsku. Jej skladby vždy počúvam s úľubou, pretože je reinkarnáciou mojej lásky Astrud Gilberto, brazílskej speváčky bossanovy. Pridajte ešte erotiku Jane Birkin a máte ju – maznavo, šepkavo nôtiacu Clémentine. A hudba? Má úplne obrúsené tvrdé hrany. Je tichá, jemná, graciózna, romantická, chytľavo melodická a pritom akosi zvláštne nekonvenčná, džezová, exotická, loungeová. Hotová alternatíva jemnosti. Pritom sú to skladby k anime, japonským animovaným filmom v angličtine a francúzštine. Napríklad piesňové perly ako My first kiss alebo Ponyo on the cliff by the sea. Lahoda, pokoj, pohoda.
4/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.